Uvedomelí manažéri diskriminujú dobrovoľne. Tlak aktivistov už nie je potrebný

Bratislava 12. apríla 2024 (HSP/Foto:,TASR-Pavol Zachar,Instagram,Screenshot)

Prezidentské voľby 2024 neskončili víťazstvom progresívnej bubliny. Táto bezprostredne po nich prejavuje svoj hnev, frustráciu a dokonca nám ukazuje akú demokraciu sa to snažia spolu s protagonistami relácie jedného progresívneho denníka „Zachráňme demokraciu“ zachrániť

Ich odhodlanie naložiť to tým zlým podporovateľom Petra Pellegriniho, obnažuje ich „apolitickosť“. Odrazu sa dozvedáme, že pre značku nie je dôležitý„influence“ (vplyv) ich ambasádora, ale to aký politický názor má. Pre predaj značky už nie je dôležitý dosah v populácii, ktorý ich celebrita má, ale koho podporí v prezidentských voľbách. Vadí, ak je značka spoločnosti spájaná s nejakým politikom, spojenie s iným nie.

Attila Végh vs. Renault Slovensko

Predstavu o apolitickosti spoločnosti Renault Slovensko na svojej koži pocítil aj MMA zápasník s významným dosahom v rámci sociálnych sietí Attila Végh. Medzi prvým a druhým kolom v krátkom satirickom videu vyjadril, že svoju budúcnosť nespája s kandidátom, ktorý viedol kampaň od istého času v okuliaroch Harryho Pottera. Okuliare spojili počas kampane jeho významných podporovateľov.

Toto stačilo manažmentu na to, aby zavnímali, že týmto ich ambasádor prepojil značku Renault s protikandidátom Petra Pellegriniho a tým spochybnil apolitickosť spoločnosti. Bezprostredne po skončení druhého kola prezidentských volieb, ktoré nevyhral kandidát v okuliaroch, oznámila PR manažérka Renault Slovensko Ivana Obadalová Attilovi Véghovi v mailovej komunikácii s jeho manažérom Daliborom Frankovičom, že s ním Renault ukončuje spoluprácu. Dôvodom je skutočnosť, že sa ambasádor značky Renault politicky prejavil. Potiaľto by to bolo v poriadku. Spoločnosť je apolitická a postupovala principiálne. Lenže tu rozprávka konči.

V maili manažérka ďalej uviedla, že by mu politickú angažovanosť prepáčili, keby sa politicky prejavil v súlade s názorom bubliny, do ktorej patrí aj samotná PR manažérka. Prosím?

Vytočený Attila komunikáciu Ivany Obadalovej s Daliborom Frankovičom zverejnil na sociálnej sieti.

Manažérka tým dala jasne najavo, že by ambasádorovi je prejavený politický názor prepáčili „vedela by to manažérka ustáť“, keby sa prejavil v súlade s jej politickým nastavením, resp. s politickým nastavením jej názorovej bubliny. Tým dala najavo, že samotný manažment spoločnosti nie je apolitický.

Pokúšali sme sa získať oficiálne stanovisko firmy Renault Slovensko, do písania tohto článku sa nám ho nepodarilo získať.

Iným médiám oficiálne stanovisko PR manažérka Renault Slovensko Ivana Obadalová poslala: „Spoločnosť Renault Slovensko má právo si vybrať, s ktorými ambasádormi bude alebo nebude spolupracovať, a to hlavne na základe pravidiel spolupráce. Berte, prosím, na vedomie, že Skupina Renault je súkromná a apolitická spoločnosť s vlastnými hodnotami. Politické názory všetkých strán plne rešpektujeme, ale nechceme s nimi byť ako značka spájaní.“

Ambasádori spoločnosti Renault Slovensko

Všeobecne o influenceroch ako ambasádoroch značky platí, že môžu byť pre značky účinným spôsobom, ako osloviť nových zákazníkov, zvýšiť povedomie o značke a vybudovať si dôveryhodnosť a dôveru u svojho publika nakoľko:

– majú verné publikum ľudí, ktorí im dôverujú a vážia si ich názor. Spoluprácou s influencerom získa značka prístup k tomuto publiku a môže potenciálne osloviť nových zákazníkov, ktorí o značke predtým možno nevedeli.

– sú považovaní za odborníkov v danej oblasti a u svojho publika si vybudovali určitú úroveň dôveryhodnosti.

– majú silnú prítomnosť v sociálnych médiách, čo môže byť pre značky cenný nástroj na zvýšenie ich viditeľnosti a dosahu.

– v porovnaní s tradičnými reklamnými metódami môže byť partnerstvo s influencerom pre značky nákladovo efektívnym spôsobom, ako osloviť svoje cieľové publikum.

Keď influencer propaguje produkt alebo službu, jeho podpora má váhu a môže byť vnímaná ako skutočnejšia a autentickejšia než tradičná reklama. Influenceri môžu vytvárať obsah s produktmi alebo službami značky a zdieľať ho so svojimi sledovateľmi na platformách, ako sú Instagram, TikTok a YouTube.Značky sa môžu s influencermi dohodnúť na sponzorovaných príspevkoch alebo inom propagačnom obsahu, čo môže byť lacnejšie ako tradičné reklamné kanály, ako je televízna alebo printová reklama.

Attila Végh je práve jedným z takých ambasádorov – influencerov. Na Instagrame, ktorý má dopad na cieľovú skupinu Renault (mladí, úspešní, stredná trieda), má aktuálne 405 tisíc sledovateľov.

Avšak v čase prezidentských volieb nebol jediným ambasádorom značky Renault Slovensko. Sama značka publikuje o svojich ambasádoroch príbeh na Instagrame. Medzi ďalších patrí: Martina Horňáková (Moma), jedna z najznámejších slovenských youtuberiek, 541 tis. sledovateľov, Richard Varga, známy slovenský triatlonista, snowboarder Samo Jaroš, Copywriterka a neobjavená komička, Valéria Frázová (fralaa), speváčka a herečka Mamba Dáša Šarközyová (mambadasha), futbalista Nathan Christian Dzaba (_nathanchristian), Natália Végh, manželka Attilu Végha (natalindri), youtuberka Petra (Klimová) Dzvoníková (petush.nasklee).

Dokreslenie „apolitickosti“ Renault Slovensko, resp. principiálneho prístupu k ambasádorom značky, dokazuje skutočnosť, že podpora Martiny Horňákovej, či Petry (Klímovej) Dzvoníkovej Ivanovi Korčokovi, vedenie spoločnosti nevyrušuje.

Martina bola priamo v Korčokovej centrále počas volebnej noci, kde v rozhovore pre Plus TV otvorene vyjadrila sklamanie nad výsledkami prebiehajúceho sčítavania hlasov, ale priznala, že je sklamaná, lebo ona sama influencovala internet ako aj rodinu. Po prezidentských voľbách, ktoré nevyhral kandidát, ktorého verejne podporovala, si zahalila facebookovú profilovku do čiernej farby

Svoju frustráciu z výsledku volieb, prehry politického kandidáta, na ktorého vsadila svoju značku tak dáva verejne najavo.

Petra Klímová Dzvoníková natočila spolu s Ivanom Korčokom podcast, ktorý 19. marca 2024 zverejnila na svojom facebookovom účte a ktorý je na ňom dodnes dostupný.

Tak ako je to s tou apolitckosťou, dámy a páni s Renaultu? Vyzerá to tak, že nie politickosť Attilu Végha, ale jeho NESPRÁVNA politickosť bola kritériom. Dvojitý meter z toho, ako sa voči tváram značky Renault zachoval, priam srší.

K veci sa vyjadril aj spolumajiteľ organizácie OKTAGON MMA Pavol Neruda, pod hlavičkou ktorej Attila funguje: “Ja sám som volil Ivana Korčoka, pretože verím, že zastáva princípy slobody a demokracie. Podstatou týchto princípov je aj právo mať vlastný názor, s tým sa spája aj právo na jeho verejnú prezentáciu. Takže sa mi zdá v poriadku, že Attila sa verejne postavil za jedného z kandidátov. To som koniec koncov spravil aj ja. Podľa môjho názoru by za to Attilu nemal nikto osočovať, prípadne prenasledovať,”

Na druhej strane si myslí, že také isté právo má aj spoločnosť Renault. “Ak má pocit, že sa jej hodnoty nezhodujú s hodnotami niektorého z ich ambasádorov, má právo ukončiť predmetnú spoluprácu. Je to úplne v poriadku. Aj v tomto prípade si myslím, že za to by ich nemal nikto verejne osočovať.

Bol by som rád, ak by sme všetci viac rešpektovali názory druhých. Mám pocit, že aj táto situácia je smutným príkladom toho, ako veľmi je aktuálne spoločnosť rozdelená,” reflektuje Neruda.

Renault nie je jediný, kto potrestal svojich ambasádorov za prejavený nesprávny politický názor v predvolebnej kampani. Stopku na plánovanú spoluprácu dostala aj Jasmína Alagič Vrbovská, ktorá sa mala stať tvárou značky Rauch.

Konflikt záujmov

Samotní politickí kandidáti sú v rukách volebných marketingových mágov len marketingovými produktami. Tí potrebujú svoje produkty tiež promovať, dostať do povedomia ľudí a to vo veľmi krátkom čase. Na tento účel vstupujú do služieb politikov populárne osobnosti spoločenského, kultúrneho života, či influenceri na sociálnych sieťach. Mnohí sa stávajú tvárou kampane toho či onoho politika. Počíta sa každý, kto má významný dosah. Sú to presne tie isté celebrity, ktoré si platia na promo svojich produktov súkromné spoločnosti. Tieto sa automaticky dostávajú do konfliktu záujmu. Ako ostať apolitický voči súkromnej spoločnosti, aby táto nestratila svoju deklarovanú apolitickosť a na druhej strane dobrovoľne alebo za peniaze využiť svoj vplyv na významnú časť spoločnosti a ovplyvniť túto svojou politickou preferenciou?

Ako tento konflikt záujmov prekonať?

Spoločnosť sa posunula. Uvedomelým manažérom narástli krídla

Kým boli manažmenty nadnárodných spoločností obsadzovaní manažérmi zo zahraničia, ktorých jedinou politickou preferenciou na Slovensku bol ekonomický profit spoločnosti, politicky sa tieto prejavovali najskôr ak poukázaním 2% nejakej politickej mimovládke.

Situácia sa začala meniť, keď sa na pozície manažérov začali dostávať vzdelaní Slováci. Týmto apolitickosť vydržala do okamihu, kým na nich nezačali tlačiť samozvaní aktivisti politických mimovládok, ktoré aj vďaka podpore od týchto súkromných spoločností vyrástli a nadobudli potrebný vplyv. Takto zatlačila pred niekoľkými rokmi skupinka aktivistov vedená Jakubom Godom (toho času poradcom prezidentky Zuzany Čapútovej) na veľké obchodné reťazce. Pod ich tlakom vylistovali mesačník Zem & Vek z pultov s tlačovinami svojich predajní.

Prípad Attilu Végha a ďalších influencerov, koho za prejavený nesprávny politický názor obchodný partner vytrestal ukončením spolupráce, je ďalší posun. Attilove skúsenosti so spoločnosťou Renault ukazujú, že naša spoločnosť sa posunula ďalej. Do vedení pobočiek nadnárodných spoločností sa dnes dostávajú správne politicky zorientovaní manažéri, obklopení zamestnancami tej istej názorovej bubliny. Na týchto už nikto zvonka tlačiť nemusí. Navyše dostali moc meniť veci, trestať názorových oponentov. Sú natoľko uvedomelí, že dobre vedia, ako postupovať voči tým, čo nezapadli do ich názorovej bubliny nezapadli.

Čo s tým? Ako sa tomu trendu postaviť?

Poškodení ambasádori by mohli vyskúšať brániť sa právne a podať na manažment týchto spoločností trestné oznámenie, lebo v konaní manažérov spoločností sa dá zavnímať prekročenie trestného zákona na poli diskriminácie. Čaka ich boj na dlhej trati s neistým výsledkom.

Neutralizovania politického správania firiem by sa mal chopiť aj štát. Obchodné spoločnosti, bez ohľadu na to, akú právnu formu majú (SRO, AS) sú zriaďované za účelom podnikania a dosahovania zisku, nie za účelom robenia politiky. Štát im v robení politiky síce nevie zabrániť, ale môže ich za toto konanie dodatočne zdaniť – napríklad nejakým percentom z obratu, aby z tejto ich aktivity mali osoh všetci občania Slovenskej republiky.

My občania môžeme k indiferentnému prístupu k politickým prejavom ambasádorov značiek súkromné spoločnosti prevychovať. Máme v rukách obrovskú moc, vlastnú peňaženku a slobodnú vôľu rozhodnúť, v koho prospech jej obsah použijeme. Len my rozhodujeme o tom, kde svoje ťažko zarobené peniažky utratíme. Koho produkty si kúpime a koho nie. Tak som napr. postupoval voči spoločnosti Lidl, keď na obaloch gréckych jogurtov vymazala z kresťanských budov kríže. A rovnako dopadla u mňa Billa a Tesco, ktoré som vylistoval pre zmenu ja zo svojho zoznamu obchodov, kde nakupujem ako dôsledok ich postupu voči vylistovanému časopisu. Ak dostatočná masa Slovákov, voličov Petra Pellegriniho bude postupovať rovnako, mohli by to aktivistické spoločnosti pocítiť a nechať vyžrať slovenskému „apolitickému“ manažmentu.

Ďalšou možnosťou tých, čo podporili v prezidentských voľbách Petra Pellegriniho, je voliť v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu kandidátov ich názorovej bubliny. Ale problém ktorému vďaka nášmu konzumnému nastaveniu čelíme to nevyrieši.

Riešenie tohto fenoménu majú v rukách samotné súkromné spoločnosti. Zakladajú si na tom, aby navonok pôsobili apoliticky. Ich cieľom je, aby cieľovou skupinou ich produktov bola celá spoločnosť, nie len podporovatelia nejakej strany alebo politika. A strata dôvery 1,4 mil. (25%) občanov štátu, kde chce firma pôsobiť aj po prezidentských voľbách, môže byť pre ňu fatálna. Svoju apolitickosť si môžu zachovať, ak sa voči politickým excesom ambasádorov svojich značiek  budú správať indiferentne. Vydať sa cestou sankcionovania tých, čo promujú aj iné produkty, hoc politické, je cestou do záhuby.  Aj politické produkty potrebujú svoje promo. Kontraproduktívne by pre tieto spoločnosti bolo aj to, keby ukončili spoluprácu so všetkými ambasádormi, ktorí verejne prejavili politický názor, z princípu, aby ich apolitickosť nebola len na papieri. Aj ambasádori sú len ľudia so svojimi politickými preferenciami. Navyše ich vplyv na spoločnosť potrebujú využiť v kampani aj politici všetkých táborov. V konzumnej spoločnosti, založenej na spotrebe sa reklame produktov nevyhneme.