Môj profil 
Predplatné
Medzi prepustenými je 2687 policajtov, 1699 zamestnancov ministerstva spravodlivosti a 631 akademických pracovníkov. Pripoja sa tak k už vyše 100.000 predtým úplne alebo dočasne prepustených osôb.
V utorok schválil turecký parlament ďalšie predĺženie výnimočného stavu, a to najmenej do 19. apríla. Po prvom predĺžení z októbra sa mala jeho platnosť skončiť 19. januára.
Počas výnimočného stavu môže v Turecku prezident zavádzať zákony aj bez súhlasu parlamentu. Jeho predĺženie podporila teraz v zákonodarnom zbore vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) a opozičná nacionalistická Strana národného hnutia (MHP).
Proti predlžovaniu výnimočného stavu sa rozhodne stavajú Republikánska ľudová strana a prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP), keďže vláda v Ankare podľa nich toto opatrenie zneužíva na zásahy proti svojim oponentom.
Turci žijúci v zahraničí, ktorí sú podozriví zo zločinov namierených proti štátu, môžu byť v niektorých prípadoch zbavení tureckého občianstva. Vyplýva to z nových nariadení uvedených do praxe počas výnimočného stavu v krajine.
Zbaviť občianstva možno Turka, ktorý žije v zahraničí, bol obvinený z vážnych zločinov a nevrátil sa do troch mesiacov do Turecka, hoci na to bol vyzvaný. Rozhodovať o tom bude vláda.
Do tejto kategórie môžu spadať ľudia, o ktorých sa turecké orgány domnievajú, že sa zúčastnili na júlovom pokuse o štátny prevrat, ak boli obvinení z vytvárania ozbrojenej organizácie. Po neúspešnom prevrate vyhlásili v Turecku výnimočný stav, ktorý platí doteraz.
Mnohí Turci sa oboznámili s novými nariadeniami iba dnes, po prepustení z väzby v piatok v noci, informovala tlačová agentúra DPA.
V rámci vyšetrovania vraždy ruského veľvyslanca Andreja Karlova zadržali turecké bezpečnostné zložky päť podozrivých osôb. Podľa agentúry Anadolu ide o kolegov páchateľa vraždy Mevlüta Merta Altintaša.
Štyroch zo zadržaných turecké úrady obvinili z členstva v teroristickej organizácii. Piaty zadržaný je podľa vyšetrovateľov predstaviteľom tzv. Fethullahovej teroristickej organizácie (FETÖ), pričom mal na starosti kadetov v policajnej škole v meste Izmir, ktorú navštevoval aj Altintaš.
Útok na Karlova sa odohral 19. decembra v Ankare počas vernisáže výstavy fotografií. Páchateľ po svojom čine vykrikoval islamistické heslá, odsudzoval Rusko za účasť na vojenských operáciách v susednej Sýrii a hovoril o pomste za krviprelievanie v sýrskom meste Aleppo. Policajti ho následne usmrtili, predtým však stihol postreliť ešte tri osoby.
K zodpovednosti za vraždu Karlova sa prihlásila ozbrojená koalícia Džajš al-Fatah, ktorej členom je aj džihádistický Džabhat Fath aš-Šám (Front dobytia Sýrie), známy donedávna ako Front an-Nusra.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan krátko po čine vyhlásil, že vyšetrovatelia odhalili evidentnú spojitosť medzi vrahom Karlova a hnutím exilového islamského duchovného Fethullaha Gülena žijúceho od roku 1999 v Spojených štátoch.
Fethullah Gülen vraždu ruského veľvyslanca v Turecku odsúdil a odmietol obvinenia, že za útokom stálo jeho hnutie.
.JPG)
.jpg)
