The American Interest: Vzťahy medzi vládami Ruska a Srbska ochladli z objektívnych príčin

Washington 3. októbra 2016 (HSP/Foto:TASR-Sergei Chirikov/Pool Photo via AP)

Americký časopis The American Interest si posvietil na súčasné vzťahy medzi Ruskom a niektorými balkánskymi štátmi. Poukazuje na to, že vzťahy medzi Republikou Srbskou v Bosne a Ruskom sú lepšie ako medzi Ruskom a Srbskom.

The American Interest tvrdí, že kým sa vzťahy medzi bosnianskou Republikou Srbskou a Ruskom stále zlepšujú, spolupráca medzi Moskvou a Belehradom akosi viazne. Americký časopis príčinu tohto ochladenia vzťahov vidí v tom, že srbská vláda a hlavne premiér Alexandar Vučič /srbsky Александар Вучић/ nabrali smer NATO. Kremeľ, pochopiteľne, túto zmenu kurzu neschvaľuje a vyčíta to Belehradu.

Naopak bosniansky líder Republiky Srbskej Milorad Dodik stále prízvukuje, že Rusko je spojencom nielen tejto bosnianskej autonómie, ale aj všetkých Srbov. The American Interest pripomína, že iba pred pár dňami /25. septembra/ sa v Republike Srbskej v Bosne konalo referendum: bosnianski Srbi rozhodovali o tom, či majú aj naďalej oslavovať dátum 9. januára ako štátny sviatok. Našim čitateľom pripomenieme, že 9. januára 1992 bosnianski Srbi vyhlásili, že vytvoria Republiku Srbsku v Bosne a Hercegovine. V súčasnosti 9. január je štátnym sviatkom v bosnianskej Republike Srbskej.

The American Interest prízvukuje, že vďaka aktívnej činnosti Milorada Dodika, vzťahy medzi Banjou Lukou /srbsky Бања Лука/ a Moskvou sú lepšie ako medzi Moskvou a Belehradom. Americký časopis poukazuje na to, že v otázke nedávneho srbsko-bosnianskeho referenda sa Moskva a Belehrad ocitli na opačných stranách barikád. Kým Moskva toto referendum podporila, Belehrad v ňom videl hrozbu pre územnú celistvosť Bosny.

Hlavnú príčinu pomerne vlažných vzťahov Ruska a Srbska v ostatnom období The American Interest vidí v politike premiéra Alexandara Vučiča, ktorý presadzuje vstup Srbska do NATO. Preto v ostatnom období Rusko nepodporuje vládnu Srbskú progresívnu stranu, ale opozičnú nacionalistickú Radikálnu stranu Vojislava Seselja, ktorá vyzýva, aby Srbsko odmietlo vstup do Európskej únie a NATO, dokonca odmieta aj usporiadanie referenda o členstve v NATO.

The American Interest poukazuje na to, že srbská vláda má odteraz niekoľko dôvodov na to, aby bola nespokojná s aktivitami Ruska. Napríklad, kvôli zmene kurzu Belehradu Moskva zmenila aj svoje investičné aktivity v Srbsku a mnohé projekty a plány jednoducho padli. Ruské spoločnosti odmietli investovať v Srbsku a investujú v iných krajinách. Srbská vláda sa posťažovala, že Gazprom-nefť si kúpil hlavnú srbskú ropnú spoločnosť NIS, ale nie za veľmi pre Srbsko výhodných podmienok, ako to vždy robil predtým, ale za priemernú cenu.

Nesplnili sa ani očakávania srbskej vlády, že osobné autá Fiat, ktoré montujú v Srbsku, sa budú veselo predávať na ruskom trhu. Rusi neprejavujú záujem o tieto autá. Predtým Rusko predávalo Srbsku zbrane za výhodných podmienok /alebo jednoducho darovalo/. V súčasnosti odmieta predávať Srbsku zbrane za lacný peniaz a neponáhľa sa s podpísaním dohody o predaji najmodernejších zbraní dovtedy, kým Belehrad nepotvrdí, že zaplatí celú cenu týchto zbraní.

„Mnohí Srbi zbožňujú Putina a sú nadšení energickou a dynamickou politikou Ruska. Sú vďační Rusku za to, že vždy podporovalo Srbsko a Srbov a vystupovalo proti odtrhnutiu Kosova. Srbská vláda však zmenila svoju politiku a odnedávna pre ňu vzťahy s Ruskom už nie sú tie najdôležitejšie,“ uvádza The American Interest.

Prízvukuje, že Balkán je sférou záujmov Ruska a Moskva sa vždy zaujímala o dianie v tomto regióne, snažila sa, aby si tu našla čo najviac spojencov, aj napriek tomu, že niektoré štáty nedokážu zabezpečiť hospodársku stabilitu a rast a nie sú celkom spoľahlivými obchodnými partnermi a navyše niektoré sa nachádzajú pod vplyvom USA a EÚ.

„Referendum v Bosne ukázalo, že Kremľu sa darí v nachádzaní spojencov na Balkáne. Moskva využíva svoju preverenú taktiku, opiera sa na diplomaciu, rokovania, kompromisy a pritom utráca iba minimum finančných prostriedkov,“ zdôrazňuje v závere svojho komentáru The American Interest.

Eugen Rusnák