Aké sú vaše priority v oblasti školstva?

Pôsobím v oblasti školstva, preto je pre mňa táto problematika veľmi blízka a nie som stotožnený s vývojom v našom školskom systéme. Aj keď súhlasím s rozvojom duálneho vzdelávania, treba vidieť, že sa mu darí skôr tam, kde sú automobilky či iné veľké firmy. Tento typ priemyslu v našom kraji chýba, čo vytýkam aj súčasnej vládnucej garnitúre, nakoľko medzi Prešovom a Košicami je mnoho voľných plôch. V Prešovskom samosprávnom kraji je len veľmi málo škôl napojených na duálne vzdelávanie, konkrétne v Prešove sú to len dve školy. Je ťažko zabezpečiť duálny systém napr. v odboroch, ako sú služby. Aj keď školy môžu v rámci vlastných aktivít získať mimorozpočtové zdroje, bohužiaľ, takto získané financie môžu použiť na rozvoj výchovno-vzdelávacieho procesu len súkromné školy.

Stredné odborné školy v pôsobnosti kraja by som programovo orientoval výlučne na prax a výrobnú potrebu kraja, na štúdium živnostenských profesií, praktickú výučbu podnikania v rodinných firmách, odbornú výučbu v širokej škále remesiel. Gymnázia by som postupne utlmoval. Ak budeme naše deti tlačiť iba na vysoké školy, čoskoro nám tu nebude mať kto opraviť vodovod či elektrinu.

V Prešovskom kraji je početná skupina rómskych detí, ktoré po ukončení povinnej školskej dochádzky väčšinou nepokračujú v ďalšom štúdiu. Ako by ste ich chceli podchytiť, aby sa uplatnili na trhu práce?

Strana, za ktorú kandidujem, sa chce zaoberať touto problematikou. Keďže pracujem v strednom školstve, mám skúsenosti aj s rómskymi žiakmi. Učia sa aj na našej škole a máme s nimi celkom pozitívne skúsenosti. Rozmýšľal som nad projektom, ktorý vidím veľmi reálne, aby sa robili nenáročné vyučovacie programy pre rómske deti. Zaoberali by sa výučbou jednoduchých činností, mohlo by ísť o dvojročné, prípadne trojročné štúdium zamerané na služby. Dievčatá by sa naučili lepšie viesť domácnosť, variť, upratovať, starať sa o deti a starších ľudí. Chlapcov by sme nasmerovali na praktické remeslá, ktoré by ich uživili. Išlo by sa do prostredia, kde tieto rómske komunity žijú, a priamo v obci (možno aj v osade) by sa vytvorila trieda stredoškolského charakteru. Viem si to predstaviť napr. v Jarovniciach, kde sme v minulosti dodávali stravu. Ale aj v iných lokalitách, lebo viaceré obce s početnou rómskou populáciou sa demograficky rozvíjajú.

Čo budete presadzovať v oblasti dopravy?

Doprava v Prešovskom kraji je problémom číslo jedna. Jednoznačne podporujem dokončenie diaľnice D1, ktorej súčasťou je juhozápadný obchvat Prešova, aby krajské mesto bolo odťažené od nákladnej dopravy. Zároveň sa zasadím za vybudovanie severného obchvatu mesta  a výstavbu rýchlostnej cesty R4, aby prehustená a tranzitná doprava išla mimo obývané zóny. Realizácia tejto rýchlostnej komunikácie je síce v rukách vlády, ale budem vyvíjať tlak na jej čo najrýchlejšie vybudovanie.

Ako vnímate možnosti na zlepšenie ciest II. a III. triedy a na dostupnosť dopravy vo verejnom záujme?

Regionálne cesty si bude potrebné poriadne zmapovať a podľa finančných možností kraja postupne opravovať. Akú postupnosť zvoliť, na to by som si prizval odborníkov. Dopravná infraštruktúra v kraji je nedostačujúca. Audit by ukázal, kde treba uvažovať aj o nových cestách. Ľudia sa dnes sťahujú z veľkých miest do blízkych obcí, kde vznikajú satelity. Treba zabezpečiť infraštruktúru, ktorá by zodpovedala aj týmto novým požiadavkám. Aby kvalita života, ktorú si ľudia chcú vytvárať, nezlyhala na doprave.

Svoju pozornosť chcem zamerať aj na dopravu vo verejnom záujme. Autobusové spoločnosti dostávajú každý rok nejaký objem finančných prostriedkov na verejnú dopravu. Ale počet autobusov do niektorých vzdialenejších dedín sa obmedzuje na dva – tri spoje denne. Je to veľmi málo, lebo ľudia dochádzajú za prácou do miest. Treba seriózne pripraviť aj integrovaný systém, aby sa skĺbila autobusová a železničná doprava v prospech cestujúcej verejnosti. Takúto štúdiu musia pripraviť odborníci na dopravu, PSK to môže zastrešiť.

Vo svojom programe mám aj budovanie cyklociest, ktoré by mohli slúžiť nielen na relax, ale aj na prepravu do práce a škôl na menšie vzdialenosti. Ich sieťovanie a vzájomné prepájanie je potrebné koordinovať s obecnou samosprávou, ale aj s tretím sektorom.

Je podľa vás zdravotníctvo dostatočne dostupné pre všetkých obyvateľov kraja?

Radšej byť bohatý a zdravý, ako chudobný a chorý. Toto platí pre náš kraj stopercentne. Osobne nemôžem povedať veľa pozitív na zdravotníctvo v Prešovskom kraji. Občan nemá záruku, že sa mu dostane v každom kúte potrebná zdravotná starostlivosť. Vnímam to tak, že v mnohých dedinách je obmedzená dostupnosť k zdravotnej starostlivosti, nakoľko obvodných lekárov je nedostatok a na dediny nechcú ísť pracovať. V tomto smere by som chcel motivovať mladých lekárov  formou finančných a bytových bonifikácií.

V nemocniciach, a to každého typu, by som zase motivoval manažment, resp. ich odmeňovanie podmienil ekonomickými výsledkami. Nie je predsa možné, aby z daní občanov ich štát oddlžoval každých päť rokov. A tie isté nemocnice potom opätovne produkovali stratu. Zdravotné služby poskytované občanom sú na nízkej úrovni, u špecialistov sa čaká celý deň a riešenie problému je v nedohľadne.

Ste spokojný s poskytovaním sociálnej starostlivosti v Prešovskom kraji? Aké formy preferujete?

Jednoznačne som za podporu opatrovateľskej služby. Až keď vznikne radikálne zlá situácia a nie je možné postarať sa o starého či odkázaného mladšieho človeka v jeho domácom prostredí, až potom má prísť na rad zariadenie sociálneho typu. Seniori sú zvyknutí na známe prostredie a presídlenie na nich nevplýva priaznivo. Spoločnosť nevytvára ani tlak, aby sa deti postarali o svojich rodičov. Vysťahovalectvo mladých z nášho kraja rovnako nepraje tomuto rokmi overenému modelu. A preto mnohokrát sa umiestneniu starších ľudí do sociálneho zariadenia nedá celkom vyhnúť.

Kraj nemá vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti dostatok kapacít vo vlastných domovoch sociálnych služieb, preto by mal štedrejšie podporovať súkromné zariadenia tohto typu. V kraji nám chýbajú aj domovy pre seniorov s nadštandardným vybavením a starostlivosťou na vyššej úrovni. Aj tu žijú ľudia, ktorí si to môžu dovoliť alebo im rady na spokojnú starobu prispejú ich deti, ktoré zakotvili v zahraničí. Aj v tomto smere by sme sa mali začať približovať bohatšiemu Západu a viac investovať do zariadení na úrovni 21. storočia.

Sú podľa vás kultúra a šport odkázané na podporu VÚC?

Jednoznačne podporím obidve tieto oblasti, samozrejme, v možnostiach rozpočtu kraja. Ale v budúcom volebnom období treba dať na kultúru oveľa viac finančných prostriedkov.

Čo sa týka športu, radšej vidím deti a mládež, keď športujú a venujú sa pohybovým aktivitám, a nie hrám na počítači. Pozrel by som sa na hospodárenie jednotlivých športových klubov, nakoľko aj napriek dotačnej podpore si vyberajú ďalšie finančné prostriedky od rodičov. Myslím si, že tieto praktiky mnohých odrádzajú a radšej nechávajú deti doma, ako by ich dali na športové krúžky.

Osobne mám najbližšie k hádzanej, lebo som ju niekedy profesionálne hrával za Prešov. Hádzaná v Prešove sa mi páči aj teraz. Všetci vieme, že šport je tiež o peniazoch. Kraj má istý model dotovania športov, ale ten nie je optimálny. Skôr by som bol za taký model, ktorý by podporil pár športov, v ktorých dosahujú hráči špičkové výsledky a dobre reprezentujú Prešovský kraj.

Snažil by som sa tiež o to, aby každý šport mal u nás základňu, ale s podmienkou, aby každý klub musel mať aj členskú základňu malých detí. Už len preto, aby športovali.

Do akých oblastí by ste chceli pritiahnuť eurofondy?

Treba ich využiť v každej oblasti a v tom smere budem iniciovať zníženie byrokratických prekážok. Prostredníctvom projektov s finančnou podporou EÚ je potrebné pomôcť sociálne slabým mladým rodinám, dôchodcom, invalidom, nezamestnaným, ale aj bezdomovcom bez rozdielu, či ide o majoritnú, alebo minoritnú skupinu občanov. V našom kraji, odkiaľ odchádza za prácou do hlavného mesta či zahraničia veľa ľudí, je potrebné motivovať a podporiť mladé rodiny. V spolupráci s mestami a obcami napomáhať výstavbe nájomných bytov s možnosťou ich neskoršieho nadobudnutia do vlastníctva za nižšie ako trhové ceny. Som za využitie eurofondov aj v oblasti bývania a celkového pozdvihnutia životnej úrovne rómskej komunity.

Na vidieku je potrebné oživenie poľnohospodárstva cez rodinné farmy, ale za jednoduchších podmienok aj s podporou európskych zdrojov. Je to aj cesta, ako znížiť nezamestnanosť vo vzdialenejších oblastiach od okresných centier.

Na aké spoločné projekty by sa mala zamerať cezhraničná spolupráca?

V prvom rade sa budem chcieť na túto tému porozprávať so starostami obcí, ktoré sú v prihraničnom pásme, a počuť od nich, aká spolupráca so susedmi za hranicou by bola pre obidve strany prospešná. Potom budem žiadať od projektového manažéra, aby predložil možnosti spolupráce s napojením na eurofondy.

Aby sa tieto zdroje nespájali s korupčným správaním, je potrebná kontrola pri nakladaní s majetkom krajskej samosprávy a s ich samotným využívaním. Preto sa nebudem brániť žiadnej kontrole.