Ľudia strácajú s vládou trpezlivosť. Sú riešením predčasné voľby?

A nie je to iba môj subjektívny pohľad. Najnovší prieskum agentúry AKO (pre JOJ24) priniesol pre súčasnú garnitúru nie príliš potešujúce výsledky. Až 47% opýtaných (na vzorke tisíc respondentov) totiž odpovedalo, že predčasné voľby by  zlepšili politickú situáciu u nás. Z nich 11,9% verí, že situácia by sa zlepšila úplne. Prevažne ide o mladšie ročníky a voličov opozičných strán, na prvom mieste s Progresívnym Slovenskom.

Nespokojný s aktuálnym stavom v našej vlasti je, ako vidíme, povážlivo vysoký počet občanov. Garantom pokoja a prosperity je vždy aktuálna vláda, preto ľudia vystavujú v anketách účet práve jej…

Z opačného konca sa 37% ľudí domnieva, že predčasné voľby by situáciu len zhoršili (z toho 12,6% má za to, že by ju zhoršili úplne). Túto skupinu tvoria podľa štatistík prevažne skôr narodení občania a občania bez vysokoškolského vzdelania. Až 71% z nich sú voliči strany SMER. Tí sú teda voči prípadným zmenám skeptickí.

No i napriek tomu, že SMER má relatívne stabilný elektorát, môžeme tu vnímať istú „únavu”. Stačí sa pozrieť na výsledky aktuálneho predvolebného prieskumu agentúry FOCUS. V mesiaci jún vychádza tak, že SMER zaostáva za prvým PS takmer o 1,5%. SNS je s 3,7% takpovediac v prepadlisku – je ohromná škoda tejto národnej značky, že takto upadá, a pokiaľ sa nestane zázrak (alebo fúzia…), do parlamentu sa najbližšie národniari nedostanú.

(Pre úplnosť a korektnosť dodajme, že práve ministri nominovaní SNS doručili množstvo výsledkov; treba spomenúť aj dodržanie sľubu, že na rozvoj športu pôjde viac peňazí).

Prieskum: Čo si Slováci myslia o predčasných voľbách?

Možno ich „vykostila” Republika, veď počíta s podporou 9,7% obyvateľov. HLAS má 10,5% a SMER 18,8%. Úplne ružové to však ľavica s národniarmi nemá. Stále pravdepodobnejšia sa črtá verzia, že vládu bude skladať Šimečka Junior s SaS, KDH, Matovičom, a nakoniec možno aj s „hlasistami”…

Realita na politickej scéne z hľadiska koalície sa dnes žiaľ javí tak, akoby sa rozhádal už pomaly každý s každým. Rebélie v klube SNS či v strane HLAS nepridali v očiach občanov vláde na dôvere. Určitú formu zmieru a pokoja vyžaruje prezidentský palác, to áno. Lenže odchodom Pellegriniho prišiel HLAS o špičkového lídra, a Matúš Šutaj Eštok je síce možno schopný ako manažér, no riadiť stranu uprostred rozbúrených politických vôd ešte celkom sebaisto nedokáže. Ani z hľadiska rozhodnosti a charizmy nedosahuje Pellegriniho kvalít (zatiaľ).

A voliči to vnímajú – ako aj chaotické prehadzovanie si štvorice rebelov- Migaľovcov zľava doprava, až kým si nevydupali svoje.

Tieto signály sú jednoznačne negatívne. Od súčasnej vlády čakal národ konsenzuálnu politiku a rázne kroky: Či už ide o vyrovnávanie sa s obdobím chaotického šafárenia počas covidu, alebo o jednoznačný postoj k protiruským sankciám. Veľa toho nasľubujú, a nakoniec aj tak ustúpia bruselským byrokratom…

Iste, zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry spolu s NAKA, a premenovali RTVS. To prvé vybavili expresne rýchlo, to druhé sa prakticky vlečie v procese doteraz (uvidíme, čo prinesie nová generálna riaditeľka Flašíková).

Aký má však z týchto zmien úžitok bežný človek, žijúci z mesiaca na mesiac?

Navyše: Kvalitní poslanci typu E. Kaliňák – Ľ. Blaha odišli do europarlamentu, odkiaľ síce vydávajú statusy a komentáre, ale majú tam reálne nejaké slovo?

Povedzme si tiež o tom, že akosi príliš často slýchame o nákupoch drahých služobných vozidiel, či nákladoch na (prezidentove) „záhradné slávnosti”, alebo organizáciu osláv príchodu Cyrila a Metoda v navýšenej sume 750 000 eur. Ako to má asi prijať občan, ktorému konsolidácia poriadne sťahuje opasok?

Dokedy bude oddane voliť stále tých istých len preto, že s ním zdieľajú svetonázor?

A nie, netvrdím, že progresívne šialenstvo ruka v ruke s Pročkom a jemu podobnými nás dovedú k ružovým zajtrajškom. Alternatíva tu prakticky neexistuje. Lenže občan už potrebuje cítiť trochu úľavy, trochu oddychu, trochu viac istoty. A nielen dôchodca, ale aj občan mladý, aktívny, pracujúci, prispievajúci svojou činnosťou na hrubý domáci produkt. Ibaže s trinástymi dôchodkami sa zvýšil aj štátny dlh, čo sa odráža na vyšších daniach. Štatistický úrad to vyrátal za nás: „Deficit verejných financií sa v priebehu roka 2024 medziročne zvýšil o takmer 0,5 miliárd.” Pritom dlh verejnej správy stúpol zo 68,90 miliardy eur z roku 2023 na vlaňajších 77,65 miliardy eur.

Nemám doktorát z ekonomiky, ale tento rozdiel sme niekde pocítiť museli. Výdavky vyššie než príjmy jednoducho znamenajú, že sa stále viac budeme zadlžovať. Takto tie potraviny lacnejšie nebudú…

A popritom stále počúvame o tom, ako sa niekde uvoľnil pilier mostu, inde padá v nemocnici omietka, a do Košíc stále nevedie diaľnica, a tak ďalej, a tak podobne. Opozícia vie, čo má zdôrazňovať stále dokola.

Ešte aj tie dúhové mimovládky si naďalej robia, čo chcú, hoci boli čiastočne odstrihnuté od štátnej podpory. Ako to, že Orbán dokáže zakázať pochody Pride v Maďarsku, ale u nás to nejde? Ani len významná novelizácia Ústavy neprešla!

Koho sa v tej vláde tak boja? Bezpohlavného Raťafáka Plachtu či hnevu Moniky Tódovej? Mimochodom, „červené” mediálne domy tiež ďalej nerušene šíria svoju euroobčiansku, neoliberálnu, „sorošovskú” agendu…

Otáľavý prístup zo strany koalície k zásadným veciam verejným však nebude v očiach voličov prijateľný donekonečna.