A hneď na druhý deň parlament – a mnohí v prvom momente ani nevedeli ako sa to vlastne stalo – prijal uznesenie, ktoré našim politikom prijímať sankcie voči Rusom zakazuje. Uznesenie prešlo o jeden hlas, konkrétne ich spolu bolo 51. Vďačíme za to špekulovaniu s vyťahovaním hlasovacích kartičiek poslancami opozície.

K tomu sa dá povedať len jediné – Bravó! Ukázali ste, že ste skutočnou alternatívou, vo svojej odbornosti nepoznáte hranice, viete čo robíte a ľudia vám môžu plne dôverovať… Samozrejme, aj že poznáte parlamentné mechanizmy a viete počítať. Prepáčte ironický podtón, ale snažili sme sa v redakcii byť slušní a mierni.

O udalostiach ostatných dní sme sa rozprávali s človekom, ktorý bol hlavným iniciátorom zberu podpisov za vyhlásenie referenda, predsedom Slovenského Hnutia Obrody, Mgr. Robertom Švecom.

(Nahrávané 5. 6. 2025, neskôr popoludní) Dnešok je pre vás významným a úspešným dňom. NR SR len pred pár hodinami schválila uznesenie, ktoré našu vládu v prípade prijímania budúcich protiruských sankcií na európskej, aj inej úrovni, zaväzuje hlasovať proti ich prijatiu. Vy ste za to dlho veľmi bojovali. Ako to vnímate, veľké víťazstvo?

Je to veľké víťazstvo. Nielen Slovenského Hnutia Obrody, ale aj víťazstvo rozumných a zodpovedných Slovákov, občanov Slovenskej republiky.

Viac vo video rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

No a my sme šťastní, pretože toto je najlepšia morálna, ale aj politická odpoveď pánovi prezidentovi za to jeho včerajšie, zmätočné a protiústavné rozhodnutie, ktorým sa pokúšal zmariť referendum  vo veci aby Slovenská republika neuplatňovala sankcie voči Rusku. Takže my sme s dnešným dňom mimoriadne spokojní.

Podľa prvých informácií na sociálnych sieťach vraj uznesenie prešlo preto, lebo jedna opozičná poslankyňa nevytiahla kartu a tým pádom bol parlament uznášaniaschopný. Viete viac?

V podstate to bolo tak, že niekto s prihlasovacími kartičkami veľmi taktizoval. Až to pretaktizoval do takého stavu, že naozaj jeden hlas rozhodol o tom, že uznesenie bolo prijaté. Ale to je krása toho momentu. My to v Slovenskom Hnutí Obrody čítame jednoducho – je to Božia ruka a Pán Boh to takto zariadil. Jednoducho sa to takto malo stať. Najmä po tom včerajšku a po tom, čo pán prezident vyviedol.

Viacerí ľudia tvrdia, že za sankcie proti RF Slovensko de facto musí hlasovať preto, aby nám boli zachované nejaké výnimky a pod. Teraz to už nebude možné. Neobávate sa, že hlasovanie proti sankciám nám v konečnom dôsledku svojim spôsobom môže uškodiť?

Určite nie. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale zopakujem, že rozumní a zodpovední občania vedia, že sankcie Slovensku neskutočne škodia. Profesor Staněk – to je kapacita, nielen slovenská ale medzinárodná – na konferencii Za Slovensko bez sankcií vyčíslil ich dopad. Aj s tým, koľko sme peňazí sme doteraz dali na to, aby kyjevský režim mohol fungovať. Profesor Staněk jasne povedal, že sme ako štát prišli približne o 8 miliárd eur. To je neskutočne veľa peňazí.

Zoberte si, prvý konsolidačný balík bol v hodnote 2,8 miliardy eur. Čiže tých 8 miliárd v sebe zahŕňa takmer 3 také konsolidačné balíky. Ak sa bavíme len o tom, že v najbližších rokoch musí slovenská vláda ušetriť 2,8 miliardy a potom ďalšie 3 miliardy, to je necelých 6 miliárd a z balíka 8 miliárd, o ktorom hovorí profesor Staněk, by nám stále zostávali 2 miliardy. Je to úplne jednoduchá matematika, nemusíme sa škrabať pravou rukou v ľavom uchu. Takže tie sankcie nás neskutočne poškodzujú a tlačia dole.

Som mimoriadne spokojný s tým, že Slovenské Hnutie Obrody pred desiatimi mesiacmi rozbehlo petičnú iniciatívu za vyhlásenie referenda, aby Slovensko neuplatňovalo sankcie voči Rusku. A keď si prejdete celých tých 10 mesiacov až po prijatie uznesenia, tak môžeme úplne pokojne konštatovať, že vďaka SHO sa spustila celospoločenská lavína, ktorá vyvrcholila práve dneškom.

Slovenská republika je zatiaľ jediným štátom  EÚ, ktorý si dovolil urobiť takýto jasný legislatívny krok. Že odmietol to, aby boli zavádzané sankcie voči Rusku a aby naša vláda hlasovala proti nim. Je fantastické, že 5,5 miliónový národ, štát v rámci EÚ si toto dovolil urobiť.

Toto bude veľká skúška pre Európsku úniu, bude to skúška slobody a demokracie. Či v Bruseli budú akceptovať a tolerovať rozhodnutie slovenských volených zástupcov a slovenského ľudu. Či to budú rešpektovať alebo na nás uvalia nejaké sankcie. EÚ je na ťahu a my budeme veľmi sledovať, ako sa zachovajú.

Ozývajú sa hlasy, že teraz budeme spolu s Maďarskom čiernymi ovcami EÚ a že by to pre Slovensko mohlo mať aj mnoho negatívnych následkov.

Úprimne – a hovorím to nielen za seba ale aj za Slovenské Hnutie Obrody – nás postoj k EÚ a týmto organizáciám je úplne jasný. My ich neuznávame a hovoríme, že SR nemá byť členským štátom EÚ, lebo nás to ničí ekonomicky a politicky, aj mediálne. Sme kolóniou, nie sme svojprávny. Svedčí o tom aj to, že nad zákonmi Slovenskej republiky a dokonca nad Ústavou sú smernice a nariadenia Bruselu, takže my nie sme svojprávny a zvrchovaný štát. Tvrdíme, že čím skôr z EÚ odídeme, tým lepšie.

Z nálepky čiernej ovce si ťažkú hlavu nerobíme. Svojho času nás bývalá ministerka zahraničných vecí USA Albrightová nazvala čiernou dierou. Prežili sme to, sme tu a ideme ďalej. Nálepiek sa teda neobávame, podstatné je to, aby ľudia na Slovensku žili normálny a dôstojný život a pričiniť sa o to musíme všetci.

Vráťme sa k včerajšku, keď sa o rozruch postaral prezident Pellegrini. Rozhodol sa referendum nevyhlásiť a argumentoval tým, že je povinný návrh v prvom rade preskúmať a vidí v ňom tri problémy. Ako to vnímate?

Musím na rovinu skonštatovať, že pán prezident je úplne mimo, aj so svojimi právnikmi. Pretože podľa ústavy má len dve možnosti, čo s našou iniciatívou urobiť.

Ak je splnené podmienka aspoň 350 tisíc podpisov, referendum buď musí vyhlásiť alebo je tam druhá možnosť, že to mohol dať predmet referenda posúdiť Ústavnému súdu. A ten by povedal, či referendum s takouto otázkou môže prebehnúť. Bodka. Žiadna iná možnosť v Ústave nie je. Je síce pekné, že sa prezident odvolával na nejaké zákony, ale Ústava je zákon zákonov. Žiaden zákon nie je viac ako Ústava a prezident síce musí konať aj v medziach zákonov, ale zákony sú pod Ústavou.

Takže z nášho pohľadu hrubo pošliapal Ústavu Slovenskej republiky a ja som presvedčený, že na prezidenta podáme – je jedno ako si to nazvete – žalobu alebo sťažnosť na Ústavný súd a budeme ho žiadať, aby povedal, či prezident postupoval v súlade s Ústavou alebo nie.

To, čo urobil prezident Pellegrini neurobila ani Zuzana Čaputová a to už je čo povedať. Keď riešila petíciu ohľadom referenda o predčasných voľbách, tú iniciatívu posunula na Ústavný súd, ale ani ona si nedovolila referendum nevyhlásiť. Neurobil to žiaden prezident v histórii súčasnej samostatnej Slovenskej republiky a ani nemá takú kompetenciu, nemá na to mandát na základe Ústavy. Neviem, kto pánovi prezidentovi radí, ale radí mu veľmi zle, mal by vymeniť svoj právny tím, šliapol vedľa.

A ešte jedna poznámka k tým argumentáciám, ktoré predviedol včera a poviem to otvorene. Ak prezident SR nevie, čo znamená Slovenská republika, kto ju reprezentuje, tak by mal ísť k lopate a vzdať sa mandátu. Vie to každý, kto vychodil základnú školu a absolvoval občiansku náuku. Že Slovensku republiku predstavujú samosprávy miestne, krajské, tvoria ju štátne orgány, vláda, Národná rada, prezident, atď. A keď prezident argumentuje, že v tejto referendovej otázke nevieme uchopiť pojem Slovenská republika, to už nie je ani škandál, to je veľmi smutné.

Jeho právne argumenty stoja na vode a použijem ten obľúbený výrok pána Harabina – jeho právne postoje sú nulitné, jednoducho sú úplne mimo. Počúval som včera stanovisko pána prezidenta naživo aj s kolegami a chytali sme sa za hlavu. Pýtali sme sa samých seba, či je to prezident Pellegrini alebo namiesto neho hovorí nejaká umelá inteligencia. Jeden prezident štátu, ktorý má aj svojich poradcov, nemôže používať takéto právne argumenty, aby zamietol petíciu za referendum.

Prezident Pellegrini včera umelú inteligenciu spomínal tiež, vraj všetky podpisy nemusia byť v poriadku a mohla v tom zohrať nejakú úlohu práve táto vec. O čo ide?

Neviem, čo tým chcel básnik povedať. Prezident priamo nepovedal, že by v našich podpisoch bol nejaký problém, aj keď to z toho možno nejak vyplynulo. Bolo to také vypustenie pokusného balónika, že nech si každý vyberie, čo tým mohol myslieť.

Ale čo je pozoruhodné, my máme k dispozícii písomné rozhodnutie pána prezidenta, s jeho podpisom. A nie je v ňom ani zmienka o tom, že by nejakým spôsobom spochybňoval petičné hárky a podpisy. Nijak to nespomína a pre nás je tým téma pravosti podpisov na petičných hárkoch uzatvorená.

Aj keď napokon uznesenie parlamentom prešlo, necháte to tak alebo budete včerajší počin prezidenta riešiť?

Budeme to riešiť, už sme o tom s právnikmi hovorili. Reálny a najschodnejší je podnet na Ústavný súd Slovenskej republiky. Budeme žiadať, aby jasne povedal, či prezident môže referendum nevyhlásiť, keďže Ústava mu takúto kompetenciu nedáva. A ak Ústavný súd povie, že Slovenské hnutie obrody malo pravdu, tak budeme vedieť, či prezident – bez ohľadu na to či bude chcieť alebo nie – musí v budúcnosti referendum aj s takouto otázkou vyhlásiť.

Spravil už pán Pellegrini v minulosti  – ešte ako predseda NR SR – niečo podobné? Dozviete sa vo videorozhovore s predsedom Slovenského Hnutia Obrody, Mgr. Robertom Švecom.