Ako to bolo s plánovaním slávnej cyklotrasy na Vajanského nábreží a čakajú nás v hlavnom meste aj ďalšie podobné zásahy do dopravy? Ako mesto vychádza v ústrety developerom a čo za to dostáva? Ako sa zatiaľ „osvedčila“ parkovacia politika a aké atmosféra panuje v mestskom zastupiteľstve?

O týchto, ale aj mnohých iných témach sme sa rozprávali s poslankyňou bratislavského mestského zastupiteľstva, zároveň aj starostkou mestskej časti Karlova Ves, MUDr. Danou Čahojovou.

Viac vo video rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Pred týmto rozhovorom sme oslovili všetkých nezávislých poslancov bratislavského mestského zastupiteľstva. Zareagovali dvaja. Jedna vaša kolegyňa sa poďakovala, ale nemala záujem. Vy ste teda jediná, ktorá naše pozvanie prijala. Znamená to, že ľudia zo zastupiteľstva o primátorovaní pána Valla a situácii v Bratislave veľmi nechcú hovoriť?

Čo sa týka poslancov hlavného mesta, v tejto chvíli neviem vyhodnotiť, koľkí sú nezávislí, túto evidenciu si v hlave nevediem. Niektorí určite sú, ale sú rozdelení do politických klubov, ktoré sú viac – menej spriaznené alebo nespriaznené s tým, čo sa na magistráte deje a ako je vedené naše hlavné mesto.

Treba si uvedomiť, že pán primátor má v mestskom zastupiteľstve veľkú spolupracujúcu väčšinu. Asi sa teda neočakáva, že sa títo poslanci budú voči práci magistrátu a konaniu pána primátora verejne kriticky vyjadrovať. Tí ostatní, ktorí možno z niektorých vecí aj sú trochu v rozpakoch a sú k niektorým veciam kritickí, zas musia uvažovať veľmi pragmaticky.

Väčšinou sú to starostovia mestských častí, ktorí boli zvolení ako nezávislí. A keď voči práci magistrátu alebo nejakému smerovaniu prejavíte svoj kritický názor, tak musíte počítať s tým, že sa vám môžu diať aj nepríjemné veci. Sme všetci odkázaní na spoluprácu, pretože mestské časti sú s mestom prepojené mnohými neviditeľnými spojeniami, nitkami a vzťahmi. A keď vznikne nejaké nedorozumenie a do tohto súkolia sa začne sypať piesok, dá sa veľmi ľahko zariadiť, aby to tá mestská časť pocítila a kritik sa vystavuje určitým nepríjemnostiam.

Z toho čo hovoríte sa mi zdá, že atmosféra v zastupiteľstve asi nie je úplne taká aká by mala byť. Je to tak?

Pán primátor Vallo, jeho podporovatelia a jeho tím vedú mesto už druhé volebné obdobie. Pán primátor má v mestskom zastupiteľstve zjavnú väčšinu a to znamená, že má veľmi silnú podporu a veľmi silné politické krytie. No treba povedať, že určitá časť ľudí, ktorí zblízka pozorujú čo sa v bratislavskom komunále deje, už vytriezvela.

V prvom volebnom období bola iná atmosféra. Pán primátor či už svojou kampaňou alebo aj svojimi krokmi vyvolal a vzbudil veľké očakávania. Dostal v mnohých veciach naozaj veľkú dôveru aj od tých, ktorí ho nevolili. Či už od starostov mestských častí alebo poslancov mestského zastupiteľstva. Dostal naozaj otvorený priestor, aby robil veci tak, ako si on predstavuje a dosiahne to, čo Bratislavčanom sľuboval.

V druhom volebnom období – a to si Bratislavčania veľmi nevšimli a nie som si istá, či by sa im to páčilo – sa tzv. Team Vallo pretransformoval na politickú stranu. A táto politická strana, teda pán primátor a jeho najbližšia suita, ovládli takmer všetky dôležité posty v Bratislave a na magistráte.

To by samo o sebe až tak neprekážalo – aj keď Bratislava nemá rada jednofarebné vlády na akejkoľvek úrovni – pokiaľ by táto politická strana v hlavnom meste nezískala pocit moci a s tým spojenú určitú nadradenosť, aroganciu a možno aj zahľadenosť do seba a neschopnosť počúvať aj iných.

Spomenuli ste, že Bratislavčania majú dôvody na to, aby najmä s druhým volebným obdobím pána Valla neboli až tak spokojní, pretože boli sľúbené nejaké veci a tie sľuby sa neplnia. O čo ide?

Tých vecí je veľa. Nájdu sa aj dôvody k spokojnosti, ale aj k nespokojnosti. Nemám k dispozícii žiadne relevantné údaje o tom, nakoľko sú Bratislavčania spokojní alebo nespokojní, to by vedeli povedať len prieskumy verejnej mienky a ja nimi nedisponujem.

Mám ale informácie, že magistrát si takéto prieskumy necháva vypracovať pravidelne a samozrejme, platí to z nášho spoločného účtu. Od prieskumov sa vie odraziť ten mohutný PR tím spolupracovníkov magistrátu, ktorí sa starajú o verejný imidž vedenia hlavného mesta a tieto údaje pre svoju prácu potrebujú. Podotýkam, na politickú prácu na magistráte za peniaze nás všetkých.

Najrelevantnejší prieskum sú ale komunálne voľby. Pánovi primátorovi bolo po prvom volebnom období vystavené vysvedčenie a bol Bratislavčanmi opätovne zvolený. To znamená, že tie veľké očakávania Bratislavčanov napĺňal, ale nie som si istá, či ten volebný výsledok ešte zopakuje. Pre mnohých totiž pri niektorých krokoch súčasného vedenia mesta nastali chvíle vytriezvenia a rozčarovania.

Slogan hovorí, že Matúš Vallo má rád Bratislavu. Dnes si to už nemyslím, pretože kto má rád Bratislavu, mal by mať rád aj Bratislavčanov, jej obyvateľov a aj návštevníkov. A pri niektorých ostatných udalostiach a krokoch premýšľam nad tým, či je naozaj úprimné, že pán primátor má Bratislavu rád tak, ako to proklamuje.

Obyvateľom Bratislavy sa čoraz viac zdá, že pán Vallo má bližšie k developerom, veľkým finančným, podnikateľským skupinám a štruktúram, ako k nim. Aj moje skúsenosti v ostatnom čase ukazujú, že Bratislava je v područí developerov a že pán primátor mnohokrát nekoná slobodne a už vôbec nie tak, ako očakáva široká verejnosť. Verejnosť ale ešte nevytriezvela úplne, lebo to PR je mohutné a tá mašina funguje.

Jeden kolega – poslanec – si dal tú prácu a spočítal ľudí, ktorí budujú imidž pána primátora. Sú ich desiatky, čo je neuveriteľné, pretože Bratislava si to jednoducho nemôže dovoliť.

Okrem ľudí v PR sa dosť vraví aj o tom, že po nástupe pána Valla na post primátora začal v hojnej miere zamestnávať blízkych zo svojho okolia, že boli vytvárané desiatky nových pracovných miest.

Mestskou poslankyňou som bola už za primátorovania pána Nesrovnala a už jemu sme vyčítali nárast počtu pracovníkov na magistráte. Dnes je počet tých zamestnancov takmer dvojnásobný a to hovoríme len o kmeňových zamestnancoch. Máme aj množstvo organizácií, ktoré sú k hlavnému mestu pridružené a po ich pripočítaní budú tie čísla rádovo ešte vyššie. Navyše, na magistráte je aj množstvo dohodárov, ktorí majú možno aj vyššie hodinové odmeny, ako kmeňoví zamestnanci. 250 tisíc eur ide iba na vzdelávanie zamestnancov magistrátu.

O tom, že si magistrát uveril svedčí aj to, že medziročne tam platy narástli v priemere o 10%. Platy v mestskej polícii, ktorá má obrovský problém s ľudskými zdrojmi, narástli zhruba o 5%. V sociálnych službách je to niečo medzi jedným a dvomi percentami.

Aj na týchto rozdieloch medzi jednotlivými zložkami verejnej služby je vidno, že magistrát – okrem toho, že sa rozrastá – si svoju prácu vie aj naceniť a patrične ohodnotiť. Myslím si, že Bratislava si toto nemôže dovoliť a zároveň vidím naozaj obrovský rozdiel v tom, ako vnímajú prácu nás, v mestských častiach.

Nedávno sa objavila aj informácia o tom, že pán primátor si nechal opäť schváliť navýšenie platu. Nepamätám si presnú sumu, ale je to tuším niečo cez 8 tisíc eur. Už dávnejšie som čítal, že v pomere k počtu obyvateľov je jeho plat najvyšší spomedzi primátorov všetkých európskych metropol. Je to podľa vás na mieste?

Nemyslím si, že plat pána primátora je najväčší problém Bratislavy. Faktom je, že mesto má veľké podniky, ktoré patria pod autoritu primátora a bolo by čudné, ak by ich hlavní manažéri mali vyššie platy, ako primátor, ktorý je ich nadriadený. Vieme, že v týchto funkciách mesto potrebuje mať kvalitných ľudí a tí dnes za symbolický plat na takéto zodpovedné posty pracovať nepôjdu.

Zároveň si myslím, že ak máme zodpovedného primátora, ktorý to myslí dobre a pracuje najlepšie ako vie, tak je to práca na 24/7, 12 mesiacov v roku. Je to veľmi zodpovedná a ťažká práca a ja mu ten plat nezávidím.

Podľa mňa pán primátor vzhľadom k tomu, v akom stave sa Bratislava nachádza, nemôže dobre spávať a nemyslím si, že mu v tom pomôže výška jeho platu.

Aké teda podľa vás sú najväčšie problémy nášho hlavného mesta?

Tých je viacero. Pristavila by som sa pri téme, o ktorej sa teraz dosť rozpráva, že na úrade v Petržalke boli odcudzené milióny eur. Je to veľmi vážna vec a keď som nad tým premýšľala, napadla mi paralela a porovnám Petržalku s hlavným mestom.

Ak by Petržalka bola Titanic a niekto by ukradol jednu turbínu, loď sa plaví ďalej, Petržalčania to nepocítia. Je jasné, že tie peniaze budú niekde chýbať, ale ľudia nepocítia pokles kvality služieb a miestneho chodu. Naopak, stále majú rezervy, môžu sa rozvíjať a to znamená, že hospodárenie bolo nastavené veľmi dobre.

Problém je ale hlavné mesto, pri ktorom si to naozaj môžeme predstaviť tak, ako na Titanicu, keď sa na hornej palube ešte v nádherných róbach tancuje a hrá tam hudba, ale loď už ide ku dnu.

Mesto teraz Jána Hrčku veľmi kritizuje a vyhlasuje, ako je hrdé na svoje projektové riadenie, na svoj odborný potenciál, ktorý je na magistráte zastúpený v tých kvantách ľudí. To je fakt, ale kde sú výsledky? A aké sú výsledky hospodárenia? Dostávame od mesta kvalitu služieb?

Tento Titanic je pod hladinou navŕtaný toľkými dierami, ktoré Bratislavčania ešte nevnímajú, že ide pomaly ku dnu.

To sú zaujímavé tvrdenia, pretože podľa dostupných informácií vlani Bratislava hospodárila s prebytkom a tento rok sa očakáva to isté. V roku 2024 bolo mesto zadlžené na úrovni 46% a tento rok to má byť ešte menej.

Včera vyšiel rozhovor pána primátora pre Denník N. Bola som veľmi nepríjemne prekvapená z toho, ako sa k tejto veľmi závažnej téme vyjadroval.

Pod jeho vedením mesto dlhodobo osciluje pod hranicou sankčného pásma 50% zadlženosti. Je to ukazovateľ ktorý hovorí, ako je verejná správa zadlžená v pomere k bežným príjmom z predchádzajúceho rozpočtového obdobia. Mesto osciluje pod tými 50 % už dlhodobo, desatinky hore alebo dole. Iné samosprávy v Bratislave – okrem Devína – sú na tom omnoho lepšie.

Treba pripomenúť, že sme na stôl dostali správu NKÚ o hospodárení Bratislavy. V nej upozorňuje, že mesto tento ukazovateľ, svoje zadlženie skresľuje tým, že svoje vlastné dlžoby presúva na mestské podniky. Konkrétny príklad je dopravný podnik. Mesto z neho stiahlo 8 miliónov kapitálových výdavkov a dopravný podnik si musel zobrať úver 12 miliónov.

To znamená, že oni ako keby umelo pracovali s týmito číslami, je to taká kamufláž a trochu aj finta na nás poslancov, ale najmä na tie štatistiky, aby to nejak vyzeralo.

K ďalšej vážnej veci, vďaka ktorej by sa mesto dostalo do sankčného pásma, sa väčšina ľudí ani nechce vyjadrovať, dokonca sa tvária, akoby ani neexistovala, je okolo toho až ohlušujúce ticho. Bolo to vtedy, keď NR SR rozhodla, že peniaze na deti v škôlkach pôjdu priamo ich zriaďovateľom. Tými sú mestské časti, nie mesto.

Mesto si z týchto prostriedkov, ktoré boli z podielových daní prepočítané na dieťa v škôlke, dlhé roky ponechávalo takmer polovicu. NR to zmenila a tieto peniaze už majú ísť priamo zriaďovateľom. Ministerstvo školstva dokonca presne vypočíta objem finančných prostriedkov na každú škôlku. Mestské časti by teda konečne mali dostať to, čo škôlkam prináleží z podielových daní a nebude to zadržiavať mesto.

Ak by to tak ale bolo, Bratislava by sa možno dostala až do nútenej správy, pretože by jej dramaticky klesli príjmy, lebo ako som povedala, asi polovicu tých prostriedkov si mesto nechávalo pre seba. Ministerstvo školstva teda možno pánovi primátorovi Vallovi zachránilo kožu, keďže peniaze neposiela priamo zriaďovateľovi, ale naďalej pretekajú cez hlavné mesto. Je to veľmi zásadná informácia, ktorú sa snažili poslanci mestského zastupiteľstva nepochopiť.

Už ste spomenuli developerov. Vyzerá to tak, že kde ostal kúsok voľnej plochy, tam sa bude stavať, ale zaostáva za tým budovanie infraštruktúry. Cesty sú preplnené a parkovacia „politika“, to je samostatná kapitola. Vraví sa o úplne novej štvrti, ktorá má vyrásť v Petržalke na miestach, ktoré sú teraz plné zelene a ľudom sa to veľmi nepozdáva.

Treba povedať, že na kritickej infraštruktúre má Bratislava obrovský dlh. Či už ide o niektoré mosty, cesty, či vodárenskú infraštruktúru. Navyše je mesto v zlej finančnej situácii a ako nás upozornil aj NKÚ, do budúcnosti sa to bude iba zhoršovať. Ak aj prídu nejaké príležitosti na čerpanie mimorozpočtových zdrojov, Bratislava nebude mať ani na spoluúčasť a aj na tú si bude musieť požičať. Úroky rastú, momentálne sú myslím okolo 6,5 milióna a to neveští dobrú budúcnosť. Bratislava má teda obrovský vnútorný dlh a potrebuje peniaze.

Samozrejme, musí mať aj nejaké vzťahy s tými, ktorí sú mesto schopní rozvíjať. Potrebuje sa rozvíjať a všetci chceme, aby bola krajšia, aby bolo dostupnejšie bývanie, aby boli mosty v dobrom stave, aby vznikli nové prepojenia medzi štvrťami.

Narážam napríklad na prepojenie Eurovea s novým petržalským brehom Dunaja, na pravej strane. Podľa mňa Bratislava vyrokovala veľmi zlé podmienky. Je totiž ochotná „predávať“ územný plán za nejakú protihodnotu, tzv. kontribúciu. To znamená, že umožňuje navyšovať počty toho, čo dnes na trhu chýba – a to sú byty – s tým, že za to dostane nejakú protihodnotu.

Problém na petržalskej strane Dunaja je v tom, že sa tam menil územný plán, ktorý dramaticky zmenil hodnotu tých pozemkov, ale vo výške tej kontribúcie sa to neprejavilo. Zámena pozemkov nastala pred zmenou územného plánu. A keď k tomu prišlo, ceny tých pozemkov vystrelili dramaticky nahor. 96 nájomných bytov pre mesto je podľa mňa veľmi slabá záplata a vôbec to neodzrkadľuje to, čo si Bratislavčania predstavovali, že získajú.

Áno, možno získame nejakú reprezentačnú mestskú štvrť, nejaké excelentné miesto na bývanie, ale to neznamená, že sa meste zvýši dostupnosť bývania a je naivné sa domnievať, že si developeri cenu tých pozemkov a tie kontribúcie nezapočítajú do ceny metra štvorcového bytu.

Väčšina tých bytov pôjde na priamy predaj. Kto si dnes môže napriamo kúpiť byt? To nie je cenovo dostupné bývanie. Znova sa budú roztvárať nožnice medzi tými, ktorí majú na to, aby nakúpili byty a budú ich prenajímať ale to neznamená, že ceny prenájmov budú klesať.

Vytvorí sa tam jedna fragmentovaná štvrť, oddelená od zvyšnej časti Petržalky, bude prepojená na nóbl Eurovea na druhej strane rieky. Aký osoh z toho budú mať zvyšní obyvatelia Petržalky alebo Bratislavy?

Myslím si, že Bratislava v tomto prípade premeškala veľkú príležitosť, kedy mohla získať oveľa viac toho, čo zúfalo potrebuje. Mám aj vlastné skúsenosti z Karlovej Vsi, kde mesto naozaj nadštandardným spôsobom vychádza v ústrety záujemcovi o investičnú činnosť.

Mnohí obyvatelia Bratislavy hodnotia ako veľmi nešťastné aj zásahy magistrátu do už aj tak zlej dopravy. Slávne Vajanského nábrežie je toho jasným dôkazom, aj keď zďaleka nie je jediným problémovým miestom. Prečo chce magistrát tak tvrdošijne vytvárať cyklopruhy vedúce odnikadiaľ nikam, navyše aj na miestach, kde nie sú potrebné a najmä nie sú ideálne napríklad aj z hľadiska bezpečnosti?

V mestskom zastupiteľstve sme boli v tomto prípade postavení pred hotovú vec. A nielen my, ale aj členovia dopravnej komisie a obyvatelia Bratislavy. A myslím si, že táto cyklotrasa bola pre mnohých bodom zlomu. Keď začali pochybovať o tom, či sa k nim vedenie mesta správa férovo. Kde je participácia, kde je nejaká verejná diskusia? Kde je seriózna spolupráca s poslancami a komisiami, s mestskými časťami, ktorých sa to priamo alebo aj nepriamo týka?

Pokiaľ viem, veľké projekty sa plánujú aj smerom do Karlovej Vsi. Asi pred rokom k nám prišla delegácia pod vedením pani námestníčky Kratochvílovej. Na stretnutí nám predložili projekt, podľa ktorého má byť cyklotrasa na Karloveskej ulici, čo je hlavná tepna, ktorá vedie do Dúbravky. Údajne je tam dvojprúdovka zbytočne veľkorysá a v jednom jazdnom pruhu by teda mala vzniknúť cyklotrasa.

Ako mestská časť sme sa postavili zásadne proti tomu. Cyklotrasu samozrejme uvítame, ale má byť oddelená. Je veľa prícestných priestorov, na ktorých to bude pre cyklistov bezpečnejšie a kde to nebude limitovať automobilovú, ani mestskú hromadnú dopravu. Zažili sme rekonštrukciu Karloveskej a vieme, aké problémy spôsobovalo, keď bol k dispozícii iba jeden jazdný pruh.

Čo sa týka Vajanského, otázkou je, čo to vyriešilo, pretože si nie som istá, že automobilov v centre mesta ubudlo. Naopak, pribudli zápchy aj na viacerých miestach, kde dovtedy neboli a aj prostredie v okolí cyklotrasy sa v podstate zhoršilo. Kvôli zápcham sa zvýšili emisie, vznikla tam nervozita, vyskytli sa kolízne situácie, boli aj nejaké škodové udalosti… Bratislavčanov to rozdelilo na úplne protipóly. Neviem, aká je medzi nimi rovnováha, ale vodiči sú väčšinou veľmi nahnevaní.

Ktoré ďalšie cyklotrasy sú v hlavnom meste pre cyklistov nebezpečné a v podstate ich nikto nevyužíva? Ako funguje, či nefunguje parkovacia politika a prečo na mnohých miestach parkovacie miesta paradoxne ubudli? Boli ľudia z magistrátu pre premeriavaní jazdných pruhov v prípade budovania cyklotrás rovnako prísni, ako keď išlo o tvorbu parkovacích miest? Prečo momentálne Bratislava v podstate nie je schopná skvalitniť služby MHD? A ktorý krok magistrátu rozdelil Bratislavčanov na dve kategórie?

O týchto a mnohých iných témach súvisiacich problémami, hospodárením a ďalším plánovaným rozvojom Bratislavy sa dozviete viac vo videorozhovore so starostkou mestskej časti Bratislava – Karlova Ves, ako aj poslankyňou mestského zastupiteľstva, MUDr. Danou Čahojovou.