Aké riziká nedávne udalosti reálne obnášajú? Je Ukrajina schopná realizovať akcie takýchto rozmerov samotná alebo jej museli pomáhať „špecialisti“ z krajín NATO? Aká bude odpoveď Rusov, čo znamená reakcia USA a kedy by mohol na Ukrajine konečne nastať mier?

V domácich prieskumoch volebných preferencií sa hnutiu Republika už dlhší čas darí. S každým novým prieskumom majú na konte o niekoľko desatín percenta viac, trend je jednoznačný a zrejmý. Odkiaľ noví, potenciálni voliči prichádzajú a prečo je práve Republika pre nich zaujímavá? S kým si hnutie vie predstaviť budúcu spoluprácu?

Rozprávali sme sa s odborníkom na vojenskú diplomaciu a bezpečnosť, generálom v. v. a členom predsedníctva hnutia Republika, PhDr. Jozefom Viktorínom.

Pred niekoľkými dňami Ukrajina zaútočila na ruskú vojenskú základňu strategického letectva a iba včera došlo k útoku na Kerčský most. Ukrajina to prezentuje ako veľké víťazstvo, ukážku šikovnosti svojich vojenských zložiek a tajných služieb. No v kontexte pokusov o začiatok mierových rokovaní, ide o naozaj šťastné načasovanie?

Začnem jedným podstatným momentom, na ktorý akoby len málokto chcel poukázať. Ukrajina, takisto naše opozičné politické spektrum, útok na leteckú základňu a strategické bombardéry v Rusku, ako aj Kerčský most, ktorý je civilnou infraštruktúrou strategického významu, prezentujú ako mimoriadne šikovný a strategický vojenský ťah, ktorý sa zapíše do dejín. Ale zabúdajú na to, že ak by niečo také urobil ktorýkoľvek iný štát, hocikde na svete, bolo by to považované za teroristickú akciu.

Viac vo video rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Treba nájsť presnú definíciu tohto aktu. Podľa mňa ide o dobre zorganizovaný teroristický útok, ktorý mal prvky vojenského riadenia. A povedzme si otvorene, že Ukrajina samotná – bez ohľadu na to, ako to vychvaľujú a až do nebies vyzdvihujú svoje vojenské kapacity a zložky, ktoré operáciu naplánovali a realizovali – by niečoho takého jednoducho nebola schopná. Najmä čo sa týka plánovania a vyhľadania cieľov a to chcem podčiarknuť.

Bude veľmi zaujímavé sledovať informácie o tom, ktorý z iných štátov sa na tomto nešťastnom útoku podieľal, či už z vojenských alebo aj polovojenských organizácií.

A z pohľadu mierových rokovaní, ktorých druhé kolo bolo potom v Istanbule, to zo strany Ukrajiny naozaj nehodnotím ako šťastný krok.

Médiá hlavného prúdu sa tomu samozrejme nevenujú, ale v tomto momente nastal v celom konflikte zlom a ďalšia eskalácia, aj medzi Ruskom a Západnou Európou. Pretože nejaká odpoveď na tieto útoky určite bude a nebude to pozvanie na zmrzlinu. Z toho mám obavy, pretože potom môžeme aj naďalej rozprávať o mieri, ale nepredpokladám, že k nemu v najbližšom čase reálne dôjde.

Videli sme aj reakciu USA, povedali, že o útoku nevedeli. Či je to tvrdenie pravdivé alebo nie, to nechám na ich svedomí, ale možno sa z toho chceli aj takýmto spôsobom vyviniť. Útokom na bombardéry bola totiž narušená rovnováha, na ktorej sa Rusko a USA dohodli v oblasti strategického letectva.

Z vojenského hľadiska útoky na základne v oblasti Irkutska a Murmanska teda nehodnotím ako strategicky šťastné, pretože ak chcete niečo také vykonať, treba myslieť aj na krok B a krok C. A myslím si, že v tomto prípade Ukrajina myslela iba na okamžitý úspech a slávu, ale nepremýšľala nad tým, čo to prinesie z krátko, ale aj z dlhodobého hľadiska.

Ukrajinci tvrdia, že oba útoky boli naplánované už veľmi dlho. Otázka znie, či nemali premýšľať nad ich odkladom, pretože útok na Kerčský most sa odohral iba jeden deň pred druhým kolom rokovaní s Rusmi v Istanbule. Celý svet samozrejme vie, že RF na tie útoky bude reagovať a z USA sa dokonca ozvali hlasy, že pre ten útok na strategické letectvo by Rusi dokonca siahnuť aj k použitiu taktických jadrových zbraní.

Nemyslím si, že by to bola prvotná ruská reakcia, ale nič sa nedá vylúčiť. Treba ale očakávať, že odpoveď bude masívna a pre Ukrajinu devastujúca. A v prípade, že sa potvrdí aj zapojenie „špecialistov“  zo štátov Západnej Európy, môže to znamenať veľkú eskaláciu v celom európskom priestore. Pretože opakujem – pri všetkej úcte k aktivitám, kapacitám a schopnostiam ukrajinskej strany – majú svoje limity a tieto útoky boli za horizontom toho, čo môžu dokázať sami.

Pomerne „úsmevne“ v tejto situácii vyznieva vyjadrenie Ukrajincov, ktorí tvrdia, že na návrhy prímeria ktoré predložili v Istanbule, Rusi nijako nereagovali. Deň po útoku na most by to asi bolo celkom prekvapujúce.

Sú to tzv. vojensko – diplomatické hry, pohyby na šachovnici. Prímerie situáciu nevyrieši, zmysel má jedine dohoda na trvalom mieri.

Ako príklad môžem uviesť 40 – dňové prímerie medzi Izraelom a Hamasom v Pásme Gazy. V 37. dni prímeria začali silné boje a každá zo strán na ne bola pripravená. Ten priestor sa využil na to, aby sa posilnili personálne aj vojenské kapacity a aby sa pripravili plány reakcie na kroky protivníka.

Nemyslím si teda, že prímerie na Ukrajine je cesta, ktorou sa dosiahne trvalý mier.

Objavila sa aj informácia, že šéf Pentagonu sa po prvýkrát nezúčastní na konferencii o Ukrajine, ktorá sa pravidelne koná na základni Ramstein v Nemecku, dokonca ani prostredníctvom videolinky. O čom to vypovedá?

Všetko má svoje súvislosti a v tomto prípade sa mi to spája práve s útokom, ktorý podnikla Ukrajina na ruské základne strategického letectva. Svoju úlohu mohol zohrať aj útok na Kerčský most, ale ten prvý útok je prioritný.

USA jednak deklarovali, že o tom útoku neboli informované a druhý krok bol ten, že ich minister obrany sa nezúčastní spomínanej konferencie, dokonca ani cez videohovor. Je to jasný signál Európe. Ak Ukrajina chce vykonávať takéto útoky, tak bez našej podpory. Takto neúčasť najvyššieho predstaviteľa Pentagonu čítam ja. Je to veľmi silný signál a špičky NATO a lídri západných štátov by sa tým mali zaoberať.

Je zrejmé, že aktuálne vojnovú iniciatívu preberajú štáty NATO v Európe. Objavujú sa hlasy, že vojnoví jastraby sa momentálne budú sústrediť najmä na Európu a pokúsia sa prečkať pár rokov v nádeji, že po ďalších prezidentských voľbách v USA sa situácia zmení. Dovtedy chcú konflikt s Ruskom udržať pri živote a po zmene moci za veľkou mlákou v ňom opäť pokračovať aj za účasti Američanov.

Myslím si, že takáto stratégia – vyčkať na zmenu pomerov v USA a potom opäť silnejšie zatlačiť na Rusko vojensky aj ekonomicky – je odsúdená na neúspech. Ruská strana totiž nebude vyčkávať.

Obávam jednej veci. Že akcie vojensko – teroristického charakteru, akými sú aj útoky o ktorých sa teraz rozprávame, môžu mať enormný vplyv na eskaláciu napätia a konflikt sa môže preniesť na územie ktoréhokoľvek štátu NATO v Európe. Toho sa naozaj veľmi obávam.

Keď sme sa o Ukrajinskom konflikte a najmä o možnosti ukončenia bojov rozprávali pred nejakými troma mesiacmi, odhadovali ste to na jeseň, respektíve koniec tohto roka. Vzhľadom k veciam, ktoré sa nedávno stali, ako to vidíte teraz?

Napriek tomu čo sa stalo vychádzam z reality na bojisku. A potvrdzujem to, čo som hovoril predtým. September, október… Vtedy by mohol nastať koniec bojov a na stole by mohli byť tvrdé, reálne mierové podmienky, ktoré bude akceptovať jedna aj druhá strana.

Dovolím si ale povedať, že na konci dňa to aj tak bude o dohode medzi Ruskom a USA, pretože sa rozprávame o veľmociach. V pozadí čaká aj Čína, ktorá má samozrejme veľký záujem na tom, aby nenastala vojnová apokalypsa, ktorá by zasiahla celý svet.

Som teda optimista a tvrdím, že na jeseň by mierové podmienky mali byť na stole. A to bez ohľadu na to, či bude Ukrajina škrípať zubami alebo nie, bude sa musieť vychádzať z reálnej situácie na bojisku. A povedzme si to otvorene – Ukrajina prehráva. Bez ohľadu na to, že dokázala zaútočiť na letecké základne ruskej strany. Je to aj otázkou vojenských kapacít a pomoci a nemyslím si, že Západ – napriek pokračujúcej vojenskej pomoci – bude chcieť ísť do otvorenej konfrontácie s Ruskou federáciou. Určite nie v tomto období, keď je Ukrajina „na kolenách“.

Zoberme si aj fakt, že na celú situáciu majú a budú mať vplyv aj voľby v jednotlivých európskych štátoch. Napríklad Poľsko a víťazstvo konzervatívneho kandidáta Nawrockého. Čoskoro sa pripojí Česká republika. Situácia teda bude mať časom úplne iné kontúry a nemyslím si, že Ukrajina bude pre niektoré štáty naďalej takou prioritou. Taký je môj názor.

Spomenuli ste aj Čínu. Práve po útoku na základňu ruského strategického letectva sa objavili informácie o tom, že tento čin aj v Číne vzbudil obavy, rovnako tak v Indii. Ako to vnímajú tieto mocnosti?

Po tom útoku v Číne aj Indii minimálne zdvihli obočie a ak by tá situácia eskalovala, reakcia týchto mocností určite nebude pokojná. Bolo zaujímavé počúvať aj brazílskeho prezidenta da Silvu. Povedal, že Putin vie, že nedosiahne všetko a Zelenskyj vie, že mu neostane nič. To je z diplomatického hľadiska veľavravné. Budú to teda tvrdé mierové podmienky a aj z tohto výroku je zrejmé, akým smerom sa to bude uberať.

Poďme sa venovať aj iným, domácim témam. Hnutie Republika v prieskumoch dlhodobo a kontinuálne rastie, v každom novom prieskume máte o nejakú desatinku viac, ako predtým. Čím si to vysvetľujete?

Musím povedať, že informácie tohto charakteru samozrejme potešia, ale po pár minútach na ne zabudnete, pretože sa musíte venovať tvrdej straníckej práci.

V čom vidím príčiny nášho rastu? Sme konzekventní v tom, čo hovoríme. Je pravda, že sa nám veľa vecí nedá vyčítať, pretože sme nikdy nevládli. Nikdy sme neboli v exekutíve a ľudia z hnutia Republika teda nikdy nespravili politické chyby.

Dôvodom je samozrejme aj fakt, že sme vlastenci a ide nám v prvom rade o Slovensko a občana. O ekonomickú prosperitu a o to, aby ľudia, ktorí žijú na Slovensku vedeli, že má o nich niekto záujem. Že sa zaujíma o ich názor a ten názor sa potom snaží realizovať aj v praxi. My svoju stranícku prácu robíme najlepšie, ako vieme, sme stále medzi ľuďmi a počúvame ich názory.

Ostatné politické strany o tom stále len hovoria, ale nám skutočne ide o reálnych, živých ľudí. Zoberte si napríklad návrh na zvýšenie výdavkov na obranu na 5%. Svedčí to o tom, že politické subjekty predali občana a teraz budem pejoratívny – odsúdili ho na to, aby jedol len zemiaky a kapustu. Sme proti tomu. Na prvom mieste musí byť občan. Samozrejme, aj jeho bezpečnosť, ale najmä ekonomické prežitie. Nie vytváranie ekonomického tlaku, veď sa pozrite, ako je na tom naša ekonomika.

To všetko sú momenty, ktoré nás v prieskumoch stále posúvajú o desatinky vyššie a to nás samozrejme teší.

Z ktorých strán k vám prichádza najviac nových, potenciálnych voličov?

Na to je jednoduchá odpoveď – pozrite sa na to, čo robí koalícia. Možno robí aj veľa dobrých vecí, no ešte viac chýb. Občania sa nad tým samozrejme zamýšľajú a hľadajú nejaké východisko. A to je ten segment, z ktorého sa k nám dostávajú.

Je jasné, že k nám neprichádzajú ľudia z PS a od liberálov, ktorí majú svoju filozofiu a klapky na očiach, nevidia doprava ani doľava, len pred seba. Nepredpokladáme, že z tohto tábora nás niekto bude podporovať. Ale myslím si, že od voličov súčasných koaličných strán, takisto od národných subjektov, môžeme dostať hlasy.

Objavujú sa názory, podľa ktorých akoby dochádzalo k istému zbližovaniu Republiky a SNS, čo je celkom zaujímavé, pretože nie tak dávno vás zo spolupráce úplne vylučovali. Teraz už sú tie vyjadrenia miernejšie. Ako to teda vyzerá s prípadnou spoluprácou?

Som rád, že politické subjekty ako keby už pochopili to známe – nikdy nehovor nikdy. My sme pripravení na dialóg a to nielen so SNS. Sme pripravení na dialóg s každou politickou stranou, ktorá chce Slovensko posunúť vpred a ktorá akceptuje to, čo občan chce. Bez ohľadu na to, či je to subjekt zo súčasných vládnych strán alebo aj tých, ktoré sú vlastenecké a dnes nemajú zastúpenie v parlamente, to nie je podstatné.

Ide nám teda o dialóg, ale sledujeme aj naše programové vízie. Bol by som opatrný v tom, aby som hovoril, že ide o nejaké zbližovanie sa so SNS. Máme svoj vlastný program, svoju víziu. Republika si už prešla aj turbulentným obdobím, aj parlamentnými voľbami, takisto eurovoľbami. Účasť v NR SR nám ušla o pár desatín percenta ale v boli sme úspešní vo voľbách do Europarlamentu. Máme svoju vlastnú cestu a formu straníckej práce.

Ak by teda mala byť reč o zbližovaní sa s nejakým iným subjektom v zmysle zlúčenia, tak to v žiadnom prípade, to vylučujem.

Môžem len zopakovať, že politika je o dialógu. Čím skôr si to uvedomia aj koaličné strany, tým skôr vieme veci posunúť a zvládnuť aj nepríjemné záležitosti, ktoré sú na Slovensku dennodenne riešené.

Ako sa hnutie Republika pozerá na zvýšenie výdavkov na obranu až na úroveň 5%? Aký podiel by mal ísť priamo na vojenskú techniku a aký na projekty duálneho určenia? Ako je možné, že naši predstavitelia v tejto veci pomerne rýchlo zmenili názor a že sa rozhodnutie v tak zásadnej otázke má riešiť „v tichosti“ a bez širšej diskusie?

Dozviete sa vo videorozhovore s expertom na vojenskú diplomaciu a bezpečnosť, generálom v. v. a členom predsedníctva hnutia Republika, PhDr. Jozefom Viktorínom.