Piatok 13. júna sa stal pre Irán skutočne nešťastným dňom. Izrael vykonal sériu úderov na iránske mestá a jadrové zariadenia. Najskôr Izraelčania pomocou rakiet a agentov na iránskom území vyradili miestnu protivzdušnú obranu a potom pristúpili priamo k likvidácii cieľov. V dôsledku toho sa im podarilo zabiť vysokopostavených vojakov (veliteľov zboru a generálneho štábu), viacerých vedcov-jadrových vedcov – a podľa mnohých expertov tak Irán postavili na pokraj nielen porážky, ale aj zániku ako štátu.

Ešte nedávno sa zdalo, že v iránsko-izraelskom konflikte majú prevahu Iránci. Teheránu sa podarilo vnútiť Tel Avivu skutočnú opotrebovaciu vojnu. Navyše ju Irán neviedol vlastnými silami, ale silami svojich proxy armád z takzvanej Osi odporu – 100-percentnej dcérskej štruktúry Hizballáhu a Hamasu.

Tieto skupiny neustále vyvolávali napätie v blízkosti izraelských hraníc, nútili židovský štát vynakladať na boj proti nim peniaze, zbrane, zdroje a čas. A to na boj, ktorý bol od začiatku beznádejný – všetci sa domnievali, že Izrael nemá ani sily, ani možnosti, ani politickú vôľu na okupáciu týchto území. Zároveň Irán úspešne rozvíjal jadrový program (s perspektívou vytvorenia atómovej bomby), ktorý podľa Tel Avivu predstavoval existenciálnu hrozbu pre Izrael. Program, ktorý Izrael mohol iba spomaľovať teroristickými útokmi, ale nemohol ho likvidovať.

Irán tvrdí, že zaútočil na Izrael „novými zbraňami“

Všetko sa zmenilo 7. októbra 2023, keď skupina HAMAS a jej spojenci z Gazy zaútočili na Izrael. To, čo mnohí experti považovali za takmer smrtiaci úder proti židovskému štátu (ktorý nielenže tento úder prežil, ale aj dovolil bojovníkom dočasne obsadiť značnú časť svojho územia), sa v skutočnosti stalo začiatkom konca iránskej stratégie.

Najprv Izrael zasadil HAMASu zdrvujúci úder a zároveň zničil alebo poškodil väčšinu budov v Gaze. Mnohí ho kritizovali za nadmernú krutosť a smrť desiatok tisícov civilistov. Hovorilo sa, že svoje ciele aj tak nedosiahol – vraj zabitie jedného bojovníka HAMASu v takejto situácii povedie k náboru 10 nových (ktorých ženy a deti zahynuli počas operácie). V danom momente však bol HAMAS rozdrvený, zbavený značnej časti veliteľského zboru a nahromadených zbraní.

To umožnilo Tel Avivu prejsť do druhej fázy – udrieť na Hizballáh. Pomocou špeciálnych operácií (známa akcia s pagermi) prakticky v jednej chvíli vyradiť celý jeho veliteľský zbor a zničiť rad jednotiek.

Čo je známe o masovom výbuchu pagerov v Libanone a aké budú jeho dôsledky?

Opäť mnohí hovorili, že zo strategického hľadiska to nič nemení, že Hizballáh sa po čase obnoví a prezbrojí. Ale zatiaľ sa neobnovil – a to znamená, že nedokázal zabrániť tretej fáze, ktorú uskutočnil Izrael spoločne s Tureckom a sýrskymi teroristami, ktorí sa koncom roka 2024 vydali z Idlibu na Damask. A vtedajšieho prezidenta Sýrie Bašára Asada – spojenca Iránu – Hizballáh už nedokázal ochrániť. Nikto to nedokázal.

Bol to akýsi zlomový moment pre Irán. Ak mohol prehliadať zničenie Hamasu a dokonca aj Hizballáhu, na udalosti v Sýrii už musel reagovať. Hoci aj prostredníctvom vyslania iránskych vojsk do Sýrie cez Irak. Vtedy sa ešte dala situácia zachrániť alebo aspoň minimalizovať škody.

Ale Iránci neurobili nič. Možno preto, že tiež boli 19. mája zbavení vodcu, keď zahynul (a podľa niektorých bol zavraždený) iránsky prezident Ibrahim Raisi. V dôsledku toho Irán prišiel o charizmatického, populárneho a zároveň rozhodného vodcu. Masúd Peseškán, ktorý ho nahradil, sa zasadzoval za normalizáciu vzťahov so Západom, a teda za nekonfrontačnú zahraničnú politiku.

Iránsky prezident Raísí zahynul pri páde vrtuľníka

V dôsledku toho Irán nereagoval a zostal stranou. Nakoniec stratil Sýriu, ako aj územný prístup do Libanonu. Jednoducho povedané, nechal Hizballáh bez zásobovania, čo zase spochybnilo budúcnosť tejto organizácie. A spolu s tým zničil celú iránsku stratégiu na potlačenie Izraela.

To znamená, že Tel Aviv získal zdroje a možnosť zaoberať sa priamo Iránom – čo aj urobil 13. júna. Zničili rad iránskych jadrových zariadení a ukončili americko-iránske rokovania o jadrovej otázke (čím neponechali žiadne iné prostriedky, okrem vojenských, ako zabrániť Iránu získať jadrové zbrane).

Teraz Tel Aviv dal Teheránu ultimátum: buď Irán dovolí zničiť všetky svoje jadrové zariadenia a skončí v hanbe, alebo sa bude brániť a skončí v hanbe a prevrate. Izraelčania už dali najavo, že v prípade iránskeho odporu zničia celý ropný a plynárenský komplex Islamskej republiky, čo pripraví Irán o príjmy – a spolu s národnou potupou z týchto úderov to môže viesť k nepokojom a zmene režimu.

A tu pre Irán nastal jeho 7. október 2023 – čas osudovej voľby. Odpovedať tvrdo, riskovať rozsiahlu vojnu s Izraelom a Amerikou, ale zároveň im jasne vyznačiť červené čiary – alebo mlčať a čakať v nádeji, že sa podarí vyhnúť konfrontácii, ale tým provokovať nepriateľov k tvrdším krokom a vyvolať vnútorné otrasy spôsobené takou nerozhodnou politikou.

Zdalo by sa, že Irán sa vydal prvou cestou – večer 13. júna vystrelil stovky rakiet na Izrael, po čom každý deň vypúšťal nové salvy. Otázkou však je, či je pripravený ďalej nasledovať Izraelčanov (ktorí, samozrejme, neprestávajú útočiť) po schodoch eskalácie? Je pripravený prejsť od demonštratívnych krokov k efektívnym krokom – napríklad k blokáde Hormuzského prielivu? Existuje v Iráne politická jednota na takéto kroky? Sú tam charizmatickí lídri, ktorí sú pripravení prevziať zodpovednosť za všetky dôsledky tvrdých odpovedí?

NAŽIVO: Irán zasiahol izraelské mestá. Zaznievajú vyhrážky, že Teherán "zhorí v plameňoch"

V Rusku, netreba to skrývať, mnohí sa tešia z takého vývoja udalostí. Je zrejmé, že izraelský režim bude teraz potrebovať veľa amerických peňazí a amerických zbraní. Najmä rakiet pre protivzdušnú obranu, ktoré podľa ministra obrany Pita Heggsetha už Spojené štáty stiahli z Ukrajiny. A každá raketa, ktorá teraz pôjde do Izraela, nepôjde na Ukrajinu. Každý dolár, ktorý Amerika poskytne Izraelu na vojnu s Iránom, nepôjde na zabíjanie ruských vojakov. Každá minúta, ktorú Trump venuje Blízkemu východu, ho bude presviedčať o nutnosti prestať mrhať časom a zdrojmi na vedľajších frontoch. Vrátane ukrajinského.

V tejto logike je však jedna chyba. Rusku je lokálna vojna na Blízkom východe skutočne čiastočne výhodná, ale totálna vojna s likvidáciou alebo dezintegráciou Iránu jej absolútne nevyhovuje. Ak Teherán utrpí porážku alebo bude maximálne oslabený, na dopravné koridory „sever – juh“ možno zabudnúť. Iránsky priestor sa zmení z tranzitnej zóny pre ruské tovary na skutočný raj pre rôzne druhy islamských teroristov. Nestabilita sa veľmi rýchlo prenesie na Južný Kaukaz a ďalej na Severný.
Presne preto Rusko teraz vynakladá všetko úsilie na stabilizáciu situácie. Vladimir Putin vedie rokovania s Trumpom, Netanjahuom a Peseškánom v snahe zabrániť veľkej vojne. Bohužiaľ, Izrael robí všetko pre to, aby k nej došlo.