Merzove vyhlásenie sa stalo top témou a je živou vodou na mlyn slovenskej opozície. Vyjadruje sa k nej mnoho najrôznejších „expertov a odborníkov“, ktorí na premiérovi Ficovi nenechali ani nitku suchú.

Sú tu ale aj ľudia, ktorí to vidia úplne naopak. Ako je táto správa vnímaná v Nemecku? Venovali jej tam vôbec nejakú pozornosť alebo Nemci riešia vlastné problémy, ktorých majú tiež požehnane?

Robí premiér Fico svoju prácu dobre? Prečo ukrajinskí predstavitelia vnímajú ako najväčší problém to, že väčšina Nemcov zapojenie ich krajiny do vojny nechce? Akými spôsobmi nemecké médiá cielene diskreditujú politikov, ktorý majú iný názor, ako aktuálni politickí lídri? Platí Putin svojich „agentov a prokremeľské hlasné trúby“ tak slabo, že si nemôžu kúpiť ani nové auto?

Rozprávali sme sa s europoslancom a bavorským zemským šéfom AfD, Petrom Bystroňom.

Už asi jeden a pol dňa je jednou z hlavných tém u nás na Slovensku vyjadrenie spolkového kancelára Merza o tom, že Slovensku a Maďarsku treba stopnúť eurofondy, pretože máme v zahraničnej politike iný kurz, ako si EÚ predstavuje. Je okolo toho naozaj veľké haló, všetci sa k tomu vyjadrujú. Ako táto správa rezonuje v Nemecku, malo to u vás nejaký zásadnejší priestor alebo to len niekde zaznelo, ale riešite úplne iné témy?

Myslím si, že dôležité je, ako sa k tomu postavia Slováci. Slovensko je suverénna krajina a Európska únia nebola založená na princípe, že napríklad Nemecko bude diktovať menším krajinám, ako sa majú správať. EÚ bola založená ako spoločenstvo suverénnych národov a mala byť v prospech všetkých. Preto máme jednomyseľné hlasovanie a ďalšie inštitúty, ktoré to zaručujú.

Viac vo video rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete vypočuť:

To, o čo sa Merz pokúša, to sa nedeje prvýkrát. Opakovane sa väčšie krajiny – najmä Nemecko a niekedy aj Francúzsko – pokúšajú menšie krajiny vydierať práve finančnými prostriedkami, ktoré sú cez EÚ prerozdeľované.

Vraciam sa k tomu, čo som povedal na začiatku. Sami Slováci sa musia rozhodnúť, či chcú byť naďalej zvrchovaní, či chcú byť suverénni, či chcú sami rozhodovať o tom, čo na Slovensku a so Slovákmi bude. Alebo či o tom bude rozhodovať nejaký pán Merz v Berlíne alebo nejaká pani von der Leyenová v Bruseli.

V nemeckej spoločnosti táto téma nerezonuje a má to dva dôvody. Prvý je, že takéto správy sa neustále opakujú. Po minulé roky to tu už bolo proti Orbánovi, predtým proti vláde PiS v Poľsku. Vždy, keď je v nejakej krajine pri moci konzervatívna populistická vláda, globalisti z EÚ proti nej vyťahujú tie isté nástroje. Vždy sú to sankcie a zastavenie peňazí, atď… To je jeden dôvod.

Druhý dôvod je, že v Nemecku sa momentálne oveľa viac diskutuje o tom, že Merz dá Ukrajine rakety, ktorými bude schopná ostreľovať ciele hlboko vo vnútri Ruska. Tie rakety Ukrajina sama nemôže odpaľovať, je potrebné, aby isté časti tej logistiky vykonávali Nemci, takže je to v podstate vstup Nemecka do vojny proti Rusku na strane Ukrajiny.

O tomto sa v Nemecku momentálne veľmi intenzívne diskutuje, lebo väčšina Nemcov sa nechce nechať zatiahnuť do vojny. Do akejkoľvek vojny a ani do vojny na Ukrajine.

Rusi na to už reagovali a samozrejme nie pozitívne. Väčšina ľudí teda odmieta, aby sa Nemecko do konfliktu takto zapájalo?

Je ich väčšina, ukazujú to všetky prieskumy verejnej mienky aj štatistiky, všade je to nad 58% a viac. Podľa toho, kto a ako sa pýta.

Bývalý ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Melnik, je veľmi tvrdým zástancom zbrojenia a podpory Ukrajiny. Je to logické, on zastupuje záujmy Ukrajiny a veľmi tvrdo za ňu lobuje. Nedávno sa do Nemecka vrátil a dostáva aj dosť priestoru v tunajších médiách. V jednom rozhovore povedal – našim najväčším problémom je, že väčšina Nemcov je stále proti vojne. Treba to zopakovať. Našim najväčším problémom je, že väčšina Nemcov je proti tej vojne.

Presne to vystihuje to, o čo ide. Zatiahnuť Nemecko do toho konfliktu a rozšíriť ho. Momentálne je to regionálny konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, ale máme tu kruhy, ktoré sa neustále snažia rozšíriť to na konflikt medzi celým NATO a Ruskom. Napriek tomu, že Ukrajina nie je členom NATO ani EÚ, takže tieto organizácie nemajú vôbec žiaden dôvod sa tam angažovať.

Slovenskú politiku asi nesledujete do detailu, ale prehľad isto máte. Ako vnímate vy osobne smerovanie našej zahraničnej politiky, o ktorej premiér Fico hovorí, že ju chce orientovať na všetky štyri svetové strany? Opakovane sa stretol s čínskym prezidentom, brazílskym prezidentom, Putinom a mnohými inými štátnikmi. Naša opozícia mu vyčíta práve to, že sa naopak nestretáva s európskymi „lídrami“. Robí to Robert Fico podľa vás dobre, je to pre Slovensko fajn?

Pozrite, ja som z AfD, čo je konzervatívno–liberálna pravicová strana. Nemám žiaden dôvod hádzať kvety pod nohy pána Fica, ktorý je sociálny demokrat. Ale musím uznať, že to, čo robí, robí správne.

Ako premiér slovenského národa to robí veľmi dobre. To, že sa nesnaží dostať práve do tých globalistických kruhov a robiť to, čo robí napríklad Merz. Že sa absolútne nestará o to, čo chcú Nemci, čo chce národ a aké sú potreby obyčajných ľudí.

Pred ani nie dvoma týždňami som bol v Bundestagu, Merz mal Regierungsverklärung, to je taký prvý dlhý prejav v parlamente, po nástupe kancelára do úradu, úplne prvý prejav. A on asi hovoril viac o Ukrajine, ako o Nemecku. Celá prvá časť jeho prejavu bola o Ukrajine a o tom, že bude vojna.

Bol zvolený nemeckými voličmi na to, aby riešil problémy Nemcov. A problémy Nemcov sú, že tu každý deň niekto niekoho zabije, ubodá nožom na ulici, že máme vysokú infláciu pre nezmyselné embargá, ktoré vymyslela vláda a ktoré tu teda nemuseli byť. Že nemecký priemysel má drastické problémy, lebo zdražením vstupných zdrojov a energií už nie je konkurencieschopný, firmy odchádzajú buď do Číny alebo na druhú stranu do USA, takže rastie nezamestnanosť. A tak ďalej, až po školstvo… Takže problémov je tu kopa a nový kancelár po nástupe do úradu hovorí o vojne na Ukrajine.

Ak by sa premiér Fico chcel dostať presne do takýchto pomerov, tak bude obchádzať Macrona s Merzom a jazdiť za Ursulou von der Leyen, ale on to nerobí. Správa sa ako šéf suverénneho štátu a udržiava kontakty aj s inými mocnosťami.

A aby som tú otázku uzavrel, tak v ostatných rokoch sa nám zmenila paradigma. Éra monopolárneho sveta sa skončila, skončila sa éra nadvlády USA ako jedinej svetovej mocnosti a dostali sme sa do éry multipolárneho sveta. Vidíme, že Čína v mnohých krajinách sveta obrovským spôsobom posilnila svoj vplyv, nielen ekonomický, ale aj politický. A Rusko je naďalej faktorom, s ktorým je treba rátať.

A blok BRICS, ktorý sa zorganizoval – teda Brazília, Rusko, India Čína a Južná Afrika – tvorí protiváhu USA a západoeurópskym krajinám. Myslím si, že pre každý suverénny štát je dobré udržiavať mierové a hospodárske kontakty aj s krajinami BRICS a neorientovať sa jednosmerne len na EÚ alebo USA.

Súdni ľudia si to uvedomujú, ale v EÚ proti tomu veľmi tvrdo bojujú a snažia sa očierňovať každého, kto si čo i len podá ruku s čínskymi alebo ruskými politickými predstaviteľmi a následne sa ich snažia ostrakizovať a difamovať.

Rozprávali sme sa spolu asi pred mesiacom, krátko potom, ako nemecká kontrarozviedka vydala správu, v ktorej označila AfD za extrémistickú a krajne pravicovú stranu. Tým pádom ju úrady následne mohli vo zvýšenej miere monitorovať a smerovať to malo k jej rozpusteniu a zakázaniu. Vy ste sa voči tomu rozhodnutiu podali odvolanie. Pohli sa za ten čas veci?

Pohlo sa to veľmi zásadne a bolo to rozkošné. Postavili sa za nás vysokí politickí činitelia zo Spojených štátov, z Trumpovej administratívy, aj sám minister zahraničných vecí sa k tomu ostro vyjadril.

Ale najlepšie bolo, že šéf výboru pre spoluprácu s tajnými službami povedal, že ak bude nemecká tajná služba zneužívaná vládou na potláčanie opozície, čo sa de facto dialo, americké tajné služby im už nebudú dávať žiadne informácie. A na druhý deň, ako to bolo povedané, nemecké tajné služby svoju správu stiahli. Stále teda vidno veľký vplyv USA.

Veľmi rozkošné na tom bolo aj to, že asi týždeň potom, ako sa toto odohralo, tak mainstreamové médiá, ktoré normálne AfD roky len ostrokizovali, zrazu začali uverejňovať články, v ktorých nejaký profesor XY povedal, že tá správa nemala žiaden právny základ. Iné noviny zas oslovili odborníkov, ktorí sa zaoberajú plagiátorstvom a tí povedali, že správa kontrarozviedky bola vlastne celá skopírovaná, normálne copy and paste, boli tam uvedené citáty, ktoré sa pôvodne AfD netýkali, atď…

Takže oni voči nám roky používali rôzne metódy, pracovali proti nám a teraz ten „elaborát“ celý roztrhali. Lebo už to nie je chcené zhora a momentálne už je pokoj.

Práve ste na letisku a idete na CPAC do Budapešti. S kým zaujímavým sa tam budete môcť stretnúť?

Všetky mená nepoznám, ale určite tam bude Viktor Orbán, vysokopostavení americkí politici.. V podstate je to stretnutie konzervatívcov z celej Európy. Počítam s tým, že sa stretneme s Nigelom Farageom, viem že príde aj Catalina Stubbe z USA a ďalší.

Želáme úspešné rozhovory a ďakujeme za rozhovor. Zaujímavých tém je veľa a v Hlavných správach budeme radi, ak sa zase niekedy spojíme a preberieme niektoré z nich.

Ďakujem, aj vy sa držte. A prajem všetkým Slovákom, nech v ďalších voľbách dobre volia, nech sa držia tých správnych politikov a nenechajú si republiku rozbiť globalistami.

Petr Bystroň jazdí na 10 – ročnom BMW, ktoré si kúpil dávno pred vstupom do AfD. Pred voľbami do Európskeho parlamentu sa voči nemu rozpútala masívna kampaň, podľa ktorej dostával z Ruska peniaze za šírenie „prokremeľskej propagandy“. Znamená to, že Putin platí tak slabo, že si nemôže kúpiť ani nové auto?

Aké sú podrobnosti tejto kampane a prečo mal v rámci nej domovú prehliadku takmer každý, s kým si Petr Bystroň za ostatné roky čo i len podal ruku? Koľko rôznych európskych politikov bolo spolu s ním takto zdiskreditovaných?

Akými kampaňami dokonca verejnoprávne nemecké médiá voľby do europarlamentu ovplyvňovali v neprospech AfD a nakoľko boli tieto kampane úspešné?

Dozviete sa vo videorozhovore s europoslancom a zároveň bavorským zemským predsedom AfD, Petrom Bystroňom.