Miliardy eur z vreciek daňových poplatníkov išli v priebehu posledných desiatich rokov na komplex mimovládnych organizácií. Odhaľuje to mediálny projekt NIUS vo filmovom dokumente, na ktorom uplynulé obdobie pracovala jeho investigatíva (v pôvodnom znení si ho môžete pozrieť TU; zatiaľ iba s maďarskými titulkami).

Politicky angažované mimovládky (niektoré sa vydávajú za „ochrancov ľudských práv” či „strážcov demokracie a právneho štátu”, no reálne sledujú ciele v súlade s vybranými politickými stranami či prúdmi) vnucujú štátom tzv. ľavicovú agendu, pričom sa snažia rôznymi prostriedkami umlčať svojich oponentov. Podotýkam, že dnes netreba k tomu fyzickú silu, či policajné obušky – stačí priebežne diskreditovať vybrané osoby prostredníctvom spriaznených liberálnych médií, či už článkami, karikatúrami, alebo vyjadreniami tzv. expertov.

Slovom: očierňovanie ako pracovná metóda.

V dokumente sa dokonca otvorene hovorí aj o tom, že veľká nemecká vládna koalícia CDU-SPD je priamym výsledkom pouličných protestov, organizovaných z daní občanov! Práve z tejto koalície pritom vzišiel aj bývalý pracovník svetového finančného gigantu BlackRock, kancelár Merz…

Ten inak rád reční o ochrane klímy – presne v súlade s environmentálne zameranými mimovládkami, ktoré čerpajú krásne finančné prostriedky za účelom údajnej ekologickej osvety a ochrany životného prostredia. V neposlednom rade však presadzujú deindustrializáciu, čiže oslabenie priemyselného sektora. A ich lobistické nástroje sa ukazujú ako vysoko účinné – stačí si všimnúť, aký je trend v EÚ…

Aj napriek tomu, že tieto vplyvové operácie vedú ako menšina (a v mene menšiny), sú nesmierne efektívni a priamo zasahujú do tvorby štátnych politík. Prejavuje sa to napríklad v spomínanom vyvinutí tlaku, aby konzervatívne a pronárodné strany nemohli sedieť vo vláde – v Nemecku bolo takto od kormidla odstavené AfD.

Takzvaná občianska spoločnosť teda priamo reaguje na spoločenskú situáciu v tej-ktorej demokratickej krajine s cieľom podieľať sa na rozhodnutiach vlády a tvorby zákonov. Pokiaľ sa vláda zmení – a začne ich odstrihávať od zdrojov, začína vzbura. Mohli sme to u nás pobadať napríklad v kultúrnej a umeleckej sfére, ktorá vytrvalo protestovala proti škrtom zo strany rezortu Martiny Šimkovičovej. Oni už totiž berú milióny na dúhové aktivity ako samozrejmosť – pričom to samozrejmosť nie je, je to ľavicový neomarxizmus a vyhadzovanie štátnych prostriedkov na divoké experimenty, aké nezanechajú žiadnu hodnotnú stopu v našich dejinách.

Niektorí umelci z SND by si mali uvedomiť, kde je ich miesto.

Redaktori projektu NIUS navštívili osobne niekoľko verejných podujatí organizovaných neziskovými organizáciami. Tieto podujatia boli prevažne zamerané na protest voči pravicovým stranám. Redaktori sa pri kladení obyčajných otázok (Z akého dôvodu ste na tejto demonštrácii?) stretli nielen s nepochopením, ale dokonca s odporom: Označili ich za „pravicové médium” a vyhrážali sa, že ich tam nechcú – hoci novinári majú právo informovať z verejného podujatia.

Toľko k mierumilovnej povahe masy, masírovanej mimovládnymi organizáciami – akonáhle dáte najavo vlastný názor, zaradia vás do nepriateľského tábora. Pre nich existuje iba jednoznačné dobro a zlo, ale nič medzi. Buď ste s nami, alebo proti nám, neutralita sa nepripúšťa!

Žurnalisti v rámci výskumu navštívili aj sídlo istej nemeckej mimovládky s protirasistickou agendou. Tam sa stretli so silným odporom – domáci zavolal niekam na centrálu, odkiaľ ho informovali, aby novinárov okamžite vyhodil…

Môj názor je taký, že koho platia z našich daní, ten nech sa mikrofónu a kamere nevyhýba!

Mimovládky sú (aj u nás) známe tým, že hoci sa tvária nezávisle, zastupujú viacmenej jeden a ten istý svetonázor. Napríklad o príčinách vojny na Donbase s nimi vôbec nemožno debatovať – Rusko je agresor a tam to pre nich hasne. Tento obmedzený, dekontextualizovaný pohľad na komplexné geopolitické záležitosti sa potom snažia vtláčať aj verejnosti. Reálne tak dokazujú, že ich práca sa netýka vylepšovania životného priestoru v našej vlasti, ale pretláčania protivládnych politík.

A často aj protislovenských…

Paradoxná je tiež azylová agenda týchto zoskupení. Na jednej strane prebrali „merkelovské” vítanie migrantov otvorenou náručou, no súčasne odmietajú uznať krajiny, kde vládne teokracia, za rovnocenné. Na dvoch stoličkách sa však sedieť nedá.

Ďalší paradox: Mimovládky sa tvária, že pochádzajú „zdola”, teda z ľudu, ktorého záujmy vraj zastupujú. Financované sú však z opačného smeru, „zhora”, či už zo štátnej kasy, alebo prostredníctvom nadácií rôznych miliardárov, čo si sami udelili titul „filantrop.” Chápete ten rozpor? Na jednej strane sa tvária div nie ako socialisti, no na strane druhej poberajú veľké peniaze. A na čo? Veď to je jedna veľká hlbočina, kde naše dane povážlivo miznú…

Kristina Schröderová (CDU) bola spolkovou ministerkou pre rodinu, seniorov, ženy a mládež v rokoch 2009-2013. Dnes sa verejne pýta: Čo vlastne robia ľudia v mimovládkach celý pracovný deň? Pretože často je popis ich činnosti síce ľubozvučný, ale príliš málo konkrétny: Rozvoj, organizácia, pedagogicky, dlhodobá udržateľnosť, evaluácia, boj proti rasizmu – to všetko sú krásne, avšak z praktického hľadiska nesmierne vágne pojmy. Dá sa pod nimi schovať čokoľvek – aj ničnerobenie, na ktorého konci len spíšete akýsi „konečný výstup projektu”.

Aj z toho môžeme jasne odčítať dôvody, pre ktoré odmietajú mimovládky prísnejší dohľad štátu. Oni (česť výnimkám so skutočným sociálnym efektom) jednoducho potrebujú pokračovať vo svojej pseudočinnosti a dostávať za to zaplatené.

Mimochodom, som tu jediný, kto považuje zbierku na muníciu Ukrajine (či akémukoľvek inému štátu vo vojnovom konflikte) za škandálnu? Veď išlo o verejnú žiadosť prispieť na smrtiace prostriedky! Odhliadnime od morálnej stránky a pýtajme sa: Je toto vôbec v súlade so slovenskou legislatívou?

Ale odkedy Naď daroval naše zbrojné systémy sa zdá, že dôležitejšie než dodržiavanie zákonov je dať najavo ten „správny” postoj. A o jeho správnosti opäť rozhodnú tvorcovia verejnej mienky z radov mimovládok, médií a tzv. „demokratických” politických subjektov. V takomto ovzduší potom bežný občan zaradený v liberálnom pracovnom kolektíve, či v okruhu „naprogramovaných” priateľov radšej pri rozhovore o závažných témach drží jazyk za zubami.

Neviem, ako vy, ale ja tomu hovorím nová, ružová totalita: Jeden názor vládne všetkým.

PS: Pokiaľ vás bližšie zaujíma nemecké status quo v oblasti mimovládok, určite odporúčam pozrieť si celé video – dozviete sa tam konkrétne mená, názvy, i prepojenia.

Prečítajte si tiež

• Merz opäť zradil voličov. Nemecko naďalej financuje politické mimovládky
• Berlínske mimovládky žalujú X za prístup k údajom z nemeckých volieb