V prvej časti rozhovoru sme sa venovali najmä vyhláseniam nemeckého kancelára Merza o pozastavení eurofondov Slovensku a Maďarsku, absencii skutočných lídrov v Európe, ale aj stovkám miliárd eur, ktoré chce EÚ vynaložiť na zbrojenie, či fungovaniu Ukrajiny za Zelenského.

V druhej časti boli hlavnými témami rozhovoru hlasovanie Slovenska v medzinárodných inštitúciách, fungovanie demokracie v EÚ, nechýbalo ohliadnutie sa za obdobím Covidu, ani otázka komu sa dá skutočne veriť v ťažkých časoch, keď príde na lámanie chleba.

Už viackrát sa stalo, že pred rôznymi hlasovaniami na pôde medzinárodných inštitúcií premiér vyhlasoval, že Slovensko bude vetovať ten – ktorý návrh, či už išlo o rezolúcie ohľadom Ukrajiny alebo prijímania protiruských sankcií a pod. Napokon naše hlasovania vyzerali inak, ako si ľudia na základe premiérových vyhlásení predstavovali a nasledovali vysvetlenia, ktoré tému buď zľahčovali, tvrdilo sa aj že došlo k nejakému komunikačnému šumu, prípadne naši predstavitelia tvrdili, že v danom prípade vlastne o nič podstatné nešlo a Slovensko nemalo dôvod hlasovať proti… Ako to vnímate vy?

Ak sa rozprávame konkrétne o sankciách voči Ruskej federácii, treba to chápať v zmysle, že Európska rada rozhoduje konsenzom, musia sa zhodnúť. Protiruské sankcie boli nastavené vtedy, keď Rusko napadlo Ukrajinu, v roku 2022.

Viac vo video rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Za každý členský štát tam ide najvyšší predstaviteľ výkonnej moci. Za Nemecko a Rakúsko kancelár, za Cyprus, Francúzsko Litvu a Rumunsko prezident – aj preto boli pre EÚ rumunské prezidentské voľby také dôležité. A za všetky ostatné štáty predsedovia vlád. A kto bol predsedom vlády SR v roku 2022? Igor Matovič a neskôr Eduard Heger.

Do tých pôvodných sankcií sa dostalo, že sa musíme stopercentne odstrihnúť od ruských energonosičov a iba Slovenská republika dostala výnimku na ropu, no len na pol roka. Výnimka neznamenala, že iba SR mohla dovážať ruskú ropu, skoro všetky členské štáty EÚ ju na vlastné, domáce použitie dovážajú. Ale  nevyrábajú z nej výrobky, ktoré potom idú na európsky trh. Slovensko malo na toto výnimku. Takže keď dovezieme ruskú ropu, máme ju jednak na vlastné domáce použitie. Ale výrobky, ktoré z nej vyrábame, môžeme posúvať ďalej na spoločný trh. Toto je naša výnimka.

Ak by sme nezahlasovali za tie protiruské sankcie, tá výnimka padne. Prestane platiť a Slovnaft síce môže naďalej dovážať ruskú ropu, ale výrobky z nej už na európsky trh posúvať nemôže. Takže náš súčasný predseda vlády, prípadne aj minister zahraničných vecí, chodia na Európsku radu s tým, že toto musia ochrániť.

A cena za to – ako aj za iné veci, v ktorých má SR výnimku – je tá, že musia zahlasovať za tie sankcie. Teda, máte možnosť si vybrať – nezahlasovať za ne alebo budete chrániť záujmy SR týkajúce sa vývozu do Európy. Toto je otázka, ktorú si musia klásť. Nie je to príjemné hlasovanie, ale jednoducho tu prevláda záujem Slovenskej republiky a doma to musia vysvetľovať. Ide naozaj o to, ako to vtedy v 2022 v Európskej rade nastavili a teraz nás to dobieha.

Spomenuli ste aj rumunské prezidentské voľby a dôvod, prečo boli pre Úniu také dôležité.

Bola som z toho veľmi rozčarovaná. Prvé kolo volieb bolo tamojším ústavným súdom zrušené, ale s tým by nebol až taký problém. Problém bol v tom, že tomu kandidátovi potom zakázali kandidovať. Tí ľudia si už ani vo sne nemôžu povedať, že sú demokrati, to jednoducho neexistuje.

Právo byť volený je jedno zo základných demokratických práv a ak ho popierame, tak demokratmi nie sme.

Šokovaná som zostala vtedy, keď v EP v Štrasburgu niekto nadhodil, aby sme k tomu Rumunsku mali debatu. Nemusíme prijímať žiadne uznesenie, len k tomu majme debatu. Nebolo to prijaté. Viete, ako sa k tomu postavil Europarlament? Že to je vnútorná záležitosť Rumunska.

Laššáková pre HS: Zbrojiť a zadĺžiť tak budúce generácie. Prečo? Farmafirmy už dostali zaplatené a teraz potrebujeme trošíčku postaviť na nohy zbrojársky priemysel?

Čiže ak to včera bola vnútorná záležitosť Rumunska, tak zajtra to bude vnútorná záležitosť Maďarska? Lebo tam budú voľby v roku 2026 a som veľmi zvedavá, akým spôsobom sa budú na pôde EP prijímať uznesenia proti Maďarsku a Orbánovi v súvislosti s tým, ako údajne ovplyvňuje voľby on.

A je tu aj Marine Le Pen. Ona dostala tuším tri tresty a proti dvom sa ešte môže odvolať. Ale to, že nemôže kandidovať, je právoplatné a nemenné. Andrej Babiš, aj niektorí ľudia z PiS v Poľsku…

Kde sa zastavíme? Myslím si, že toto je jedna z chorôb, ktorá ak sa v EÚ uchytí, tak nás pohltí ako nejaký vírus.

V EP nedávno odmietli debatu aj na tému Pfizergate a nezverejnenia SMS správ von der Leyenovej. Miliarda osemsto miliónov vakcín za desiatky miliárd eur, použilo sa len nejakých 20% z nich, zvyšok sa stále vyrába a rozváža do jednotlivých štátov EÚ, nepoužije sa a napokon sa spáli. Ako vôbec ľudia, ktorí stoja za Leyenovou niečo také dokážu obhájiť a navyše ešte tvrdiť, že Leyenovej máme byť vďačný, lebo chránila naše životy a rozsudok európskeho súdu je dôkazom transparentnosti?

Ono to nie je v poriadku a ani nebude, pokiaľ si k tomu naozaj nebudeme vedieť normálne sadnúť a o všetkom sa porozprávať. Pretože ututlávanie, umlčiavanie, zaznávanie a nereportovanie niektorých názorov ešte neznamená, že tie názory neexistujú.

Dvor audítorov EÚ nemôže prijímať zaväzujúce právne akty, ale jeho silná stránka je v tom, že môže publikovať. Ak by ľudia išli na stránku Dvora audítorov a vyhľadali si tam veci ku Covid-19, našli by tam niekoľko publikácií. Dvor audítorov tam v niektorých prípadoch medzi riadkami, ale v mnohých prípadoch aj veľmi otvorene a konkrétne poukazuje na pochybenia, ktoré sa stali. Z toho stačí vychádzať.

Treba povedať, že za to, že Súdny dvor EÚ tento rozsudok vôbec vyniesol, môžeme ďakovať európskej ombudsmanke, ktorá klopala na všetky dvere, ktoré existovali, aby tie SMS správy zverejnili. No a tým, že zverejnené neboli, sa pani von der Leyenová stále drží. To je tiež informácia pre voličov.

Asi všetci si pamätáme, ako nám úplne na začiatku Covidu Nemci zadržali kontajnery s rúškami a zdravotníckymi pomôckami. V histórii sa už viackrát stalo, že keď išlo skutočne do tuhého, akákoľvek solidarita a zmluvy idú bokom a každý štát sa pozerá v prvom rade na seba. Sme v EÚ. Máme nádej, že ak by sa opäť niečo vážne stalo, bude to tentokrát iné alebo sa mocnosti budú opäť starať iba sami o seba, svoju bezpečnosť, pohodlie a blaho?

Nech sa pozriem akokoľvek hlboko do histórie, nemám pocit, že sa nás západ niekedy zastal. Preto by som veľmi opatrne narábala s tým, komu dôverujem a komu nie. Západne mocnosti už boli ochotné rozhodovať o nás bez nás a bez mihnutia oka nás predať.

Vrátim sa k tomu, čo už som povedala. Pokiaľ sa nebudeme rozprávať o tom, ako sa v budúcnosti správať v obdobiach krízy, napríklad aj o Covide, tak vždy bude každý jeden členský štát EÚ hľadieť v prvom rade na svoje vlastné záujmy. Ide o to, ako budú tie vnútorné mechanizmy Únie nastavené a ako budú fungovať.

Prečo je dobré, že Slovensko v OSN nezahlasovalo za pandemickú zmluvu? Funguje v EÚ stále cenzúra na internete a ak áno, ako a kde sa najviac prejavuje? Ako v EP pracujú lobisti? Kedy a prečo ľudia prestali veriť mainstreamu? Kedy bola naposledy celá slovenská spoločnosť a o čom to vypovedá?

Dozviete sa vo videorozhovore s europoslankyňou za SMER – SSD, JUDr. Juditou Laššákovou.