Zrada? Pýtajú sa von der Leyenovej spojenci z radov liberálov a socialistov v európskom parlamente. Šéfka Európskej komisie totiž koná v protiklade s ich predstavami o pretláčaní zelenej agendy…

Prevalilo sa to tento týždeň; s informáciou prišiel na verejnosť server Politico. Ako je všeobecne známe, Leyenová trvalo spolupracuje  s propagátormi zelenej agendy. Greendeal je pre týchto ľudí nové písmo sväté. Preto je zvláštne, priam pozoruhodné, že sa odklonila od ich jednoznačného spoločného smeru.

Niet preto divu, že Valérie Hayerová (predsedníčka Renew) hovorí v tejto situácii o pokraji inštitucionálnej krízy…

Bruselské “casus belli” spočíva v tom, že Európska komisia chce vycúvať z prijatia nového zákona o “greenwashingu” (špecifická marketingová prax). Ide o tzv. Green claims directive, teda “smernicu o zelených tvrdeniach.” Jej cieľom je obmedziť zavádzajúce tvrdenia o tovaroch či službách a zlepšiť pravdivosť informovania spotrebiteľov. Inými slovami, výrobcovia by nesmeli uvádzať na produktoch také vyhlásenia o environmentálnej šetrnosti, aké nie sú úplne v súlade s realitou.

Podľa aktuálneho stanoviska komisie by však táto legislatíva predstavovala zásadnú nadprácu, resp. byrokratickú záťaž pre malé a stredné podniky (reč je zhruba o 30 miliónoch firiem!) To by bolo v protiklade so snahou “simplifikácie” administratívnych procesov, o ktorú vraj Bruselu ide (či sa mu to darí, môžete posúdiť z vlastnej skúsenosti).

Len sa tak spýtam: Počas doterajších rokovaní na túto tému to nikomu neprišlo na um? To až teraz ich v komisii zázračne osvietilo? Alebo je za tým zasa nejaká tieňová loby?

A to nie je paranoidná predstava, veď o sile lobistických skupín na pôde EÚ sme informovali už neraz. Záujmové skupiny vynakladajú na svoje ciele enormné množstvo prostriedkov…

Na stiahnutie problematickej legislatívy vyzvali cez týždeň eurokomisárku pre životné prostredie Jessiku Roswallovú predstavitelia EPP v písanej forme. Vyhrážajú sa, že ak posunie návrh zákona ďalej, nebudú v parlamente žiadne ďalšie dohody.

Leyenovú zas strašia doterajší spojenci, že jej prestanú kryt chrbát – ako tomu bolo napríklad pri afére pfizergate. Treba dodať, že euroskeptici napr. zo skupiny Patrioti tomu tlieskajú na štýl legendárnej hlášky: Už se perou!

Rád by som vedel, či tomu všetkému rozumiem správne: Európska únia vedie vnútorné boje sama proti sebe na rôznych úrovniach svojej organizačnej štruktúry?

Dokáže sa v tom ešte vôbec niekto zorientovať?

A napokon: Pri týchto incidentoch seriózne žiadajú, aby im bežný občan vyslovil dôveru?