Maďarsko v obavách pred „virtuálnym autizmom“ plánuje zaviesť novú legislatívu. Možno by sme si mali brať príklad

Maďarský premiér Viktor Orbán požiadal poslankyňu Dóru Dúró , aby opätovne predložila parlamentu návrh legislatívy týkajúci sa digitálnej ochrany detí.

Čas strávený za obrazovkou by mal byť nulový

Podľa vedúcej výskumníčky MCC sa Maďarsko ocitlo na pokraji krízy duševného zdravia a je potrebné okamžite konať, informujú o tom denníky Hungary Today  a Magyar Nemzet. Digitálna ochrana detí je naliehavým problémom, ktorý presahuje politické názory, zdôraznila klinická psychologička Melinda Halová.

Melinda Halová varovala, že používanie elektronických zariadení deťmi pred dovŕšením troch rokov môže spôsobiť nezvratné poškodenie nervového systému.  „Nadmerný čas strávený pred obrazovkou, nekontrolovaná prítomnosť smartfónov, tabletov alebo televízorov, v ranom detstve spôsobuje nezvratné poškodenie nervového systému detí,“ upozornila psychologička.

Podľa nej nie je náhoda, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča v tomto veku úplné vylúčenie elektronických zariadení – čas strávený „za obrazovkou“, meraný v minútach, by mal byť pre deti  v tomto veku nulový.

Psychologička upozornila na to, že nadmerné používanie takýchto digitálnych zariadení úzko súvisí so oneskorením motorického a rečového vývoja a sociálnych zručností, ktoré sú pre vývoj detí kľúčové.

Otázka duševného zdravia je výrazne ovplyvnená digitálnym priestorom, čo platí najmä pre deti vo veku od troch do piatich rokov.

Toto obdobie je v živote malého dieťaťa obzvlášť dôležité, v tejto vekovej skupine si osvojuje určité zručnosti, oveľa ľahšie sa učia nové zručnosti, to platí aj pre učenie sa jazykov, jemnú motoriku a koordináciu pohybov.

„Ak päťročné dieťa ešte nehovorí, je pravdepodobné, že nebude hovoriť ani neskôr,“ varovala expertka.

Čas strávený pred obrazovkou odvádza pozornosť a oberá deti o čas, ktorý by mohli venovať učeniu, pohybu a budovaniu emocionálnych väzieb, uviedla.

Deťom chýba osobný kontakt

Halová konštatovala, že rodičia často používajú digitálne zariadenia s dobrými úmyslami, avšak nesprávne – napríklad na vzdelávacie účely prostredníctvom rôznych aplikácií v predškolskom veku.

Do troch rokov by mala byť najväčšia opora dieťaťu poskytovaná vo forme emocionálneho prepojenia a fyzickej aktivity, a nie smartfónom. „Ak to chýba, kognitívne schopnosti sa nemôžu správne rozvíjať,“ vyjadrila sa.

Podľa odborníčky takmer polovica trojročných detí v Maďarsku dnes nie je schopná zopakovať vetu s tromi až štyrmi slovami, má slabú slovnú zásobu a má ťažkosti s vyjadrovaním.

Používanie obrazoviek ovplyvňuje nielen pozornosť a reč, ale môže spôsobiť aj poruchy spánku a stravovania a dokonca viesť k tomu, čo odborníci nazývajú „virtuálny autizmus“.

Nová hrozba – „virtuálny autizmus“

Typické príznaky virtuálneho autizmu zahŕňajú zriedkavý očný kontakt, bezvýrazné mimické výrazy, je ťažké získať pozornosť detí, nevedia sa hrať, nevedia prejaviť emócie a nemajú sociálne zručnosti.

Na základe výskumu sa tento stav môže zhoršiť –  ak rodič neustále pozerá do telefónu, vedie to k nedostatku pozornosti, ktorú venuje svojmu dieťaťu, a k zníženiu verbálnej a neverbálnej interakcie.

Odborníčka upozornila na to, že v krajine každoročne rastie počet detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, z ktorých mnohé majú oneskorený vývoj komunikácie a behaviorálne problémy.

Odvolala sa na zistenia maďarského štatistického úradu, ktorý zistil, že v krajine je  viac ako stotisíc detí s oneskoreným vývinom a špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V posledných rokoch však počet detí s oneskoreným vývinom rastie. Okrem motorického vývinu je však znepokojujúci aj nedostatok sociálnych zručností.

„Tieto deti čoskoro nastúpia do školy – neskôr z nich vyrastú tínedžeri, ale už teraz im chýbajú potrebné emocionálne, sociálne a kreatívne zručnosti. Vyhýbajú sa očnému kontaktu, majú slabé rečové schopnosti, nerozumejú textu,  a očakáva sa, že v dlhodobom horizonte budú zaostávať za svojimi rovesníkmi,“ uviedla.

Politika ide bokom

Halová verí, že otázka digitálnej ochrany detí musí presiahnuť stranícke politické záujmy a musí sa stať súčasťou parlamentnej práce a následne praktických opatrení.

„Ak teraz neurobíme nič, dnešné malé deti nebudú v budúcnosti schopné splniť domáce ani medzinárodné očakávania, čo z dlhodobého hľadiska ohrozí ekonomiku a rodiny,“ uviedla.

Psychologička podporuje myšlienku, aby veľké technologické spoločnosti prispievali do tamojšieho fondu duševného zdravia, z ktorého by sa mohli financovať kampane na „digitálnu detoxikáciu“.

Zároveň zdôraznila, že kľúčový je aj príklad rodičov. „Je dôležité, aby sme vedome obmedzili čas strávený pred obrazovkou a zamerali sa na osobné vzťahy, pretože deti sa učia predovšetkým od svojich rodičov,“ dodala.

Vyzvala preto spoločnosť, aby si našla „priestor odsunúť naše digitálne zariadenia do úzadia a uprednostniť osobné sociálne väzby“.

„V tejto otázke musí existovať národná jednota, inak sa naša mentálna konkurencieschopnosť zníži. Toto všetko sa deje napriek tomu, že kľúčom k úspešnému životu je emocionálna inteligencia a empatia,“ dodala.

Prečítajte si tiež:

• Pápež varuje pred rizikami umelej inteligencie pre mladé generácie
• Neurológ Stránský pre HS bije na poplach: Mozog sa nevyvíja tak ako sa má… Dostali sme sa do pasce
• Neurológ Martin Stránský varuje: Zastavme digitalizáciu, chráňme hotovosť. Inak skončíme