“BRICS, riadiac sa zásadami zakotvenými v Charte OSN, je naďalej odhodlaný podporovať medzinárodný mier a bezpečnosť a podporovať diplomaciu a mierový dialóg ako jedinú udržateľnú cestu k dlhodobej stabilite v regióne. V tejto súvislosti tiež opätovne potvrdzujeme potrebu vytvoriť na Blízkom východe zónu bez jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia v súlade s príslušnými medzinárodnými rezolúciami,” uvádza sa v utorkovom vyhlásení.

Krajiny BRICS zopakovali, že izraelské údery proti Iránu, ktoré sa uskutočnili od 13. júna, boli porušením medzinárodného práva a Charty OSN.

“Vzhľadom na rastúce napätie s nepredvídateľnými dôsledkami pre medzinárodný mier a bezpečnosť, ako aj pre svetové hospodárstvo, zdôrazňujeme naliehavú potrebu prelomiť kruh násilia a obnoviť mier. Vyzývame všetky strany, aby sa zapojili prostredníctvom existujúcich kanálov dialógu a diplomacie s cieľom deeskalovať situáciu a vyriešiť svoje spory mierovými prostriedkami,” uvádza sa v spoločnom vyhlásení.

Krajiny BRICS zdôraznili, že v súlade s medzinárodným humanitárnym právom treba chrániť životy civilistov, civilnú infraštruktúru, ako aj mierové jadrové zariadenia.

“Vyjadrujeme vážne znepokojenie nad akýmikoľvek útokmi na mierové jadrové zariadenia, ktoré sa uskutočňujú v rozpore s medzinárodným právom a príslušnými rezolúciami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. V záujme ochrany ľudí a životného prostredia pred škodami sa musia vždy dodržiavať jadrové záruky, bezpečnosť a ochrana, a to aj v ozbrojených konfliktoch. V tejto súvislosti opätovne zdôrazňujeme svoju podporu diplomatickým iniciatívam zameraným na riešenie regionálnych výziev,” uvádza sa v spoločnom komuniké.

Izrael začal rozsiahlu operáciu proti Iránu v skorých ranných hodinách 13. júna a obvinil Teherán z realizácie tajného vojenského jadrového programu. Izraelské letectvo uskutočnilo niekoľko vĺn útokov po celom Iráne vrátane Teheránu, pričom zabilo niekoľko vysokých iránskych vojenských predstaviteľov a jadrových vedcov. Zasiahnuté boli jadrové zariadenia vrátane Natanzu a Fordowu a vojenské ciele.

Teherán odpovedal 13. júna spustením operácie True Promise 3, v rámci ktorej zasiahol vojenské ciele v Izraeli.

Irán popiera vojenský rozmer svojho jadrového programu. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) nezaznamenala konkrétne dôkazy o tom, že Irán má aktívny program jadrových zbraní, uviedol 18. júna generálny riaditeľ Rafael Grossi. Hodnotenia amerických spravodajských služieb dospeli k podobnému záveru, že Irán sa aktívne nesnaží získať jadrové zbrane, uviedla 17. júna CNN s odvolaním sa na osoby oboznámené s touto problematikou. Bývalý veľvyslanec Spojeného kráľovstva v Uzbekistane, ľudskoprávny aktivista Craig Murray, pre Sputnik povedal, že Irán bol v posledných rokoch „mimoriadne zodpovedný a trpezlivý“, a to aj napriek krokom Izraela.

Spojené štáty 22. júna zasiahli tri iránske jadrové zariadenia (Natanz, Fordow a Isfahán) a pripojili sa tak ku kampani Izraela proti Iránu.

V pondelok Irán v reakcii na americký útok na svoje jadrové zariadenia podnikol raketový útok na leteckú základňu Al Udeid v Katare. Výsledkom iránskeho útoku boli nulové obete, keďže všetky rakety okrem jednej boli zachytené.

Americký prezident Donald Trump v pondelok neskoro večer uviedol, že Izrael a Irán sa dohodli na prímerí, aby ukončili svoju 12-dňovú vojnu. V utorok Trump uviedol, že prímerie medzi oboma krajinami už platí.