Súd EÚ vydal rozhodnutie v prípade škandálu Pfizergate: Leyenová to prehnala

Všeobecný súd EÚ vydal rozhodnutie, že Európska komisia neumožnila verejnosti dostatočný prístup k informáciám o zmluvách o nákupe vakcín COVID-19, ktoré počas pandémie zabezpečila s farmaceutickými spoločnosťami, informuje Associated Press. Rozhodnutie prichádza len deň pred hlasovaním Európskeho parlamentu o opätovnom vymenovaní Ursuly von der Leyenovej, ktorá je hlavnou aktérkou škandálu Pfizergate, za predsedníčku Komisie

18. 07. 2024 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas prejavu o bezpečnosti a obrane na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu

Bratislava 18. júla 2024 (HSP/ Associated Press / Euronews/ Foto: TASR/AP-Jean-Francois Badias)

▶ ❚❚ ↻

Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej dnes prehrala sporný prípad transparentnosti zmlúv o vakcínach COVID-19. Všeobecný súd EÚ rozhodol, že EK neposkytla verejnosti dostatočný prístup k informáciám o obchodných zmluvách týkajúcich sa vakcíny COVID-19, ktoré zabezpečila s farmaceutickými spoločnosťami počas pandémie.

Rozhodnutie prišlo len deň pred hlasovaním v Európskom parlamente, na ktorom sa predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uchádza o znovuzvolenie.

Kauza z roku 2021

Ešte v októbri 2021 požiadali poslanci Európskeho parlamentu za stranu Zelených o prístup k zmluvám o vakcínach COVID-19, o ktorých rokovala Komisia, aby poznali podmienky obchodných dohôd, pripomína Euronews.

Skupina zákonodarcov EÚ podnikla právne kroky po tom, ako im Komisia odmietla poskytnúť úplný prístup k zmluvám o vakcíne COVID-19, ktoré si výkonný orgán EÚ zabezpečil s výrobcami.

Pandémia vrhla svetlo na otázku transparentnosti rokovaní o vakcínach medzi EÚ a veľkými farmaceutickými skupinami. Komisia EÚ bola členskými štátmi poverená organizovaním spoločného obstarávania vakcín počas pandémie a viedla rokovania s výrobcami.

Podľa súdu obstarávanie vakcín v mene všetkých 27 členských štátov umožnilo bloku rýchlo zhromaždiť 2,7 miliardy eur na objednávku viac ako miliardy dávok vakcín.

V roku 2021 niektorí poslanci Európskeho parlamentu požiadali o úplné podrobnosti dohôd, ale Komisia súhlasila len s čiastočným sprístupnením niektorých zmlúv a dokumentov, ktoré boli umiestnené na internete v redigovaných verziách.

EK tiež odmietla uviesť, koľko zaplatila za miliardy zaistených dávok, s odôvodnením, že zmluvy sú chránené z dôvodu zachovania dôvernosti.

Súd vo svojom vyhlásení uviedol, že „Komisia dostatočne nezohľadnila všetky relevantné okolnosti, aby správne zvážila predmetné záujmy“.

Podľa rozhodnutia súdu Komisia neposkytla dostatočný prístup ku kúpnym zmluvám, a domnieva sa, že rozhodnutie exekutívy zverejniť len redigované verzie zmlúv obsahuje nezrovnalosti. Podľa rozhodnutia Komisia „nepreukázala, že širší prístup k týmto doložkám by skutočne poškodil obchodné záujmy týchto podnikov“.

Pred dvoma rokmi ombudsmanka EÚ v samostatnom prípade uviedla, že Komisia je zodpovedná za „nesprávny úradný postup“. Podľa ombudsmanky EK nesprávne vybavila žiadosť o prístup k textovým správam medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a generálnym riaditeľom farmaceutickej spoločnosti Pfizer, týkajúcim sa nákupu vakcíny COVID-19. Táto kauza je známa pod názvom Pfizergate.

Ombudsmanka Emily O’Reillyová odporučila Európskej komisii, aby “vyhľadala príslušné textové správy” týkajúce sa takýchto nákupov po tom, ako denník New York Times uverejnil článok, z ktorého vyplynulo, že von der Leyenová a generálny riaditeľ spoločnosti Pfizer Albert Bourla si vymieňali textové správy a telefonáty týkajúce sa dohôd o nákupoch vakcín pre krajiny EÚ.

Leyenová a Zelení

Denník NYT následne požiadal Komisiu o prístup k textovým správam a ďalším dokumentom, ale exekutíva žiadne texty neposkytla. Odôvodnila to tým, že o takýchto správach sa nevedie žiadny záznam. Úradníci Komisie argumentovali, že textové správy sú efemérne a neobsahujú dôležité informácie, ktoré by odôvodňovali ich zaradenie do systému správy dokumentov.

Toto rozhodnutie však predstavuje dilemu pre frakciu Zelených – tí napadli úpravy Komisie na Európskom súdnom dvore. Hlavná aktérka kauzy Pfizergate, Ursuala von der Leyenová, sa v posledných dňoch usilovala získať podporu Zelených pre svoju kandidatúru pred zajtrajším hlasovaním o jej pozícii v EK.

„Tieto zmluvy sa týkajú verejného zdravia a je vo verejnom záujme, aby informácie, ktoré obsahujú, o cenách dávok, zodpovednosti za vedľajšie účinky, harmonogramoch dodávok a ďalších dôležitých informáciách, boli čo najtransparentnejšie a prístupné verejnosti,“ uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu Kim van Sparrentakov(zo skupiny Zelených) v tlačovej správe po podaní žaloby na Súdny dvor EÚ.

Proti rozhodnutiu sa môže Európska komisia do dvoch mesiacov odvolať.

Prečítajte si tiež :

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Európska komisia je pripravená predložiť právny text o využití zmrazených ruských aktív ako pôžičky pre Ukrajinu, oznámila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová pred europoslancami v Štrasburgu.

11:47

Poradca ruského prezidenta Vladimira Putina pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov uviedol, že niektoré časti poslednej verzie amerického mierového plánu na ukončenie vojny na Ukrajine sú pozitívne, no mnohé bude treba ešte prediskutovať.

11:46

Skupina pre práva na internete podala žalobu na zastavenie účinnosti austrálskych zákonov, ktoré čoskoro zakážu prístup na sociálne siete osobám mladším ako 16 rokov.

11:45

V opozičnej strane Právo a spravodlivosť rastie napätie medzi táborom bývalého premiéra Mateusza Morawieckého a skupinou okolo exministra spravodlivosti Zbigniewa Ziobra. Podľa zdrojov agentúry PAP z prostredia strany prevláda frustrácia z jeho správania a spôsobu, akým sa bráni obvineniam.

11:44

Ázia a Európa v stredu pokračovali v raste globálnych akcií po tom, čo ďalšie kolo vlažných údajov z USA posilnilo očakávania, že Federálny rezervný systém v budúcom mesiaci opäť zníži úrokové sadzby.

Čítať viac | 11:35

Rusko sa tento rok zameralo na ničenie energetickej infraštruktúry Ukrajiny vrátane zariadení na ťažbu plynu v krajine. Jeho cieľom je poškodiť morálku a prinútiť Ukrajinu dovážať veľké množstvo drahého plynu, ktorý si sotva môže dovoliť. Bez ruských útokov by Ukrajina bola schopná pokryť prevažnú väčšinu svojej spotreby domácou ťažbou.