Týždeň po tom, čo druhé kolo parlamentných volieb neprinieslo jasného víťaza, Francúzsko stále čaká na novú vládu. Z hľadiska počtu kresiel voľby vyhrala ľavicová vláda, lenže prezident Emmanuel Macron si medzitým orie na svojom vlastnom poli bez náznaku, že by s nimi chcel spolupracovať. „Hrozí, že diskreditácia francúzskej ľavice sa hlboko zakorení,“ poznamenáva Lauzun.

Pripomenieme, že ľavicovej koalícii známej ako Nový ľudový front (NFP) sa podarilo získať 178 kresiel s niečo viac ako 7 miliónmi hlasov, čím porazila Macronovu koalíciu (ktorá získala 150 kresiel) a Národné združenie (RN) a jeho spojencov (142 kresiel). Na základe tohto zjavného úspechu sa NFP domnieva, že má právo zostaviť novú vládu. „Problémom je, že strany, ktoré ju tvoria, sa nevedia dohodnúť na kandidátovi na tento nesmierne dôležitý post,“ píše Lauzun.

Mélenchon?

Posledný týždeň prebiehajú intenzívne rokovania medzi štábmi zainteresovaných strán: komunistickými a socialistickými stranami, Zelenými a La France Insoumise (LFI). Vedúcou stranou koalície je LFI. Jej líder Jean-Luc Mélenchon je však pod ostrou paľbou kritiky zo strany ľavice aj pravice za svoje excesy a nejednoznačný postoj k Hamasu, čo je dôvodom na obvinenia z antisemitizmu. Jeho kandidatúru odmietli jeho spojenci s konštatovaním, že (on) je zastrašujúci príklad.

Zástupcom strany prekáža, že priaznivci Mélenchona trvajú na jeho presadení: “LFI všetko blokuje. Sú to nezodpovední ľudia, ktorí nedokážu splniť očakávania. Vyťahujú Mélenchona, je to neúnosné,“ povedal jeden zo socialistov pre France Info.

V priebehu niekoľkých dní sa objavilo meno, ktoré bolo verejnosti úplne neznáme: Huguette Bellová, prezidentka francúzskeho regiónu – ostrova Réunion, v Indickom oceáne. Komunistickej strane a La France Insoumise sa podarilo dohodnúť na jej kandidatúre, ale socialistická strana voľbu nepotvrdila, čo ju prinútilo kandidatúru stihanuť. Socialisti by na post radšej navrhli súčasného generálneho tajomníka strany Oliviera Faureho.

Zelení sa zasa tvária že sú neutrálni, čo ich partnerov dráždi rovnako: „Zelení sa budú musieť zbaviť svojho vyjadrovania ako “vedúci prázdninových táborov“ a zaujať stanovisko,“ povedal jeden z predstaviteľov pre France Info.

V pondelok 15. júla popoludní predstavitelia LFI oznámili svoj zámer pozastaviť svoju účasť na rokovaniach. V reakcii na to socialistická strana v tlačovej správe oznámila, že spolu s komunistickou stranou a Zelenými dospela k “návrhu spoločnej kandidatúry občianskej spoločnosti na post predsedu vlády”.

„Hoci sa všetky rokovania týkajú blížiaceho sa vymenovania predsedu vlády, skutočné problémy sú vzdialenejšie. Všetci majú na mysli prezidentské voľby v roku 2027,“ poznamenáva autorka.

La France Insoumise má záujem na obštrukciách – tlačí na socialistov a ekológov, aby spojili sily s “macronistami“ a vytvorili veľkú stredoľavú koalíciu. Táto stratégia by im umožnila podkopať dôveryhodnosť svojich partnerov a prezentovať sa ako jediná skutočná ľavica s výhľadom na prezidentské voľby.

NFP sa zaviazala navrhnúť meno predsedu vlády do večera 14. júla. Nepodarilo sa jej to a teraz navrhuje nový dátum – 18. júl. Sústredí sa na inú záležitosť – voľbu predsedu dolnej komory parlamentu, Národného zhromaždenia.

Cesta prezidenta

V súčasnosti sa zdá, že vnútorné rokovania v rámci NFP nemali žiadny vplyv na cestu, ktorou sa prezident Macron vydal. 16. júla by mal prijať demisiu súčasného premiéra Gabriela Attala. Gabriel Attal bol zvolený za poslanca a vymenovaný za lídra parlamentnej skupiny Ensemble pour la République (nový názov pre Macronov tábor). V súčasnosti kombinuje funkciu predsedu vlády a zástupcu v Národnom zhromaždení, čo však francúzska Ústava v mene deľby moci zakazuje. „V rovnakej situácii sa v súčasnosti nachádza ďalších sedemnásť ministrov, ale nezdá sa, že by to Emmanuela Macrona nejako znepokojovalo,“ poznamenala Lauzun.

Pokiaľ ide o voľbu riadiacich funkcií v Národnom zhromaždení, Macronovi poslanci vyhlásili, že si za každú cenu želajú, aby do týchto kľúčových funkcií neboli zvolení členovia strany Národné združenie- RN alebo La France Insoumise.

„Znamená to, že sa jednoducho zdržali hlasovania, aby nemuseli hlasovať za jedného alebo druhého. Patová situácia a nedostatok dialógu medzi politickými silami sa tak nevyrieši,“ poznamenala autorka v závere článku.

Prečítajte si tiež :

• Milimetre od katastrofy
• Orbánovým hlavným cieľom je sformovanie novej Európy