Prvou je prechod na strategickú obranu, posilnenie opevnení.

Druhou je kompenzácia nedostatku streliva a ľudí masovým používaním bezpilotných lietadiel.

Treťou je stávka na rozšírenie vlastnej výroby zbraní, aby sa minimalizovala závislosť od vonkajších dodávok.

Štvrtá – údery na ruský tyl, vrátane nielen vojenských objektov, ale aj infraštruktúry – energetiky, ropných rafinérií, prístavov, podnikov vojensko-priemyselného komplexu a tak ďalej. Posledný z uvedených spôsobov, okrem spôsobenia priamych škôd Ruskej federácii, slúži aj na udržanie morálky a viery vo víťazstvo v ukrajinskej spoločnosti v prípade absencie prielomu na frontovej línii.

Pomocou takýchto akcií Ukrajina očakáva, že spôsobí ruskej armáde veľké škody, vyčerpá ju a vytvorí podmienky na prípravu novej ofenzívy AFU v roku 2025 (alebo možno ešte v tomto roku), pričom sa spolieha na to, že dovtedy západný vojenský priemysel “zrýchli” a dodá Ukrajine potrebné množstvo zbraní a munície.

Ruská strana 

Pokiaľ ide o možnú stratégiu Ruska na rok 2024, vo verejnom priestore sa o nej hovorí oveľa menej. V ruskej informačnej oblasti sa však o nej diskutuje.

Na základe tejto diskusie môžeme rozlíšiť dva možné scenáre postupu Ruska na tento rok.

Prvou možnou stratégiou je opotrebovacia vojna. Nepredpokladá žiadnu vážnejšiu zmenu v taktike Ruskej federácie v porovnaní s tým, čo máme teraz – tlak pozdĺž celej frontovej línie, pokusy o vytlačenie ukrajinských vojsk z Donecka, odsunutie frontovej línie od pozemného koridoru na Krym, dosiahnutie výhodnejších obranných línií v Charkovskej a Doneckej oblasti – na rieke Žerebec a východnom brehu Oskolu. Táto stratégia nepočíta s novou mobilizáciou a predpokladá, že armáda bude doplnená zmluvnými vojakmi (ako je to teraz). Jej cieľom je postupne vyčerpať ukrajinské sily rozťahovaním záloh AFU pozdĺž frontovej línie, pričom sa využije prevaha Ruskej federácie v sile, palebnej sile a zbraniach, a nakoniec sa situácia dostane do bodu, keď AFU už nebude schopná udržať front a ukrajinská vláda bude stáť pred alternatívou buď rokovaní o ukončení vojny, alebo vojenskej porážky so stratou nových rozsiahlych území.

Táto stratégia má však svoje riziká. Po prvé, nikto nedokáže povedať, ako dlho bude trvať, kým ukrajinské ozbrojené sily takto vykrvácajú – mesiace alebo roky? A za akú cenu sa to dosiahne, ak vezmeme do úvahy, že ruská armáda tiež utrpí straty (a ťažké). A nebude možné ich neustále dopĺňať prílevom zmluvných vojakov – počet tých, ktorí sú ochotní bojovať z vlastnej vôle, je v každej krajine obmedzený.

Okrem toho nie je zďaleka isté, že Ukrajina nebude schopná počas tohto obdobia vyriešiť problém s mobilizáciou a Západ nebude schopný zvýšiť výrobu zbraní, čo zmení pomer síl nie v prospech Ruska.

Napokon, vojna, v ktorej sa mesiace bojuje o plantáže a roky o malé mestá, pričom ukrajinská armáda neustále útočí na ruské mestá v tyle, je vyčerpávajúca pre armádu aj obyvateľstvo.

Skôr či neskôr to môže v ruskej spoločnosti a medzi príslušníkmi armády vyvolať otázky: ako dlho to všetko bude trvať a aký je cieľ vojny? A vôbec – nakoľko adekvátne situácii je vojenské a politické vedenie krajiny? Chápe, čo má robiť, ako dosiahnuť víťazstvo a ukončiť vojnu?

Prirodzene, nikto nedokáže povedať, ako dlho bude trvať, kým sa takéto otázky začnú masovo klásť, ale pre Kremeľ tu zjavne existuje riziko.

Preto sa diskutuje aj o druhej stratégii – pokúsiť sa dramaticky zmeniť situáciu na fronte už v tomto roku.

Má Rusko takéto možnosti?

Presnejšie, existuje takáto možnosť bez jadrových zbraní, ktorých použitie by mohlo viesť k medzinárodnej izolácii Ruska alebo dokonca k svetovej vojne? Potenciálne existujú.

Po prvé, ide o technologický skok vo využívaní bezpilotných lietadiel a umelej inteligencie. O stratégiu stávky na drony, o ktorej písal Zalužnyj, sa môže pokúsiť Ruská federácia. Predpoklady na to existujú. Na rozdiel od Ukrajiny, kde je výroba dronov rozptýlená medzi množstvo malých podnikov kvôli hrozbe raketových útokov, v Rusku už vznikla veľkovýroba dronov. Okrem toho najväčším výrobcom dronov na svete je Rusku priateľská Čína. To znamená, že Rusi môžu potenciálne predbehnúť Ukrajinu v “pretekoch dronov”, ak dokážu vyrobiť (alebo kúpiť od iných krajín) milióny dronov ročne. Zároveň na rozdiel od Ukrajiny, kde sú drony kompenzačným faktorom nedostatku živej sily a munície, v Rusku bude výhoda v dronoch dopĺňať už existujúcu prevahu v živej sile a munícii. A ak sa tak stane, potom, ako predpovedajú ukrajinskí experti, môžu nastať pre AFU na fronte veľmi ťažké časy a ukrajinská armáda bude nútená ustúpiť na desiatky kilometrov.

Po druhé, má sa uskutočniť mobilizácia. Pol milióna nových vojakov poslaných na front môže situáciu zvrátiť. Keďže má Ruská federácia takýto zdroj, pravdepodobne sa pokúsi udrieť hneď na niekoľkých nových smeroch (vrátane Kyjeva), na čo AFU, ktorá už teraz nemá dostatok personálu, nemusí mať sily (o pravdepodobnosti novej ruskej ofenzívy hovorí aj ukrajinská armáda.

Aktívne sa šíria fámy, že ruské orgány plánujú mobilizáciu krátko po prezidentských voľbách. Zatiaľ však boli oficiálne popreté. Aj keď to, samozrejme, neznamená, že k mobilizácii nedôjde.

Zároveň platí, že mobilizácia môže mať na fronte účinok len vtedy, ak sú vojaci riadne vycvičení, vyzbrojení a je dostatok skúsených dôstojníkov, ktorí im velia. V opačnom prípade nová ruská ofenzíva nepovedie k strategicky významným výsledkom.

Navyše, súdiac podľa štýlu vyhlásení ruských orgánov, chcú naďalej viesť vojnu vo formáte “vzdialenej koloniálnej výpravy”, keď sa bojové operácie nedotýkajú života väčšiny obyvateľstva. Aj v roku 2022 Ruská federácia vyhlásila mobilizáciu až vtedy, keď sa situácia pre ruskú armádu na fronte stala kritickou. To znamená, že Kremeľ sa zdráha prehĺbiť militarizáciu ruského života, pravdepodobne z obavy pred sociálnym napätím, ekonomickými dôsledkami (nedostatok pracovných síl a odliv ľudí do zahraničia) alebo z iných dôvodov.

Preto je stále otvorenou otázkou, či ruské orgány vyhlásia mobilizáciu, alebo sa budú naďalej spoliehať na súčasný formát vedenia vojny (plus vývoj bezpilotných lietadiel).

Je možné, že Kremeľ sa rozhodne po prezidentských voľbách na základe výsledkov zmien situácie na fronte za posledné mesiace. Ak sa dovtedy ukáže, že AFU nedokázala vyriešiť otázku doplnenia personálu, Západ nezvýši dodávky zbraní a ruské jednotky začnú na rôznych miestach pretláčať obranu ukrajinskej armády, potom je pravdepodobné, že Rusko bude pokračovať v doterajšej stratégii “vyčerpania” v presvedčení, že výsledok je už blízko. Ak bude jasné, že AFU drží front, je možné, že bude vyhlásená mobilizácia.

Samozrejme, situácia sa môže dramaticky zmeniť, ak nastane nejaká vyššia moc.

Napríklad priamy stret medzi Ruskom a NATO alebo vnútorné otrasy a rozpad armády v Rusku alebo na Ukrajine. Alebo Ukrajina, Západ a Rusko dospejú ku kompromisu a vojna sa zastaví. Všetky tieto možnosti sú však stále čisto hypotetické

Prečítajte si tiež:

• Rusi postupujú v Avdejevke. Ako sa môže ďalej vyvíjať situácia
• Dôležité vyhlásenia Vladimira Putina