Môj profil 
Predplatné
Hovoria o tom vo volebných programoch Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) alebo hnutie Sme rodina. Ústavný právnik Eduard Bárány sa však vyjadril k zníženiu percenta účasti skepticky. Hovorí o obave, aby väčšina spoločnosti nediktovala menšine svoju vôľu.
V súčasnosti platí, že výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Na presadenie nižšieho kvóra účasti na referende je potrebná zmena ústavy, čo si vyžaduje minimálne 90 hlasov zo 150-člennej poslaneckej snemovne.
OĽaNO navrhuje kvórum účasti v referende 25 percent. Hnutie Sme rodina hovorí o zrušení kvóra 50 percentnej účasti. Sloboda a Solidarita (SaS) je pripravená o tejto téme viesť odbornú diskusiu. Strany Smer – sociálna demokracia, Slovenská národná strana, Most-Híd, Kresťanskodemokratické hnutie, Progresívne Slovensko/Spolu a Za ľudí celoštátne referendum vo svojom programe nespomínajú.
„Osobne nie som priaznivcom nižšieho kvóra, lebo to znamená, že aktivistická menšina by bez problémov nadiktovala pasívnej väčšine spoločnosti svoju vôľu, čo nie je správne. Pri povinnej účasti 25 percent by 13 percent dokázalo nanútiť svoju vôľu. Už tá momentálna situácia je na pováženie,“ povedal agentúre SITA Bárány.
.Doteraz sa na Slovensku uskutočnilo osem referend. Platné bolo len jedno v roku 2003, a to o vstupe do Európskej únie. Účasť bola 52,15 percenta. Všetky ostatné stroskotali práve na slabom záujme voličov. Bárány uviedol, že neplatnosť referenda z dôvodu nedostatku účasti občanov nepokladá za problém. „Pokladám to za vyjadrenie stanoviska spoločnosti, že na danej veci jej zvlášť nezáleží,“ poznamenal.
Kým v referende sa vyžaduje minimálna povinná účasť, aby bolo platné, v parlamentných voľbách povinné kvórum účasti neexistuje. O zložení parlamentu tak rozhodujú tí voliči, ktorí sa zúčastnia hlasovania. Ak má podľa ústavného právnika štát ako tak fungovať, je nevyhnutné, aby existoval zastupiteľský orgán a „akékoľvek percento účasti je lepšie ako jeho vytváranie iným spôsobom“.
Zmeniť by sa mohli aj pravidlá pre konanie referenda na úrovni obcí. Teraz platí, že výsledky miestneho referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda.
Hnutie OĽaNO chce znížiť kvórum účasti na 25 percent, aby mohlo byť miestne referendum platné. Teda rovnako ako pri celoštátnom referende. Strana Za ľudí len všeobecne vo svojom programe hovorí, že chce zjednodušiť pravidlá pre konanie miestneho referenda a verejného zhromaždenia. SaS má vo svojom programe, že zruší minimálnu účasť voličov pre platnosť miestneho referenda.
Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák uviedol, že mestá a obce organizujú na prerokovanie obecných vecí skôr zhromaždenia občanov ako miestne referendum. Odvolal sa na prieskum ZMOS-u ešte z roku 2015, ktorý združenie robilo na vzorke 202 respondentov, ktorá zahŕňalo 341 304 obyvateľov. Miestne referendom za desať rokov podľa prieskumu organizovalo 7,1 percenta samospráv. „V porovnaní s obecným referendom je tiež možné konštatovať, že obce sú viac naklonené organizovaniu zhromaždenia obyvateľov, ktoré je finančne, organizačne a technicky menej náročná forma občianskej participácie,” dodal hovorca združenia.
.JPG)
.jpg)
