“Ak chce Kremeľ dosiahnuť to, aby mal na svojich hraniciach menej NATO, bude tam mať (v dôsledku svojich súčasných aktivít) naopak viac NATO,” povedal počas vystúpenia v Mníchove Stoltenberg.

Severoatlantická aliancia podľa neho v reakcii na kroky Moskvy “prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu a obranu” svojich členských krajín.

Ursula von der Leyenová sa vo svojom vystúpení sústredila na vážne hospodárske dôsledky možného ruského útoku voči Ukrajine. Ak sa Kremeľ rozhodne pre takúto agresiu, bude nasledovať “rozsiahly balík” finančných a ekonomických sankcií.

“Rusko sa tým môže pripraviť o svoju budúcu prosperitu,” varovala šéfka eurokomisie.

Gazprom počas uplynulých šiestich mesiacov dodával do Európy najmenej plynu, koľko môže podľa svojich dlhodobých kontraktov, uviedla v sobotu Leyenová. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

“Počas uplynulých šiestich mesiacov sme videli, že Gazprom vždy dodával na najnižšej úrovni,” povedala Leyenová na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Dodala, že Gazprom má kontrakty, podľa ktorých musí dodávať plyn alebo platiť, pričom počas uplynulého polroka “si často vybrali platenie namiesto dodávok plynu”, takže zásoby plynu Gazpromu v Európe “sú tento rok na 10-ročnom minime”.

V poradí 58. Mníchovská bezpečnostná konferencia sa začala v piatok a potrvá do nedele. Medzi účastníkmi tohto prestížneho podujatia sú aj americká viceprezidentka Kamala Harrisová, generálny tajomník OSN António Guterres či ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zástupcovia Ruskej federácie však na konferencii chýbajú; podľa agentúry DPA do Mníchova nepricestovala ruská delegácia po prvý raz od roku 1991.

Harrisová: USA chcú s Ruskom rokovať; dôsledky invázie budú “tvrdé a rýchle”

Spojené štáty sú naďalej otvorené rokovaniach s Ruskom, avšak prípadná ruská invázia na Ukrajinu by mala pre Moskvu “tvrdé a rýchle” dôsledky. Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii to v sobotu uviedla americká viceprezidentka Kamala Harrisová.

“Sme stále otvorení diplomatickému riešeniu. Ale ak to nebude fungovať, bude to mať následky. A tie budú tvrdé a rýchle,” vyhlásila Harrisová, ktorú citovala agentúra DPA.

Viceprezidentka varovala, že po prípadnej ruskej invázii budú nasledovať nielen ekonomické sankcie, v dôsledku ktorých Rusko utrpí “bezprecedentné” finančné straty, ale aj vojensko-bezpečnostné opatrenia pri ruských hraniciach.

“Nezastavíme sa pri hospodárskych krokoch. Ešte viac posilníme ochranu krajín na východnom krídle NATO,” povedala Harrisová podľa agentúry AFP.

Scholz: V Európe opäť hrozí vojna

V konflikte týkajúcom sa Ukrajiny nebadať podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza ani náznak uvoľnenia.

“V Európe opäť hrozí vojna. A riziko jej prepuknutia vôbec nie je zažehnané,” povedal Scholz v sobotu na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. TASR prevzala túto informáciu z agentúry DPA.

Kancelár znova varoval Rusko pred útokom na Ukrajinu a vyzval na rokovania. Na rozmiestnenie viac ako 100.000 ruských vojakov pri hraniciach Ukrajiny nevidí Scholz nijaký dôvod. Postoj Ruska, ktoré považuje otázku možného členstva Ukrajiny v NATO ako dôvod na vojnu, považuje za “paradoxný”, pretože o nej sa v najbližšom čase nebude rozhodovať.

“Vojenská agresia voči Ukrajine by bola vážnou chybou. A my nechceme, aby k tomu došlo,” povedal Scholz.

Západ je podľa neho s Moskvou pripravený rokovať, ale treba rozlišovať medzi neudržateľnými požiadavkami Ruska a legitímnymi bezpečnostnými záujmami.

Právo na slobodný výber zoskupenia, do ktorého chce nejaký štát patriť, nemôže byť predmetom dohadovania, zdôraznil Scholz.

“Existujú bezpečnostné problémy, ktoré sú dôležité pre obe strany. Predovšetkým transparentnosť zbraňových systémov a cvičení, mechanizmy na vyhýbanie sa riziku či nové prístupy ku kontrole zbraní,” konštatoval.

Vo verejnej diskusii bol však tento vývoj zatienený globálnymi problémami, akými sú pandémia koronavírusu a boj proti klimatickej zmene.

Baerbocková: Nevieme, či sa už Putin rozhodol zaútočiť na Ukrajinu

Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková v sobotu varovala pred predčasnými závermi ohľadne toho, aké rozhodnutia už v súvislosti s Ukrajinou urobil ruský prezident Vladimir Putin.

Reagovala tak podľa agentúry AFP na vyjadrenie amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý v piatok vyslovil presvedčenie, že Putin sa už rozhodol napadnúť Ukrajinu.

“V krízových situáciách je hádanie alebo predpokladanie tou nejmenej vhodnou vecou,” povedala Baerbocková v reakcii na otázku, či sa stotožňuje s uvedeným Bidenovým hodnotením.

Podľa nej treba vychádzať iba z reálnych faktov priamo z terénu, ináč je možné stať sa obeťou cielených dezinformácií.

“Nevieme, či sa o útoku (na Ukrajinu) už rozhodlo,” zdôraznila Baerbocková, hoci takúto hrozbu označila za “veľmi reálnu”.

Nemecká ministerka to uviedla po schôdzke šéfov diplomacií skupiny G7, ktorá sa konala v sobotu na okraji prebiehajúcej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Rokovanie bolo venované súčasnej kríze vyvolanej rozsiahlym hromadením ruských vojsk pri hraniciach Ukrajiny. Podľa odhadov USA a Kyjeva je v blízkosti ukrajinských hraníc rozmiestnených už zhruba 150.000 ruských vojakov.

Účastníci stretnutia podľa Baerbockovej potvrdili, že budú rozhodne reagovať na akékoľvek narušenie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny.

“Stiahnite svojich vojakov, zabráňte negatívnym dôsledkom pre Rusko a Ukrajinu a začnite rokovať,” vyzvala Putina ministerka.

.

Baerbocková po schôdzke s kolegami z G7 povedala, že ruská invázia stále nie je jediným možným scenárom vývoja. Zdôraznila, že Západ je v tomto smere “pripravený na každú potenciálnu situáciu”.

V podobnom zmysle sa v Mníchove vyjadril aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, podľa ktorého sa Kyjev v súvislosti s Ruskom pripravuje na “každý možný scenár”.

Do Mníchova sa rozhodol pricestovať aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Urobil tak napriek Bidenovým varovaniam, že Putin sa už zrejme rozhodol pre inváziu na Ukrajinu vrátane útoku na Kyjev.

Čína požaduje rešpekt k obavám Ruska; Západ varuje pred zámermi Moskvy a Pekingu

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I vyzval v sobotu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii Západ, aby rešpektoval obavy Ruska týkajúce sa Ukrajiny. Západní lídri v Mníchove naopak varovali pred spojenectvom Pekingu a Moskvy, ktorého cieľom je zmena súčasného svetového usporiadania. Rusko prebiehajúcu konferenciu v Mníchove bojkotuje, informuje agentúra AFP.

“Všetky strany majú právo prejaviť svoje obavy a opodstatnené obavy Ruska by sa preto tiež mali rešpektovať a brať do úvahy,” povedal Wang I počas vystúpenia na konferencii, ku ktorej sa pripojil len na diaľku prostredníctvom videospojenia a za pomoci tlmočníka.

Vyjadril pritom presvedčenie, že Ukrajina by mala byť “mostom spájajúcim Východ a Západ, a nie frontovou líniou”.

Šéf NATO Jens Stoltenberg vo svojom predchádzajúcom vystúpení upozornil NATO, že Peking a Moskva začali nedávno prvýkrát spoločne vystupovať proti rozširovaniu Severoatlantickej aliancie.

“Ide o pokus kontrolovať osudy slobodných krajín, prepísať sústavu medzinárodných pravidiel a nanútiť (iným) svoje autoritárske formy vládnutia,” povedal.

Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová v Mníchove obvinila Moskvu z “neskrývaného pokusu” o zmenu svetového usporiadania. Rusko a Čína sa podľa nej spoločne snažia nahradiť “právny štát právom silnejšieho a právo na sebaurčenie zastrašovaním”.

Britský premiér Boris Johnson na konferencii zdôraznil potrebu jednoty Západu v ústrety hroziacej ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá by podľa neho mala katastrofálne dôsledky.

“Ak dôjde k napadnutiu Ukrajiny, šoková vlna zasiahne celý svet,” vyhlásil Johnson.

Ak by Kremeľ vo svojich útočných plánoch uspel, vyslalo by to medzinárodnému spoločenstvu signál, že “agresívne správanie sa oplatí a že tým správnym prístupom je použitie sily”.

Britský premiér varoval, že v prípade ruskej invázie na Ukrajinu by nasledovali sankcie, ktoré by Moskve znemožnili prístup na kapitálové trhy v Londýne.