Naši ministri financií – smieme porovnávať neporovnateľné?
Praha 2. decembra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:Screenshot Youtube)
Jeden z dielov online relácie Debatní klub, v ktorej vystúpil česko–nemecký publicista Tomáš Krystlík a Stano Dermek, bol zverejnený na konci novembra a venoval sa vzniku Československa a jeho vzťahu s Rakúsko–Uhorskom. Počas takmer dvojhodinového rozhovoru vyjadril uznávaný publicista rad strhujúcich názorov na historický vývoj Českej republiky. Detaily z vysielania zverejnil portál parlamentnilisty.cz
Jednou z prvých tém tejto debaty bolo známe tvrdenie o tom, že Rakúsko–Uhorsko bolo takzvaným “žalárom národov“, a to na rozdiel od Československej republiky, ktorú podľa Dermeka historici označovali za nesmierne tolerantnú krajinu ku svojim národnostným skupinám. Moderátor tejto diskusie uviedol celú situáciu aj v číslach: “Česi tvorili osem miliónov, Nemci 3,2 milióny, Slováci 2,8, Maďarov bolo sedemsto až osemsto tisíc, ešte viac Rusínov, ďalej Poliaci.“
Tomáš Krystlík tomuto tvrdeniu ale odporoval: “Českí historiografovia vyslovene klamú v prospech toho bludu, ktorý sa nazýva žalár národov v zmysle utrpenia jednotlivých národov. Čo vôbec nie je pravda.” Vysvetlil svoje konštatovanie príkladom o úradnom jazyku.
“Človek, keď prišiel do úradu či k súdu, tak jeho podanie mohlo byť v akomkoľvek jazyku, ktoré sa v Rakúskom cisárstve bežne používalo. Boli to národy, ktoré mali oficiálne rovnakú váhu. Všetky zákony sa prekladali do všetkých jazykov a mali rovnakú platnosť. Kdežto za prvej republiky sa síce prekladali do nemčiny, ale bol tam dovetok, že keď dôjde k sporu medzi dvojjazyčnými predpismi, tak platí ten, ktorý je v štátnom jazyku československom. Čo bol obrovský krok späť,” tvrdil v relácii Krystlík.
Na otázku Stany Dermeka o tom, akým spôsobom dokázal Masaryk motivovať Čechov k budovaniu vlastného štátu, publicista Krystlík odpovedal, že podľa jeho názoru o žiadnu motiváciu nešlo. Český národ totiž o Masarykovi vôbec nevedel. Zaujímavý názor má ale na dielo Palackého, ktoré nesie názov Dějiny národa českého. “Bol to propagandistický text, ktorý vštepoval Čechom, že Kráľovstvo české je len Čechov ako hovoriacich materinským jazykom češtinou. Nemci sú prisťahovalci, aj keď sú tam už od 12. storočia. Palacký tým vtlačil českému národu ideu, že Nemci sú tu neprávom a niekedy ich bude treba vyhnať,” vyhlásil.
Mníchovská dohoda a otázka moci
Účastníci rozhovoru tiež prediskutovali otázku moci v štáte. V súvislosti s otázkou o význame Mníchovskej dohody sa Krystlík vyjadril podrobne a tiež vysvetlil historické súvislosti.
“Česi sa potrebovali dohodnúť s Nemcami, ktorí požadovali autonómiu. Tú im Česi nechceli dať. Vedeli, že potom by ju chceli Slováci, Maďari. Takže to urobiť nemohli, Nemcov považovali za kolonizátorov, prisťahovalcov. Začalo sa to priostrovať v roku 1938. Francúzsko a Veľká Británia videli možnosť v plebiscite, že by sa vyslovilo obyvateľstvo pohraničných území, či chce zostať v Československu, keď im nechce vyjsť v ústrety v oblasti autonómie,” povedal publicista.
K tomu dodal, že Československo to najskôr odmietlo a odvolalo sa na arbitrážnu zmluvu s Nemeckom z roku 1920. Teda, že Veľká Británia a Francúzsko majú Nemecku povedať, aby začalo rokovať s Československom o otázke sudetských Nemcov. Podľa tejto medzinárodnej zmluvy boli Česi povinní s Nemcami konať, čo ale podľa Krystlíka nikdy nevyužili.
“Československo podstúpenie územia odsúhlasilo deväť dní pred Mníchovskou dohodou, ktorá tomu dala len právny rámec organizačnou formou, do kedy to prebehne,“ vysvetlil situáciu Krystlík.
Vznik Československa a druhá svetová vojna
Tomáš Krystlík vidí v rozpade Rakúska–Uhorska aj jeden z dôvodov, prečo sa začala druhá svetová vojna. Svoj postoj vyjadril nasledovne: “Keby si Česi silou mocou nepriali vlastný samostatný štát nezávislý na Rakúsko-Uhorsku, čo je vina dejateľov národa od Jungmanna, Palackého po Masaryka, tak by pravdepodobne nebola druhá svetová vojna. Medzi Ruskom, teda Sovietskym zväzom, a Francúzskom s Nemeckom by bolo Rakúsko–Uhorsko ako mnohonárodnostný štát.“
Možné riešenia usporiadania štátu podľa Kryslíka ponúkali František Ferdinand d’Este a posledný český kráľ Karol, ktorý navrhol rozdelenie na šestnásť federálnych štátov vytýčených podľa jazykovej hranice.
“Bol to plán, ktorý až do vzniku prvej svetovej vojny zastával aj Masaryk. Nikto sa dnes nezaoberá, prečo on otočil o stoosemdesiat stupňov, keď celý život hovoril, že nemecký a český život musí byť oddelený, žiadne dvojjazyčné oblasti. Náhle zmenil názor. Ten viedol k rozbitiu Rakúska–Uhorska a spôsobil druhú svetovú vojnu,” uviedol v závere relácie Tomáš Krystlík.
.jpg)
.jpg)
2.2°C
Nedeľa 
Pondelok 
2.3°C
Utorok 
