Môj profil 
Predplatné
„Štúdia Európskej environmentálnej agentúry zaraďuje Slovensko medzi štyri krajiny s najvyššími ročnými hodnotami tuhých prachových častíc, pričom ich pôvod je v zďaleka najväčšej miere v lokálnom vykurovaní tuhými palivami, najmä drevom. Slovensko tiež nesplnilo záväzok, aby priemer trojročnej expozície jemným prachovým časticiam v rokoch 2015 až 2017 neprekročil úroveň 20 mikrogramov na meter kubický,“ zdôvodnil presvedčenie plynárov výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.
V súčasnosti podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) vykuruje v SR 120 tisíc domácností prostredníctvom najstarších, najviac emisných kotlov na tuhé palivo starších ako 30 rokov. Daňové znevýhodnenie zemného plynu oproti drevu a produktom z neho v prípade sektoru vykurovania domácností pôsobí podľa plynárov na ďalšie zhoršenie kvality ovzdušia. „Prípadné daňové alebo colné znevýhodnenie využívania zemného plynu by ešte viac zvýšilo rozdiel medzi cenou palivového dreva a zemného plynu, čo by malo za dôsledok ďalšie zvýšenie počtu domácnosti kúriacich tuhým palivom, najmä drevom a ďalšie zhoršovanie lokálnej kvality ovzdušia,“ zdôraznil Kvasňovský s tým, že environmentálna daňová alebo colná reforma by preto mala zvoliť komplexnejší prístup, ktorý zohľadní okrem produkcie skleníkových plynov aj produkciu tuhých znečisťujúcich látok.
SPNZ sa stotožňuje s tým, že klimatická zmena je najväčšou výzvou súčasnosti. Akceptuje ambície EÚ efektívne znižovať emisie skleníkových plynov, no zároveň pripomína, že to nebude možné splniť bez zemného plynu. Slovenskí plynári taktiež upozorňujú, že EÚ v súčasnosti produkuje len niečo málo cez 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov. „Únia nie je izolovaný ostrov a bez zapojenia ďalších veľkých štátov ako je USA, Rusko a najmä Čína, či India do masívneho zníženia emisií, jej snaha vyjde navnivoč a môže poškodiť jej globálnu konkurencieschopnosť,“ podotkol Kvasňovský.
SPNZ si myslí, že časť prostriedkov na dekarbonizáciu by EK nemala investovať do podpory drahých technologických riešení s otáznou uskutočniteľnosťou, ale napríklad aj ako pomoc pre znižovanie emisií v Číne, Indii, či v Afrike. „Každé euro využité týmto spôsobom by malo multiplikačný efekt. Išlo by o rozvojovú pomoc a jednak náhrada najemisnejších uhoľných zdrojov najlacnejšími nízkoemisnými je ekonomicky zďaleka najefektívnejšia. Z hľadiska skleníkových emisií je pritom samozrejme jedno, či sa tieto zdroje nachádzajú v EÚ alebo v tretích krajinách,“ myslí si Kvasňovský.
Pre plynárenský sektor je podľa neho dôležité, aby získal financie na projekty týkajúce sa podpory produkcie obnoviteľných a dekarbonizovaných plynov a prispôsobovanie infraštruktúry pre ich využívanie. „Rovnako na projekty s novými plynárenskými technológiami, medzi ktoré patrí zachytávanie a využívanie uhlíka, sektorové prepájanie elektroenergetiky, plynárenstva a teplárenstva, či spoločné využívanie obnoviteľných plynov a zemného plynu. Tam bude plynárenstvo hľadať príležitosti,“ dodal Kvasňovský.
Zníženie emisií skleníkových plynov v sektore dopravy považuje SPNZ za kľúčové na ceste k dekarbonizácii, no podpora by sa nemala viazať prioritne len na elektromobilitu. „Stlačený a skvapalnený zemný plyn (CNG a LNG) je nízkoemisné palivo a z hľadiska životného cyklu je často uhlíkovo čistejšie ako elektromobilita. Využívanie CNG a LNG v doprave, najmä v mestskej, diaľkovej a riečnej môže tiež výrazne prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia v EÚ,“ konštatoval Kvasňovský.
.jpg)
.JPG)
