Organizácie Human Rights Watch (HRW), fond Open Society (OSF) a Americký mierový inštitút (USIP) sa ocitli v dolnej časti zoznamu 200 svetových organizácií, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv a humanitárnym poradenstvom. Transparentné financovanie pri tom dodáva mimovládnym organizáciám dôveryhodnosť a má ich chrániť pred podozrením, že ich informácie sú zaplatené alebo skreslené.
Fond Open Society, ktorý založil finančník George Soros, dopadol najhoršie zo všetkých organizácií pôsobiacich v USA. Menovaný fond, ktorý pôsobí aj na Slovensku – Nadácia otvorenej spolčnosti, o niektorých darcoch nezverejnil žiadne informácie. HRW a USIP si podľa portálu viedli o niečo lepšie. Vedenie HRW uviedlo, že „z väčšej časti“ informácie o darcoch publikovalo. Dodáva však, že mnohí ľudia, ktorí finančne podporujú činnosť organizácie, si údajne neželajú zverejniť svoje meno.
“Mimovládne” organizácie predstavujú sofistikovaný systém, ktorý presadzovaním ideológií živí milióny ľudí
Biznis neziskového sektora je čím viac obľúbenou špecializáciou na fakultách ekonómie v európskych školách. V kozmopolitných dotačných kruhoch je rozšírená anglická skratka NGO (non government organizations). Napríklad prestížna London School of Economic ponúka priamo magisterský titul (M.Sc., master of science) z oboru NGO and Development. Z dobývania dotačných miliárd je v celom vyspelom svete, ale v Európe zvlášť, veľký biznis a dosť zložitý a sofistikovaný prerozdeľovací systém, ktorí živí milióny ľudí (viac TU).
Skratka „mimovládna/mimovládny“ je zároveň dosť zavadzajúci. Veľká časť financií, ktoré špecialisti NGO dobývajú, totiž pochádzajú od daňových poplatníkov. Peniaze sa totiž pretočia cez niekoľko verejných prerozdelení a dosť často skončia v rukách ľudí, ktorí čerpajú neziskové zdroje, ale v úplne iných krajinách. Ide o veľmi výnosný biznis, ktorí ponúka možnosť presadzovať svoju ideológiu za cudzie peniaze.