“Mimovládne” organizácie predstavujú sofistikovaný systém, ktorý presadzovaním ideológií živí milióny ľudí

Česká republika 20. mája 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Ronald Zak)

Biznis neziskového sektora je čím viac obľúbenou špecializáciou na fakultách ekonómie v európskych školách. V kozmopolitných dotačných kruhoch je rozšírená anglická skratka NGO (non government organizations). Napríklad prestížna London School of Economic ponúka priamo magisterský titul (M.Sc., master of science) z oboru NGO and Development. Z dobývania dotačných miliárd je v celom vyspelom svete, ale v Európe zvlášť, veľký biznis a dosť zložitý a sofistikovaný prerozdeľovací systém, ktorí živí milióny ľudí. Takže si to prirodzene žiada aj samostatný magisterský titul, informuje český server Echo24.cz.

Portál však zároveň upozorňuje, že skratka „mimovládna/mimovládny“ je dosť zavadzajúci. Veľká časť financií, ktoré špecialisti NGO dobývajú, totiž pochádzajú od daňových poplatníkov. Peniaze sa totiž pretočia cez niekoľko verejných prerozdelení a dosť často skončia v rukách ľudí, ktorí čerpajú neziskové zdroje, ale v úplne iných krajinách. Server prizvukuje, že ide o veľmi výnosný biznis, ktorí ponúka možnosť presadzovať svoju ideológiu za cudzie peniaze.

Ide o peniaze, pomocou ktorých sa stále viac formuje smerovanie spoločnosti. „Príjemcovia dotácií a grantov totiž na rozdiel od iných záujmových a vplyvných skupín nemajú na práci nič iné ako za tie dotácie a granty spoločnosť podľa svojich predstáv ovplyvňovať. Presne na to tie dotácie a granty dostávajú,“ píše otvorene Echo24.cz.

Kategórie dotačného biznisu

Avšak pri nakladaní s peniazmi tých druhých je potrebné rozlišovať niekoľko kategórií dotačného biznisu. Prvým sú „tvrdé“ dotácie, z ktorých sa stavajú cesty, školy, prípadne sú použité v poľnohospodárstve. Potom je niekoľko kategórií „mäkkých“ dotácii. Z tých ešte relatívne tvrdých medzi mäkkými dotáciami sa financuje veda a školstvo. Potom ide o vôbec najmäkšie peniaze, z ktorých sa platí šírenie predstáv o svete. Pri čerpaní týchto mäkkých peňazí niekedy vzniká dojem, že ide o charitu. „Charita je ale pomoc potrebným, nie presadzovania vlastných ideí o svete za cudzie peniaze. Preto je potrebné ju od ideologického dotačného biznisu dôsledne oddeľovať a nepodľahnúť tomuto zámernému mäteniu,“ upozorňuje server.

Česká republika, rovnako ako Slovensko, využíva nórske fondy. Česká politička z TOP09 Jitka Chalánková zistila, že práve tieto fondy sú značne využívané práve na šírenie ideológie. A to od šírenia ideológie gender (Prof, Fórum 50%, Gender Studies) po aktivity rôznych sexuálnych identít (Prague Pride), až po potláčanie slobody vo verejnej debate (kampaň Hate Free).

Grandy z nórskych fondov využíva aj iniciatíva Inakosť, ktorá na Slovensku presadzuje práva LGBTI skupín. Zároveň sa usiluje o zákonné ukotvenie registrovaných partnerstiev. Zaoberá sa tiež homofóbiou, hoci na Slovensku presný význam a obsah tohto pojmu nie je definovaný. Existuje len definícia Iniciatívy Inakosť, ktorá je veľmi všeobecná a nekonkrétna.

Inakosť totiž získala finančné prostriedky od Nadácie pre deti Slovenska, ktorej súčasťou je aj projekt Hodina deťom (viac TU). Tie mali byť podľa žiadosti použité na vytvorenie troch vzdelávacích kurzov, ktoré mali vyškoliť približne 50 účastníkov. Z týchto finančných zdrojov mal byť finacovaní aj kurz s názvom “Tréning v oblasti predchádzania homofóbie a transfóbie pre študentov a študentky pedagogického a humanitného zamerania“.