Seehofer sa takto rozhodol po tom, ako celú situáciu prediskutoval so svojimi najbližšími spolupracovníkmi v CSU, ktorí sa ho podľa niektorých zdrojov pokúšali odhovoriť, aby podal demisiu z funkcie spolkového ministra vnútra.

Ako informovala agentúra DPA, Seehofer naznačil, že jeho budúcnosť v politike závisí od pripravenosti Kresťanskodemokratickej únie (CDU) súhlasiť s ústupkami predloženými CSU.

Agentúra DPA v nedeľu s odvolaním sa na nemenované zdroje vo vedení CSU, ktoré v nedeľu rokovalo v Mníchove, informovala, že na tomto fóre zaznela aj Seehoferova ponuka, že sa vzdá svojich funkcií vo vláde a v CSU.

Príčinou je Seehoferova roztržka so spolkovou kancelárkou Angelou Merkelovou ohľadom imigračnej politiky a ich rozdielneho postoja k masovému prisťahovalectvu.

Kým Seehofer sa snaží presadiť návrat migrantov z nemeckých hraníc do toho štátu EÚ, kde boli zaregistrovaní, Merkelová trvá na tom, aby sa problém s migrantmi riešil na celoeurópskej úrovni. Tento Merkelovej postoj a závery vrcholnému summitu EÚ podporilo v nedeľu aj vedenie CDU.

Časť vedenia CSU chce, aby Seehofer zostal vo funkcii ministra vnútra

Nemecký minister vnútra Horst Seehofer ponúkol v nedeľu svoju demisiu z funkcie člena spolkovej vlády i z postu šéfa Kresťanskosociálnej únie (CSU).

Príčinou je Seehoferova roztržka so spolkovou kancelárkou Angelou Merkelovou ohľadom imigračnej politiky a ich rozdielneho postoja k masovému prisťahovalectvu.

Informovala o tom v nedeľu večer agentúra DPA s odvolaním sa na nemenované zdroje vo vedení CSU, ktoré v nedeľu rokovalo v Mníchove, kde zaznela aj Seehoferova ponuka, že sa vzdá svojich funkcií.

Podľa nemenovaných zdrojov Seehofer svoju rezignáciu ešte oficiálne nepredložil a niektorí jeho spolustraníci sa usilujú o to, aby zmenil svoj názor.

Medzi nimi je podľa DPA aj predseda frakcie CSU v nemeckom parlamente Alexander Dobrindt, ktorý členom vedenia údajne povedal, že by Seehoferovi nemali dovoliť podať demisiu.

Krízové stretnutie vedenia CSU v Mníchove bolo v nedeľu prerušené po tom, ako Seehofer opustil rokovaciu sálu spolu s Dobrindtom, predsedom bavorskej vlády Markusom Söderom a ďalšími vysokopostavenými členmi CSU, od ktorých sa očakáva, že sa Seehofera pokúsia presvedčiť, aby vo funkcii zostal.

Agentúra DPA však upozorňuje, že ak by Seehofer zostal spolkovým ministrom vnútra, mohol by sa dostať do stretu s Merkelovou, ktorá by zasa mohla byť nútená zbaviť ho funkcie, ak by pokračoval v už zverejnených plánoch spočívajúcich v navracaní žiadateľov o azyl z nemeckých hraníc do krajín, kde už boli zaregistrovaní.

Tohto návrhu sa týkal aj tri týždne trvajúci spor medzi Merkelovou a Seehoferom, ktorý vyvolával otázky, či ho spolková vláda prežije. Zatiaľ nie je jasné, aké dôsledky by pre spolkový kabinet mohla mať Seehoferova rezignácia.

Kým Seehofer sa snaží presadiť návrat migrantov z nemeckých hraníc do toho štátu EÚ, kde boli zaregistrovaní, Merkelová trvá na tom, aby sa problém s migrantmi riešil na celoeurópskej úrovni. Tento Merkelovej postoj a závery vrcholnému summitu EÚ podporilo v nedeľu aj vedenie Kresťanskodemokratickej únie (CDU).

Merkelová sa v nedeľu v rozhovore pre televíziu ZDF uviedla, že plán na reguláciu prisťahovalectva, ktorý v Bruseli schválili lídri EÚ, a dohody, ktoré uzavrela s niekoľkými kľúčovými krajinami, by viedli k dosiahnutiu toho, čo chce dosiahnuť Seehofer.

Seehofer však v nedeľu na rokovaní vedenia CSU vyhlásil, že nie je spokojný s tým, čo kancelárka Merkelová dosiahla ohľadom migrácie na bruselskom summite Európskej únie.

Dodal, že tieto opatrenia nie sú také účinné ako jednostranné vracanie ľudí na nemeckých hraniciach, ktorí sa zaregistrovali už v inej krajine Únie. Rovnako tak odmietol Merkelovej návrh umiestňovať tých utečencov, ktorí sa zaregistrovali v inej krajine EÚ, do takzvaných “zberných centier” v Nemecku.

Merkelová v rozhovore pre ZDF vyjadrila ľútosť, že ohľadom prísľubu Česka a Maďarska dohodnúť sa na prijímaní migrantov z Nemecka došlo k nedorozumeniu.

“Vôbec nič sme nedohodli, ide o rozhovory, ktoré by sa mohli konať,” uviedla Merkelová, ktorá o prísľube 14 krajín dohodnúť sa na urýchlenom návrate migrantov registrovaných v inej krajine EÚ písala v liste svojim politickým partnerom.

Medzi týmito štátmi boli aj Česko, Maďarsko a Poľsko, ktoré jej migračnú politiku kritizujú. Všetky tieto krajiny následne popreli, že s nimi Nemecko o tejto záležitosti rokovalo a prípadnú dohodu odmietli.

Ako ďalšie štáty, ktoré Merkelovú podporili, DPA uviedla aj Belgicko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Portugalsko a Švédsko.

Merkelová už v piatok na summite EÚ oznámila, že Španielsko a Grécko sú pripravené prevziať migrantov, ktorí ich úrady požiadali o azyl, ale neskôr boli zachytení na nemecko-rakúskych hraniciach.