Bratislava 19. januára 2023 (HSP/Jeffsachs/Foto:TASR/AP-LIBKOS)

Ani Rusko, ani Ukrajina pravdepodobne nedosiahnu rozhodujúce vojenské víťazstvo v prebiehajúcej vojne: obe strany majú značný priestor na smrteľnú eskaláciu. Ukrajina a jej západní spojenci majú len malú šancu vytlačiť Rusko z Krymu a regiónu Donbas, zatiaľ čo Rusko má len malú šancu prinútiť Ukrajinu, aby sa vzdala. Ako v októbri poznamenal Joe Biden, špirála eskalácie znamená prvú priamu hrozbu “jadrového armagedonu” od kubánskej krízy pred 60 rokmi, tvrdí to významný ekonóm Jeffrey Sachs. Prinášame preklad jeho zaujímavého komentára 

Popri tom trpí aj zvyšok sveta, hoci nie v takom rozsahu ako na bojisku. Európa je pravdepodobne v recesii. Rozvojové ekonomiky zápasia s rastúcim hladom a chudobou. Americkí výrobcovia zbraní a veľké ropné spoločnosti žnú neočakávané zisky, aj keď sa celková situácia americkej ekonomiky zhoršuje. Svet znáša zvýšenú neistotu, narušené dodávateľské reťazce a hrozivé riziko jadrovej eskalácie.

Každá strana sa môže rozhodnúť pokračovať vo vojne v presvedčení, že má rozhodujúcu vojenskú výhodu nad svojím nepriateľom. Prinajmenšom jedna zo strán by sa v takomto názore mýlila, a pravdepodobne obe. Vyčerpávajúca vojna zničí obe strany.

Konflikt by však mohol pokračovať aj z iného dôvodu: ani jedna strana nevidí možnosť vynútiteľnej mierovej dohody. Ukrajinskí predstavitelia sa domnievajú, že Rusko by využilo akúkoľvek prestávku v bojoch na opätovné vyzbrojenie. Ruskí lídri veria, že NATO by využilo akúkoľvek prestávku v bojoch na rozšírenie ukrajinského arzenálu. Rozhodli sa radšej bojovať teraz, ako neskôr čeliť silnejšiemu nepriateľovi.

Výzvou je nájsť spôsob, ako dosiahnuť, aby bola mierová dohoda prijateľná, dôveryhodná a vynútiteľná. Domnievam sa, že je potrebné, aby sa o mieri dohodnutom na základe rokovaní hovorilo vo väčšej miere, a to jednak preto, aby sa Ukrajina nestala večným bojiskom, a jednak preto, aby bol všeobecne prospešný pre obe strany a zvyšok sveta. Je možné predložiť silný argument na zapojenie neutrálnych krajín, ktoré by pomohli presadiť mierové riešenie, ktoré by bolo prospešné pre mnohých.

Dôveryhodná dohoda by v prvom rade musela spĺňať základné bezpečnostné záujmy oboch strán. Ako múdro povedal John F. Kennedy na ceste k úspešnej Zmluve o čiastočnom zákaze jadrových skúšok so Sovietskym zväzom v roku 1963, “aj na tie najnepriateľskejšie krajiny sa možno spoľahnúť, že prijmú a dodržia tie zmluvné záväzky, a to len tie zmluvné záväzky, ktoré sú v ich vlastnom záujme”.

V mierovej dohode by bolo potrebné zabezpečiť suverenitu a bezpečnosť Ukrajiny, zatiaľ čo nato by muselo sľúbiť, že sa nebude rozširovať na východ. (Hoci sa nato označuje za obrannú alianciu, Rusko to určite cíti inak a rozhodne sa bráni rozširovaniu nato.) V súvislosti s Krymom a Donbasom by bolo potrebné nájsť určité kompromisy, možno na určitý čas zmraziť a demilitarizovať tieto konflikty. Urovnanie bude udržateľnejšie aj vtedy, ak bude zahŕňať postupné zrušenie sankcií voči Rusku a dohodu Ruska aj Západu, že prispejú k obnove vojnou zničených oblastí.

Úspech môže závisieť aj od toho, kto sa zapojí do úsilia o nájdenie a presadenie mieru. Keďže samotné bojujúce strany takýto mier nemôžu vytvoriť samy, kľúčové štrukturálne riešenie spočíva v zapojení ďalších strán do dohody. Neutrálne krajiny vrátane Argentíny, Brazílie, Číny, Indie, Indonézie a Južnej Afriky opakovane vyzvali na ukončenie konfliktu prostredníctvom rokovaní. Mohli by pomôcť pri presadzovaní akejkoľvek dosiahnutej dohody.

Tieto krajiny nie sú nenávistné voči Rusku ani voči Ukrajine. Nechcú, aby Rusko dobylo Ukrajinu, ani aby Západ rozšíril nato na východ, čo mnohí považujú za nebezpečnú provokáciu nielen voči Rusku, ale možno aj voči iným krajinám. Ich odpor voči rozširovaniu nato sa vyostril, keď americkí zástancovia tvrdej línie vyzvali alianciu, aby sa postavila Číne. Neutrálne krajiny boli zaskočené účasťou ázijsko-tichomorských lídrov Japonska, Južnej Kórey, Austrálie a Nového Zélandu na minuloročnom samite údajne “severoatlantických” krajín.

Mierotvorná úloha hlavných neutrálnych krajín by mohla byť rozhodujúca. Ekonomika a vojenská kapacita Ruska závisia od pokračujúcich silných diplomatických vzťahov a medzinárodného obchodu s týmito neutrálnymi krajinami. Keď Západ uvalil na Rusko hospodárske sankcie, veľké rozvíjajúce sa ekonomiky, ako napríklad India, ho nenasledovali. Nechceli si vybrať stranu a udržiavali s Ruskom silné vzťahy.

Tieto neutrálne krajiny sú významnými hráčmi v globálnom hospodárstve. Podľa odhadov IMF týkajúcich sa gdp podľa parity kúpnej sily bola v roku 2022 spoločná produkcia Argentíny, Brazílie, Číny, Indie, Indonézie a Južnej Afriky (51,7 bilióna dolárov, teda takmer 32 % svetovej produkcie) väčšia ako produkcia krajín G7, teda Ameriky, Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska a Japonska. Rozvíjajúce sa ekonomiky sú tiež kľúčové pre globálne hospodárske riadenie a štyri roky po sebe budú predsedať G20, ako aj zastávať vedúce pozície v hlavných regionálnych orgánoch. Rusko ani Ukrajina nechcú premrhať vzťahy s týmito krajinami, čím sa stávajú dôležitými potenciálnymi garantmi mieru.

Okrem toho sa mnohé z týchto krajín budú snažiť vylepšiť svoje diplomatické referencie tým, že pomôžu pri rokovaniach o mieri. Viaceré z nich, samozrejme vrátane Brazílie a Indie, sa dlhodobo uchádzajú o stále kreslá v Bezpečnostnej rade OSN. Možnou štruktúrou mierovej dohody by mohla byť dohoda, ktorú by Bezpečnostná rada OSN spoluzaručovala s niekoľkými veľkými rozvíjajúcimi sa ekonomikami. Okrem uvedených krajín medzi ďalších dôveryhodných spolugarantov patrí Turecko (ktoré šikovne sprostredkovalo rusko-ukrajinské rozhovory), Rakúsko, ktoré je hrdé na svoju trvalú neutralitu, a Maďarsko, ktoré tento rok predsedá Valnému zhromaždeniu OSN a opakovane vyzvalo na rokovania o ukončení vojny.

Bezpečnostná rada OSN a spolugaranti by uvalili nedohodnuté obchodné a finančné opatrenia proti každej strane, ktorá poruší mierovú dohodu. Implementácia takýchto opatrení by nepodliehala právu veta zo strany porušujúcej strany. Rusko a Ukrajina by museli dôverovať férovej hre neutrálnych krajín, aby zabezpečili mier a svoje bezpečnostné ciele.

Nemá zmysel, aby boje na Ukrajine pokračovali. Ani jedna strana pravdepodobne nevyhrá vojnu, ktorá v súčasnosti ničí Ukrajinu, spôsobuje Rusku obrovské náklady na životy a zisk a spôsobuje globálne škody. Hlavné neutrálne krajiny v spojení s OSN môžu byť spolugarantmi, ktorí začnú novú éru mieru a obnovy. Svet by nemal dovoliť, aby obe strany pokračovali v bezohľadnej špirále eskalácie.