Do Pinska /mesto sa nachádza 182 km od Brestu a od poľských hraníc/ Nočných vlkov pozvali členovia motorkárskeho klubu „Deti lejtenanta /poručíka/ Šmidta“. Pre čitateľov, ktorým meno poručíka Šmidta /alebo, ak chcete Schmidta/ nič nehovorí, vysvetlíme, že ide o hrdinov humoristicko-satirického románu sovietskych humoristov 30 rokov minulého storočia Iľfa a Petrova „Dvanásť stoličiek“, ktorý je v Rusku dodnes veľmi populárny.

Spomienková akcia sa konala v miestnom parku, časť ktorého je venovaná vojenskej histórii. Na tejto akcii sa zúčastnili, okrem Nočných vlkov a našej „bojovej družiny“, predstavitelia miestnych občianskych organizácií a obyvatelia mesta. Vedenie Pinska, ako zdôraznili, mnohé bieloruské média, túto akciu ignorovalo…

Po mítingu pri pomníku padlých v druhej svetovej vojne a Večnom ohni Noční vlci a obyvatelia mesta položili tam vence a kvety. Nasledovala prehliadla motoriek Nočných vlkov a rozhovory s miestnymi obyvateľmi. Jeden z najstarších motorkárov Pinska Viktor „Mamočka“ daroval prezidentovi klubu Noční vlci Alexandrovi Zaldostanovovi – Chirurgovi pamätnú tabuľu vyrobenú z motocyklovej reťaze. Vojenskí veteráni porozprávali Nočným vlkom celý priebeh oslobodenia Pinska v období druhej svetovej vojny a príbeh hrdinov – námorníkov, príslušníkov posádky lode BK-92.

Napriek tomu, že sa miestna samospráva, otvorene povediac, vykašľala na Nočných vlkov, privolávali obrovskú pozornosť miestnych obyvateľov. Onedlho som si s počudovaním všimol, že… privolávam veľkú pozornosť samotných Nočných vlkov. Zhromaždili sa do svorky, živo diskutovali, pozerali sa na mňa a netvárili sa príliš nadšene. Čo sa deje?…

Nakoniec vyslali ku mne delegáciu a povedali, že nemám na sebe to správne tričko. Čudoval som sa: mal som darčekový variant trička Nočných vlkov, ktorý počas ich návštevy pred 3 rokmi vyrobili na Slovensku v Nitre a darovali ich aj samotným vlkom. Vysvetlili, že od tých čias mnohí „podnikatelia“ začali vyrábať darčekové predmety a tričká s ich logom a odvtedy na svoje podujatia ochotne pozývajú iba tých, ktoré majú originálne tričká, vyrobené v réžii Nočných vlkov. Preto by na ich podujatiach nik nemal mať na sebe „falošné“ tričká.

Povedal som, že mi nezostalo nič iné, ako si vyzliecť nežiadané tričko a pobehovať polonahý po Pinsku. Povedali, že majú lepší variant a navrhli výmenu: odovzdám im na pamiatku moje „falošné“ tričko a oni mi darujú svoje úplne nové originálne tričko. Bártrová výmena sa uskutočnila okamžite a o chvíľu sme sa všetci spoločne fotili pri Večnom ohni…

Následne sa všetci prítomní premiestnili k palebnému bunkru Molčanova z obdobia druhej svetovej vojny, kde si tiež urobili skupinovú fotku. Potom vedľa zasadili slovenskú lipu. Na tomto rituáli sa zúčastnili mnohí prítomní a potom sa k nim prihovoril Alexander Zaldostanov – Chirurg a Miloš Zverina. Jeho prejav som tlmočil do ruštiny, ale posledné slova – známy výrok Miloš vyslovil po rusky: „My pobedim. Vrag budet razbit. Pobeda budet za nami“ /Zvíťazíme. Nepriateľ bude porazený. Víťazstvo bude naše/.

Zvlášť príjemne pre nás zneli slová Chirurga, ktorý vyzdvihol práve členov slovenskej delegácie, Slovensko a Slovákov, ktorí aktívne podporujú Nočných vlkov, ideu slovanského bratstva a spolupatričnosti a zachovávajú spomienky na tých, ktorí bojovali o slobodu v období druhej svetovej vojny. V tejto súvislosti mali sme svojrázne „privilégia“ aj počas spoločného fotografovania. So sebou sme mali niekoľko zástav, najväčšej popularite sa tešila slovenská zástava a replika sovietskej zástavy z obdobia druhej svetovej vojny. Navyše dvaja členovia našej delegácie mali na sebe slovanské „vyšívanky“. A tak nás často umiestnili do stredu skupiny počas fotografovania. Tak to bolo nielen v Pinsku, ale všade, kde sme boli spolu s Nočnými vlkmi.

Následne všetci účastníci spomienkovej akcie prišli na miesto, kde sa v lete r. 1944 do Pinska, ako prví, prebojovali výsadkári Červenej armády. Noční vlci a Deti lejtenanta Šmidta si vymenili darčeky a Chirurg ich pozval do Sevastopoľu na veľkolepú akciu, ktorá sa bude konať 17. augusta. Popoludní všetci vyrazili na cestu do Kobrinu a Brestu.

Aby tento článok nebol pridlhý, pokračovať budeme zajtra. Porozprávam o tom, čo sme zažili po ceste do Brestu a v meste Kobrin.

Eugen Rusnák