Rusko a Čína prechádzajú na „plán B“

Peking 10. apríla 2024 (HSP/Vzgljad/TASR/AP-Chen Bin/Xinhua via AP, Russian Foreign Ministry Press Service via AP)

Rusko a Čína naďalej prehlbujú svoje partnerské vzťahy. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho náprotivok Wang I rokovali v Pekingu o otázkach spoločného boja proti západným sankciám, ako aj o vytvorení alternatívnych medzinárodných inštitúcií v hospodárskej a bezpečnostnej oblasti. Nad tým, ako načrtnuté plány približujú vytvorenie multipolárneho sveta sa zamýšľa článok denníka Vzgljad

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa v Pekingu stretol so svojím čínskym náprotivkom Wang I. Diplomati rokovali o širokom spektre otázok týkajúcich sa budúceho partnerstva medzi Ruskom a Čínou. Lavrov poznamenal, že vzťahy medzi oboma krajinami dosiahli bezprecedentnú úroveň a dialóg medzi štátmi je postavený na zásadách vzájomného rešpektu a dôvery.

Na záver stretnutia sa strany dohodli na spôsoboch boja proti sankciám prostredníctvom mechanizmov ŠOS a BRICS. Rozhodlo sa tiež o začatí dialógu o eurázijskej bezpečnosti za účasti ďalších podobne zmýšľajúcich krajín. Podnetom na túto iniciatívu bola snaha Ruska a Číny posilniť bezpečnosť v regióne, najmä vzhľadom na neschopnosť OBSE a NATO plniť túto funkciu.

Okrem toho Moskva a Peking odsúdili USA za zasahovanie do záležitostí iných štátov a regiónov. V tejto súvislosti Wang I navrhol Lavrovovi myšlienku „dvojitej protiakcie“ voči západným krajinám. Malo by ísť o protiopatrenie voči koncepcii „dvojitého odstrašovania“ presadzovanej USA, prostredníctvom ktorej sa Washington snaží spomaliť formovanie multipolárneho sveta.

Lavrov vysvetlil, že Rusko a Čína budú spoločne čeliť takýmto pokusom, zatiaľ čo „USA a ich spojenci sa snažia udržať svoje nespravodlivé postavenie v medzinárodnom systéme“.

Diplomati tiež potvrdili podobnú víziu konfliktu na Ukrajine: Moskva a Peking považujú za zbytočné akékoľvek medzinárodné stretnutia, ktoré ignorujú legitímne bezpečnostné požiadavky Moskvy. Pokiaľ ide o „mierovú formulu“ navrhovanú Vladimírom Zelenským, je ultimatívna a nezodpovedá súčasnej medzinárodnej realite.

Okrem toho Lavrov uviedol, že Moskva a Peking majú jednotný postoj k Taiwanu, ktorý považujú za neoddeliteľnú súčasť Číny. Obe strany sa tiež vyjadrili proti vonkajšiemu zasahovaniu do záležitostí regiónu a odsúdili vytváranie uzavretých vojenských aliancií v ázijsko-tichomorskom regióne zo strany Spojených štátov. Lavrov zdôraznil, že Rusko a Čína majú záujem na stabilite na Kórejskom polostrove a budú spolupracovať na jej zachovaní.

Kremeľ predtým uviedol, že Spojené štáty a Európska únia porušujúc všetky medzinárodné normy vyvíjajú bezprecedentný tlak na ostatné krajiny a nútia ich nespolupracovať s Ruskom. „Tým, že Rusko a Čína hovoria o dvojitej protiakcii, vysielajú USA a Európe dôležitý signál. Týmto spôsobom opäť naznačujeme západným krajinám, že nastal čas, aby zmenili svoj prístup k politike,“ domnieva sa Stanislav Tkačenko, profesor na Katedre európskych štúdií Fakulty medzinárodných vzťahov Petrohradskej štátnej univerzity a expert Valdajského klubu.

„Moskva a Peking sa do veľkej miery zaoberajú tými istými otázkami. To prispieva k našej spolupráci. Oba štáty sú napríklad kategoricky nespokojné s politikou sankcií Západu. USA nielenže uvaľujú obmedzenia na Rusko, ale snažia sa prinútiť aj Čínu, aby ich dodržiavala. Nesúhlas s takýmto nátlakom nás spája. Okrem toho najdôležitejším bodom interakcie medzi štátmi je snaha o riadené budovanie multipolárneho sveta. Na rozdiel napríklad od Spojených štátov, ktoré si síce uvedomujú nevyhnutnosť tohto procesu, ale snažia sa ho spomaliť a zachovať si vlastnú hegemóniu,” zdôrazňuje Tkačenko.

„Donedávna Moskva a Peking nenamietali proti procesu budovania multipolárneho sveta na báze OSN, napríklad znížením vplyvu Washingtonu v riadiacich orgánoch tejto organizácie. Tieto štáty sa však o tejto otázke nechystajú rokovať,“ vysvetľuje expert.

„Preto sa Rusko a Čína rozhodli prejsť na plán B budovania multipolárneho sveta a konfrontácie so Západom. Mohlo by ísť o interakciu v rámci BRICS a ŠOS. Tam sú štáty schopné riešiť otázky týkajúce sa ekonomiky, sankcií a eurázijskej bezpečnosti bez toho, aby sa pozerali na názor západných krajín,“ zdôrazňuje Tkačenko.

Možno tiež očakávať, že Moskva a Peking vytvoria paralelné finančné štruktúry, ktoré podporia obchod v národných menách, a tým pomôžu účinnejšie obchádzať sankcie, pripúšťa Vasilij Kašin, riaditeľ Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií (CCESI) na Národnej výskumnej univerzite Vysokej školy ekonomickej.

„Realizácia tohto procesu sa môže uskutočniť na základe BRICS a ŠOS. Je to dosť ťažké v podmienkach, keď obchod s viacerými krajinami, ktoré sú v ňom zahrnuté, nie je vyvážený, ale perspektíva tu je,“ dodáva. „Dokazuje to napríklad bilaterálna interakcia medzi Ruskom a Čínou. Konkrétne sme už prakticky prešli na platby v národných menách. Okrem toho krajiny vybudovali systém, ktorý umožňuje obchodovanie v rámci úplných sankcií. Áno, nie všetko ide hladko, ale v tejto oblasti sa už dosiahol obrovský pokrok,“ konštatuje Kašin.

„Pokiaľ ide o vyhlásenie o dvojitej protiakcii, hovorí o zámeroch vytvoriť užšiu úroveň koordinácie medzi Ruskom a Čínou. USA, opierajúc sa o svoj systém aliancií, sa snažia zadržiavať naše krajiny. To tlačí Moskvu a Peking k spolupráci v rôznych oblastiach,“ zdôrazňuje. „Takáto koordinácia sa môže realizovať v rámci vytvárania vlastnej technologickej základne. Pravdepodobne sa bude realizovať aj prostredníctvom presmerovania dodávateľských reťazcov tovarov. Možné sú spoločné diplomatické kroky našich krajín a spoločné vojenské cvičenia,“ zdôrazňuje expert.

Na tomto pozadí by sme mali očakávať ďalšie zbližovanie medzi Moskvou a Pekingom. S najväčšou pravdepodobnosťou Vladimir Putin po svojej inaugurácii navštívi Čínu recipročne po návšteve Si Ťin-pchinga. Je pravdepodobné, že počas návštevy budú dosiahnuté nové dohody medzi štátmi.

Dôležité je aj to, že Čína si uvedomuje nemožnosť vyriešiť krízu okolo Ukrajiny bez účasti Ruska. Vízia Pekingu je v rozpore so Zelenského formulou. Zároveň ČĽR nezdieľa úplne názor Moskvy, pretože by to narušilo jej úlohu potenciálneho sprostredkovateľa.

Vo všeobecnosti si boj proti sankciám v súčasných podmienkach budovanie multipolárneho sveta vyžaduje využitie špeciálnych ekonomických a politických mechanizmov, ktoré by mali byť zatiaľ utajené. Ako spresňuje politológ Alexander Asafov, v opačnom prípade môžu štáty tieto informácie využiť a pripraviť protiopatrenia.

„Dá sa však predpokladať, akým smerom sa bude rozvíjať spolupráca medzi našimi krajinami. Pôjde o budovanie nových finančných väzieb, ktoré budú mimo kontroly USA. Taktiež si treba všimnúť vytvorenie logistického priestoru a nových platobných nástrojov na báze ŠOS a BRICS, rast vzájomného obchodného obratu a tak ďalej,“ konštatuje Asafov.

„Dôležité je, že za nášho strategického partnera považujeme nielen Čínu, ale aj väčšinu Ázie vrátane Indie a Pakistanu. Tieto štáty sú pripravené zdieľať naše hodnoty, rešpektovať suverenitu Ruska a mienia spolupracovať napriek požiadavkám Washingtonu. V skutočnosti nás USA tým, že bránia vytvoreniu multipolárneho sveta, len tlačia k hlbšej spolupráci,“ uzavrel Asafov.

Ako uvádza čínsky denník Global Times ministra Lavrova prijal aj čínsky prezident Si Ťin-pching.

Stretol sa s ním v utorok v Pekingu a čínski analytici uviedli, že toto stretnutie vysiela silný signál, že Čína bude napriek tlaku zo strany Západu pevne rozvíjať svoje strategické partnerstvo s Ruskom. Čínsko-ruské partnerstvo je naďalej kľúčové pre globálnu strategickú rovnováhu a nádej na podporu multipolárneho sveta, v ktorom budú mať väčšiu úlohu krajiny globálneho Juhu.

Si požiadal Lavrova, aby odovzdal jeho úprimné pozdravy ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Si poznamenal, že tento rok si pripomíname 75. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi oboma krajinami, a uviedol, že Čína a Rusko sa vydali na novú cestu harmonického spolunažívania a obojstranne výhodnej spolupráce medzi veľkými krajinami a susedmi, čo prospelo obom krajinám a ich národom a prispelo múdrosťou a silou k medzinárodnej spravodlivosti a čestnosti.

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I rokoval predtým v Pekingu s Lavrovom a obe strany vyjadrili nádej na posilnenie praktickej spolupráce v rôznych oblastiach, uviedla agentúra Sin-chua. Wang, ktorý je zároveň členom Politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Číny, uviedol, že Čína je pripravená spolupracovať s Ruskom v súlade s konsenzom, ktorý dosiahli hlavy oboch štátov, s cieľom posilniť synergiu rozvojových plánov oboch krajín a podporiť praktickú spoluprácu v rôznych oblastiach.

Po stretnutí sa uskutočnila spoločná tlačová konferencia najvyšších diplomatov oboch krajín. Wang na tlačovej konferencii spomenul zásadu „piatich vždy“. Povedal, že obe krajiny by sa mali vždy riadiť strategickým vedením diplomacie hlavy štátu a mali by vždy dodržiavať zásadu nezúčastnenosti, nekonfrontácie a nezamerania sa na tretiu stranu.

Ako Lavrov vidí realitu súčasného sveta

Čína a Rusko by mali vždy zostať na správnom kurze v dôležitých principiálnych otázkach. Čína a Rusko ako stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN a hlavné rozvíjajúce sa krajiny aktívne reagujú na spoločné túžby a oprávnené obavy obyvateľov všetkých krajín, presadzujú novú cestu vzťahov medzi štátmi, ktorá zahŕňa dialóg a partnerstvo namiesto konfrontácie a vytvárania aliancií, a aktívne podporujú budovanie spoločenstva so spoločnou budúcnosťou pre ľudstvo, povedal Wang.

Jang Ťin, spolupracovník Ústavu ruských, východoeurópskych a stredoázijských štúdií Čínskej akadémie spoločenských vied, v utorok pre Global Times uviedol, že Siove poznámky a zásada „piatich vždy“, ktoré Wang predniesol, poskytujú „rámec a náčrt“ pre budúci rozvoj komplexného strategického partnerstva Číny a Ruska v oblasti koordinácie.

Mnohé hlasy zo Západu, najmä z USA, ako aj niektorí vysokí predstavitelia NATO, však trvajú na tom, aby sa vzťahy medzi Čínou a Ruskom vykresľovali ako niečo podobné „protizápadnému spojenectvu“, čo je úplne nesprávne. Potvrdením zásad „nezúčastnenosti, nekonfrontácie a nezamerania sa na žiadnu tretiu stranu“ Čína a Rusko vyvracajú tieto hlasy jasným postojom, uviedli experti.

Multipolárny svet

Čína vždy prikladá veľký význam rozvoju čínsko-ruských vzťahov a je pripravená posilniť bilaterálnu komunikáciu s Ruskom a posilniť multilaterálnu strategickú koordináciu v rámci BRICS a Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS), uviedol Si pri stretnutí s ruským ministrom.

Si uviedol, že obe krajiny prejavia väčšiu zodpovednosť, zjednotia krajiny globálneho Juhu v duchu rovnosti, otvorenosti, transparentnosti a inkluzívnosti, podporia reformu systému globálneho riadenia a budú energicky viesť budovanie spoločenstva so spoločnou budúcnosťou pre ľudstvo.

Čína a Rusko sa snažia presadzovať multipolárny svet, v ktorom budú väčšiu úlohu zohrávať rozvojové krajiny a rozvíjajúce sa ekonomiky globálneho Juhu, čo je protikladom unipolárneho sveta, ktorému dominujú USA, uviedli analytici.

„Čína a Rusko sa nezameria na žiadnu tretiu stranu, ale ak hegemonistické sily ohrozia Čínu a Rusko alebo ohrozia svetový mier, Čína a Rusko sa postavia spoločne a budú bojovať na ochranu svojich vlastných záujmov a spoločne ochránia svetový mier,“ povedal Li Chaj-tung, profesor na Čínskej univerzite zahraničných vecí.

Práve preto Čína a Rusko, ako aj ďalší členovia Bezpečnostnej rady OSN, presadzujú okamžité prímerie a obnovenie humanitárnej pomoci pre Gazu, aj keď USA tieto pokusy opakovane vetovali, kým nakoniec 25. marca prijali rezolúciu o ramadánovom prímerí, uviedli experti.

Wang na spoločnej tlačovej konferencii uviedol, že Rusko tento rok predsedá BRICS a Čína tento rok prevezme rotujúce predsedníctvo ŠOS. Obe strany sa budú pri predsedníctve navzájom podporovať a presadzovať „pohľad Juhu“ na globálne riadenie.

Richard Sakwa, profesor ruskej a európskej politiky na Fakulte politiky a medzinárodných vzťahov britskej Univerzity v Kente, na fóre v Pekingu 28. marca pre Global Times povedal, že čínsko-ruské vzťahy sú „jednou z kľúčových osí medzinárodnej politiky a sú nielen veľmi dôležité, ale aj nevyhnutné“ na udržanie globálnej strategickej rovnováhy.

Lavrov na stretnutí s Wangom uviedol, že Rusko podporuje Globálnu bezpečnostnú iniciatívu iniciovanú Čínou a je pripravené prehĺbiť spoluprácu s Čínou na multilaterálnych platformách s cieľom podporiť vytvorenie spravodlivejšieho a demokratickejšieho medzinárodného poriadku.

Ukrajinská kríza a boj proti terorizmu

Wang na spoločnej tlačovej konferencii s Lavrovom uviedol, že pokiaľ ide o otázku Ukrajiny, Čína dúfa, že sa čo najskôr dosiahne prímerie a ukončenie vojny. Čína podporuje včasné zvolanie medzinárodnej konferencie uznanej Ruskom aj Ukrajinou, na ktorej by sa zúčastnili všetky strany, a spravodlivú diskusiu o všetkých mierových možnostiach, či už ide o jedno alebo druhé riešenie, uviedol Wang.

Cchuej Cheng, vedec z Čínskeho národného inštitútu pre medzinárodnú výmenu a súdnu spoluprácu ŠOS so sídlom v Šanghaji, v utorok pre Global Times uviedol, že „niektoré západné krajiny vždy obviňovali Čínu z jej proruského postoja, ale v skutočnosti len žiadame o mechanizmus, ktorý by mohli akceptovať všetky strany a ktorý by zaobchádzal so všetkými rovnako“.

„Postoj Číny vychádza zo snahy zastaviť krviprelievanie, ale postoj USA je využiť tento konflikt na čo najväčšie oslabenie Ruska. Vývoj krízy do určitej miery závisí od prezidentských volieb v USA koncom tohto roka,“ poznamenal Cchuej „Ak bude zvolený Donald Trump, bude šanca na prelomenie patovej situácie, ale ak aj bude opätovne zvolený Joe Biden, môžeme byť tiež svedkami určitých zmien, pretože Washington a jeho spojenci si už nebudú môcť dovoliť pokračovanie vojny.“

Si na stretnutí s Lavrovom zdôraznil, že Čína podporuje ruský ľud v nasledovaní cesty rozvoja, ktorá zodpovedá jeho národným podmienkam, a podporuje Rusko v boji proti terorizmu a pri udržiavaní sociálnej bezpečnosti a stability.

Na spoločnej tlačovej konferencii s Lavrovom v utorok Wang zdôraznil, že Čína musí venovať pozornosť aj riešeniu ďalších globálnych a regionálnych horúcich otázok vrátane pokračovania boja proti terorizmu. „Čína opäť zopakovala svoje odsúdenie teroristického útoku v Moskve a vyjadrila sústrasť a podporu Rusku,“ povedal Wang.

„Čínsky ľud bol tiež obeťou terorizmu a terorizmus bol vždy spoločnou hrozbou, ktorej ľudstvo čelí. Medzinárodné spoločenstvo by malo rozhodne bojovať proti všetkým formám terorizmu s postojom nulovej tolerancie, pevne podporovať úsilie všetkých strán o zachovanie národnej bezpečnosti a stability, posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu, koordinovať rozvoj a bezpečnosť a odstrániť živnú pôdu pre terorizmus,“ poznamenal Wang.

„Chcem sa poďakovať Číne za sústrasť v súvislosti s teroristickým útokom v Moskovskej oblasti 22. marca a za podporu boja Ruska proti terorizmu,“ povedal Lavrov v reakcii na Wangove slová. „Všetci účastníci teroristického útoku budú určite potrestaní“, vyhlásil ruský najvyšší diplomat. „Naša spolupráca v oblasti boja proti terorizmu bude pokračovať, a to aj v rámci multilaterálnych inštitúcií.“

Čína a Rusko sú dve hlavné mocnosti v ŠOS a protiteroristická spolupráca medzi nimi a ostatnými členmi ŠOS má význam pre mier a stabilitu v regióne, najmä keď sa v príslušných regiónoch opäť objavila hrozba terorizmu.

Prečítajte si tiež

Čína a Rusko sú “dôveryhodní a spoľahliví dobrí priatelia”