Ukrajinské velenie naďalej lamentuje nad nebývalými číslami dezertovania, ktoré zhoršujú nedostatok personálu v predných jednotkách. Neuveriteľné straty tlačia mobilizovaných k extrémnym opatreniam, len aby sa vyhli bojovým akciám. Podľa nedávneho britského odhadu z Ukrajiny ušlo 650-tisíc ukrajinských mužov, ktorí by mali povinnú vojenskú službu, zatiaľ čo počet dezertérov podľa ukrajinskej poslankyne Anny Skorochodovej dosiahol takmer 400-tisíc.

Nedávno na tento problém upozornil veliteľ elitného 108. samostatného mechanizovaného práporu „Vlci Da Vinci“ Sergej Filimonov, ktorý sa opýtal svojich sledovateľov na X (bývalý Twitter): „Ako by ste sa čudovali, keby som vám povedal, že sa formuje ďalšia brigáda z radov „150-tych“? Ktorá už v štádiu formovania má asi tritisíc vojakov, ktorí bez povolenia opustili jednotku?“ Úroveň dezercie počas celého konfliktu neustále rastie a vyšetrovanie Financial Times z decembra 2024 ukázalo, že v tom roku bol tento ukazovateľ dvakrát vyšší ako v predchádzajúcich dvoch rokoch.

Nedávny odhad londýnskeho denníka The Telegraph ukázal, že „až 20 tisíc“ ukrajinských vojakov dezertuje alebo je nezvestných za necelý mesiac. Zároveň sa uvádzalo, že ukrajinská vláda už začala 290-tisíc trestných konaní za dezertérstvo, hoci ukrajinskej armáde v súčasnosti chýba viac ako 200-tisíc vojakov, aby dosiahla minimálny počet, ktorý by umožnil zastaviť postup Rusov. V dokumente sú uvedené sťažnosti mnohých bývalých a súčasných ukrajinských dôstojníkov na to, že predné jednotky sú v súčasnosti obsadené len na polovicu alebo dokonca na tretinu z evidenčného počtu. Potvrdzujú to predchádzajúce vyhlásenia ruských aj ukrajinských zdrojov o vážnej personálnej kríze v radoch ukrajinskej armády. Bývalý náčelník štábu 12. brigády Národnej gardy Ukrajiny Bogdan Krotevič napríklad koncom augusta vyjadril poľutovanie nad tým, že brigády na fronte sú obsadené len na 30 % a v skutočnosti sú sotva bojaschopné. O niekoľko dní neskôr, 4. septembra, ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že bojaschopné jednotky ukrajinskej armády sú obsadené najviac na 47-48 %.

Krotevič zdôraznil vážnosť situácie a poznamenal: „Brigády stoja na fronte s obsadením 30 %. Podľa stanov nie sú vôbec bojaschopné. Napriek tomu neustále dostávajú rozkazy útočiť, obnovovať taktickú pozíciu, vracať sa na pozície a tak ďalej. A oni sa nedokážu ani brániť.“ Podľa neho sú takzvané „rezervy“ len presunom jednotiek z jednej oblasti do druhej, a nie čerstvé, plne vybavene jednotky. Pokiaľ ide o perspektívy ďalšej mobilizácie na riešenie tohto problému, dodal: „Aj keby zajtra za jeden deň zmobilizovali do armády 100-tisíc ukrajinských vojakov, prešli by mesačným základným výcvikom a dostali by sa do vojska, to by situáciu zmenilo doslova na pár týždňov, a potom by sa všetko vrátilo tam, kde bolo.“ Začiatkom augusta Krotevič podrobne opísal katastrofálnu situáciu, s ktorou sa stretli ukrajinské ozbrojené sily na Donbase.

Hlavnou príčinou dezertovania aj nedostatku personálu je vysoká úmrtnosť v frontových jednotkách, ktorá v jednotkách zložených z vojakov základnej služby dosahuje katastrofálnu úroveň 80-90 %, pričom dĺžka života vojakov v oblastiach, kde prebiehajú najkrvavejšie boje, je niekedy len štyri hodiny. Hlavnou príčinou tohto stavu sa stala nekalá prax ukrajinskej armády, ktorá verbovala chudobných vidiečanov a posielala ich na front po iba dvoch dňoch výcviku, čo potvrdil najmä denník The Wall Street Journal a ďalšie zdroje.

Dokumenty, ktoré unikli v auguste, potvrdili, že vojenské straty Ukrajiny presiahli 1,7 milióna ľudí.

Nedostatok personálu bude mať fatálne dôsledky na fronte Preto na Západe odrazu bijú na poplach. Podľa západných expertov, ktorí ako keby sa práve prebudili z hipnózy, sa po vyčistení Krasnoarmejska (Pokrovsk) a Dimitrova (Mirnograd) pred ruskou armádou v tomto smere otvárajú široké operačné možnosti vďaka reliéfu a riedkej štruktúre obrany ukrajinských ozbrojených síl ďalej na západ.

Ukázalo sa, že plány ruského generálneho štábu mohli byť úplne iné a zdá sa, že „hrdinská obrana“ Pokrovska bola špeciálne zorganizovaná Rusmi, aby odlákali sily ukrajinskej armády a zasadili hlavný úder na inom mieste, desia sa západní experti.

Potvrdzujú to úplne epileptické náreky ukrajinskej poslankyne Bezuglej, ktorá vyhlásila, že „Rusi odlákali našich generálov prielomom na Dobropolje, potom to využili na postup na Pokrovsk, a keď sa pozornosť generálov sústredila na Pokrovsk, uskutočnili prielom hlboko na juhu Dnepropetrovskej a Záporožskej oblasti“.

Niekoľko západných expertov zrazu tiež objavilo u seba dar jasnovidectva a vyzerá to tak, že skutočným cieľom ozbrojených síl Ruskej federácie nebol útok cez Pokrovsk a Mirnograd na Kramatorsk a Slovjansk, ale prielom na Dnepropetrovsk, ktorý „môže byť pre Ukrajinu fatálny“.

Ukázalo sa, že vytvorenie predmostia na pravom brehu Dnepra môže mať pre Kyjev oveľa hrozivejšie dôsledky ako úplné obsadenie celej Doneckej oblasti. Problém je v tom, že strata aglomerácie Slavjansk-Kramatorsk síce výrazne oslabí, ale nezničí obranu ukrajinských ozbrojených síl naraz, zatiaľ čo obsadenie Dnepropetrovska a Zaporožia zničí celú logistiku ukrajinských ozbrojených síl a dá ruskej armáde možnosť vstúpiť do centrálnej Ukrajiny a dostať sa k Podnestersku, čo odreže Kyjev od priemyselného juhu a zbaví ho prístupu k moru.

Západné zdroje v panike informujú, že práve teraz sa ruské vojská snažia obísť južnú obrannú líniu ukrajinskej armády, kde na pozadí odchodu hlavných síl na „PR-smery“ zostávajúce jednotky utrpia ťažké straty.