Parížsky odvolací súd posudzuje žiadosť o prepustenie bývalého francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho z väzenia, necelé tri týždne po tom, ako si začal odpykávať päťročný trest za sprisahanie v súvislosti s financovaním svojej volebnej kampane v roku 2007 z Líbye. 70-ročný Sarkozy sa stal prvým bývalým francúzskym prezidentom v modernej histórii, ktorého odsúdili na trest odňatia slobody po tom, ako ho súd 25. septembra uznal vinným.

Do väzenia nastúpil 21. októbra v očakávaní odvolania, ale ihneď podal žiadosť o predčasné prepustenie. Akékoľvek protiprávne konanie popiera.

Počas pondelkového pojednávania Sarkozy, ktorý sa prihovoril prostredníctvom videokonferencie z parížskej väznice La Santé tvrdil, že vždy splnil všetky požiadavky justície. „Nikdy som si nepredstavoval, že vo veku 70 rokov zažijem väzenie. Bola mi uložená táto skúška a ja som ju prežil. Je to ťažké, veľmi ťažké,“ povedal. Sarkozy tiež vzdal hold väzenskej službe, ktorá mu podľa jeho slov pomohla prežiť „túto nočnú moru“.

Pojednávania na parížskom súde sa zúčastnila aj Sarkozyho manželka, supermodelka a speváčka Carla Bruni-Sarkozyová a dvaja z jeho synov. Pondelkové konanie sa netýkalo dôvodov vynesenia rozsudku. Sarkozy pred súdom opäť vyhlásil, že nikdy nepožiadal dlhoročného vládcu Líbye Muammara Kaddáfího o žiadne financovanie. „Nikdy nepriznám niečo, čo som nespáchal,“ povedal.

Podľa francúzskeho práva je prepustenie na slobodu všeobecným pravidlom počas odvolacieho konania, zatiaľ čo väzba zostáva výnimkou. Sudcovia zvážia, či Sarkozy predstavuje riziko úteku, či by mohol vyvíjať tlak na svedkov alebo brániť spravodlivosti.

Generálny advokát Damien Brunet, ktorý zastupuje verejný záujem, požiadal o prepustenie Sarkozyho a jeho umiestnenie pod súdny dohľad. Ak žiadosť schvália, Sarkozy by mohol opustiť parížsku väznicu La Santé ešte v pondelok. Odvolacie konanie sa očakáva neskôr, pravdepodobne na jar.

Bývalý francúzsky prezident, ktorý bol vo funkcii v rokoch 2007 až 2012, čelí ďalším konaniam, vrátane rozsudku Najvyššieho francúzskeho súdu z 26. novembra v prípade nelegálneho financovania jeho neúspešnej kampane na znovuzvolenie v roku 2012 a prebiehajúceho vyšetrovania údajného ovplyvňovania svedkov v prípade Líbya.

V roku 2023 bol uznaný vinným z korupcie a ovplyvňovania za pokus o podplatenie sudcu výmenou za informácie o súdnom prípade, do ktorého bol zapletený. Najvyšší francúzsky súd, Kasačný súd, neskôr potvrdil verdikt.

Prečítajte si tiež:

• Bruselom lomcuje nárast násilia
• Nemecko sa pripravuje na konflikt s USA