On sa s tým nebabral

Predmetný zákon uvádza, „že na školách sa zakazuje akákoľvek politická propagácia, vrátane propagácie politikov alebo kandidátov do politických funkcií, napríklad aj kandidátov na funkciu prezidenta.” Ivan Korčok mal porušiť tento zákon, ako upozornilo aj Ministerstvo školstva, keď sa zúčastnil besied na gymnáziu v Snine a Strednej zdravotnej škole v Lučenci.

Zákon nerozlišuje, či ste občiansky alebo stranícky kandidát (ako sa neskôr ukázalo jeho vstupom do PS, Korčok mal od nestrannosti poriadne ďaleko). Exdiplomat vtedy na svoju obranu uviedol: „Chodím sa tam normálne ľudsky rozprávať a vnímať, čo mladí ľudia chcú…”

Tak určite. A určite je nezávislá aj jeho osobná Letná škola diplomacie. Ani si nechcem predstaviť, aký indoktrinačný proces tam môže prebiehať…

Nie je prednáška ako prednáška

Zákon vylučuje na školách agitáciu, ideologickú indoktrináciu, či vedenie politickej kampane. Bežná beseda so žiakmi, napríklad na tému fungovania EÚ alebo právneho štátu, však zakázaná nie je. Asi sa zhodneme, že prezident, premiér alebo predseda NR SR môžu prispieť k rozšíreniu obzorov študentov, keď im porozprávajú o náplni svojej práce a odhalia čo-to o fungovaní politických funkcií.

Pri aktuálnej kauze s nápismi spred popradského gymnázia možno dodať, že hosťom mal byť premiér a zároveň právnik, teda človek, ktorého vedomosti môžu študentstvo obohatiť poznatkami o práci štátneho aparátu, resp. celkovo o parlamentnej demokracii. Bez ohľadu na to, či súhlasíme s politikou na všetky štyri svetové strany alebo so sociálnou demokraciou ako takou.

Načo potom toľko kriku okolo toho? Stačilo by si „zakričať” po prednáške – v prípade, že by predseda vlády nejakým výrokom narušil apolitický priebeh podujatia. Médiá by sa toho určite rady chytili.

Nevedomá hŕstka

Verejná diskusia k otázkam vystupovania politikov na školskej pôde už na Slovensku prebiehala dávnejšie. Opoziční aj koaliční straníci sa viac-menej zhodujú v potom, že vzdelávanie v oblasti politiky z prvej ruky by malo byť prípustné, pokiaľ si politik nerobí na akademickej pôde kampaň.

Tu by však mohol tkvieť kameň úrazu, pretože v prúde spontánnej reči môže rečník vypustiť aj vety, ktoré budú sporné (napríklad odprezentuje úspechy vlastnej strany). Aj keby sme však pripustili takúto obavu v prípade premiérovho vystúpenia na popradskom gymnáziu, stále platí, že momentálne nie sme v predvolebnom období. Jeho účasť na besede teda nemožno apriori odsúdiť ako agitačnú činnosť. Toho si bolo zrejme vedomé aj vedenie školy, keď podujatie začalo organizovať.

Nevedomá je však, očividne, rebelujúca hŕstka študentov. Veď aj keby som stál akokoľvek na opačnom názorovom brehu, počkám si po monológu hosťa na priestor pre otázky, a budem sa pýtať, čo ma zaujíma, resp. poukážem na to, čo mi prekáža. Argumentačne, nie nadávkami. Klásť kritické otázky na úrovni je predsa sociálna zručnosť, akú by sme mali v žiakoch pestovať a podporovať.

No niektorí majú asi len takú kapacitu, ktorá ich ďalej, ako čarbanie na chodníky, nepustí.

Prečítajte si tiež:

• Kriedová revolúcia? Z pomýleného študenta je fetiš liberálov
• Najväčšia reforma za 15 rokov — a návrat štátu do každej školy