Naši ministri financií – smieme porovnávať neporovnateľné?
Bratislava 21. novembra 2022 (HSP/Theguardian/Foto:Twitter)
Obyvatelia nedávno Ukrajinou obsadeného mrazivého mesta zbierajú všetko drevo, ktoré môžu, po tom, čo im bombardovanie zničilo dodávky elektrickej energie, píše The Guardian
Nebyť vojny, ukrajinské deti by sa tento týždeň hrali na námestiach, v parkoch a uliciach v prvom zimnom snehu. Keby nezúril jeden z najbrutálnejších konfliktov za posledných 50 rokov, 71-ročná Kateryna Sliusarčuk, obyvateľka Chersonu, by využila zimu na prípravu pyrižiek, typických pečených ukrajinských buchiet v tvare lodičky s rôznymi náplňami, a pochutnala by si na nich so svojimi vnúčatami.
Ale toto nebude obdobie ako každé iné. Prvý sneh, ktorý minulý štvrtok poprášil ulice Kyjeva, znamenal začiatok zimy, ktorá bude podľa očakávaní najtuhšia v histórii krajiny. Ukrajinská zima prichádza a s ňou aj nočná mora pre milióny ľudí, ktorí jej čelia bez elektriny, vody a kúrenia.
V posledných týždňoch sa Rusko v snahe prinútiť Ukrajinu k mierovým rokovaniam pokúša zničiť energetickú infraštruktúru krajiny sériou masových útokov. Žiadny energetický systém na svete nebol vystavený takýmto silným náletom a teraz hrozí dlhé obdobie výpadkov elektrickej energie.
“Už som začala používať buržuiku,” hovorí Kateryna s odkazom na tradičné ukrajinské podomácky vyrobené zvárané kovové kachle, keďže teploty v Chersone klesli takmer k nule. “Samozrejme, budem musieť každý deň mávať rukami a hľadať drevo, aby som sa ochránila pred chladom. A to v mojom veku nebude ľahké.”
Po oslavách oslobodenia mesta od Ruska už obyvatelia Chersonu začali zbierať drevo – čo vo vojnou zničenej krajine nie je jednoduchá úloha – v rámci príprav na tuhú zimu. Ukrajinské úrady varovali občanov, aby nechodili do lesa bez konzultácie s armádou, pretože ruské jednotky tam mohli zanechať míny, nástražné výbušné systémy a nevybuchnuté granáty. Vzhľadom na rastúce ceny palivového dreva však mnohí nemajú inú možnosť, ako riskovať. Ak ich nezabije mína, môže ich zabiť zima.
Svetová zdravotnícka organizácia minulý týždeň nešetrila slovami: “Zničené domy a nedostatok prístupu k palivu alebo elektrine v dôsledku poškodenej infraštruktúry sa môžu stať otázkou života alebo smrti.”
Zatiaľ čo ľudia žijúci v domoch v Chersone môžu kúriť drevom – ak ho dokážu zohnať – tí, ktorí bývajú v bytoch, sa často spoliehajú na staré sovietske centrálne vykurovacie systémy. Rusi zbombardovali mnohé tepelné elektrárne v krajine, ktoré kedysi čerpali teplú vodu do radiátorov v bytoch.
Šesťdesiatročná Olesia Kokorina žije na ôsmom poschodí šedivého paneláku zo sovietskej éry na okraji Chersonu. Ako mnohí, aj ona žije bez svetla, tečúcej vody a elektriny.
“Je ťažké vyniesť vodu po schodoch na vrch budovy,” povedala pre Observer. “Nechcem však odísť, pretože by mi byt vyrabovali. Čo sa týka kúrenia, naozaj nemám riešenie. Dúfam, že problém čoskoro vyriešia, pretože v noci začali teploty výrazne klesať.”
Počas Kokorinovej reči je počuť vzdialenú streľbu. Frontová línia je vzdialená necelý kilometer a ťažké boje pokračujú. Obyvatelia vedia, že budúcnosť mesta závisí od prebiehajúcej bitky na druhej strane Dnepra: druhá elektráreň v regióne je tam, na území kontrolovanom Ruskom a nefunkčná. Pokiaľ zostanú v rukách Moskvy, nádej na obnovenie dodávok elektriny, tepla a vody do mesta je vzdialená.
“Nie je tu voda ani plyn,” hovorí 55-ročná Iryna Gololobová. “Miestne úrady nám sľubujú, že hneď ako budú môcť, zapnú kúrenie. Ale kto vie? Hovoria, že tepláreň potrebuje generátory a neskôr zapnú elektrinu na niekoľko hodín denne. Lepšie ako nič.”
Prichádzajúca zima však nie je problémom len pre Ukrajincov. S klesajúcimi teplotami bude pre slabo vybavenú ruskú armádu čoraz ťažšie presúvať techniku cez blato, sneh a ľad. Vo vetrom zmietaných stepiach Donbasu môžu teploty klesnúť až na -30 °C.
Podľa amerických predstaviteľov bolo rozhodnutie Kremľa stiahnuť sa z Chersonu sčasti založené na obavách, že jeho vojaci “budú s príchodom zimy odrezaní od zásobovania”.
Ukrajinská armáda uviedla, že jej vojaci dostali spacie vaky, ktoré majú byť vhodné až do -30 °C, a špeciálnu spodnú bielizeň a “taktické ponožky”, ktoré im majú pomôcť vyhnúť sa zákopovej nohe – poškodeniu spôsobenému dlhodobým vystavením vlhku a chladu, ktoré bolo bežné počas prvej svetovej vojny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už dlho vie, že zima je jednou z najväčších prekážok v tejto vojne. Ešte koncom augusta varoval obyvateľstvo pred “ťažkými časmi, ktoré nás čakajú”.
Pred štyrmi dňami bol Zelenskyj v rozhovore s novinármi ešte jasnejší. “Ak prežijeme túto zimu, a my ju prežijeme, Ukrajina túto vojnu určite vyhrá,” povedal.
.JPG)
4.9°C
Pondelok 
Štvrtok 
7.2°C
7.1°C
Utorok 
5.3°C
Pondelok 
Utorok 
