Čo toto hodnotenie ovplyvnilo? Kto sú Reportéri bez hraníc? Akú metodológiu pri hodnotení krajín používajú? Akým metrom merajú jednotlivým krajinám? Na tieto otázky budeme hľadať odpovede v tejto analýze. V dnes sa pozrieme ako je hodnotené Slovensko. Kto ho hodnotí a čo je hlavnou príčinou prečo si stojíme v rebríčku tak, ako si stojíme.

Metodika

V súlade s platnou metodikou skóre, ktoré krajina v rebríčku pozostávajúceho zo 180 hodnotených štátov, či území v danom roku dosiahne, tvorí kvantitatívne a kvalitatívne hodnotenie slobody práce novinárov. Úroveň slobody tlače sa získava dotazníkom. Ten obsahuje dohromady 117 otázok. Dotazník v každej krajine vypĺňajú odborníci na slobodu tlače (vrátane novinárov, výskumníkov, akademikov a obhajcov ľudských práv). Otázky sú rozdelené do 5 oblastí: politický kontext, právny rámec, ekonomický kontext, sociokultúrny kontext a bezpečnosť.

Dnes nedokážeme zodpovedať na otázku, ktorí odborníci na slobodu tlače dostali k vyplneniu dotazník za Slovensko, ale vieme, že najcitovanejším expertom ohľadom hodnotenia Slovenska je už niekoľko rokov Pavol Szalai, dnes vedúci kancelárie Reportérov bez hraníc pre EÚ a Balkán Reportérov bez hraníc, organizácie, ktorá hodnotiaci index produkuje a publikuje.

Kde sa vzal expert na slobodu tlače Pavol Szalai

Pavol Szalai je úspešný euroobčan, ktorý ako sám tvrdí, patrí ku generácii, ktorá profitovala z Európy vybudovanej Jacquesom Delorsom: jednotný trh sprevádzaný fondmi EÚ, euro, Erasmus, začiatok rozširovania smerom na východ.

Pavol Szalai vyštudoval politológiu. Už počas štúdií na Univerzite Komenského (2002-2008) pôsobil 2 roky ako redaktor časopisu Zahraničná politika v mimovládke SFPA (Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku), v ktorej dnes pôsobí Alexander Duleba, často citovaný expert na Rusko a Ukrajinu a v čase, keď v SFPA pôsobil Peter Szalai, tak jej šéfoval Miroslav Lajčák a členmi správnej rady boli okrem iného Ján Fígeľ, Pavol Demeš, František Šebej, Ján Kubiš, Peter Weis, či Magda Vášáryová. Predtým, ako výborný študent získal štipendium Milana Šimečku na ročný pobyt na Bard College v New Yorku. Po získaní magisterského titulu na UK pracoval ako reportér na zahraničnom oddelení denníka SME. Tu sa mu podarilo získať štipendium od Slovenského Plynárenského Podniku a francúzskej vlády na štúdium na prestížnej francúzskej univerzite Sciences Pro. Nadácia SPP bola v rokoch pôsobenia Pavla Szalaia v mimovládke SFPA partnerom a podporovateľom jej projektov.

Nejaký čas pôsobil v Európskej komisii, potom 2 roky na Ministerstve zahraničných vecí v čase, keď ho riadil Miroslav Lajčák. Do povedomia verejnosti sa dostal, keď spolu so Zuzanou Hlávkovou odhalil korupciu pri obstarávaní na ministerstve počas slovenského predsedníctva EÚ. Za čo do stal v roku 2017 ocenenie „Biela vrana“.

Nasledovali 4 roky pre Euroactiv.sk ako hlavný redaktor pre energetiku a životné prostredie. Posledné dva roky pôsobil zároveň ako korešpondent Reportérov bez hraníc na Slovensku. Kde sa stal v roku 2020 vedúcim oddelenia pre EÚ/Balkán.

Čo dominuje v reportážach Pavla Szalaia o Slovensku

Ústrednou témou reportáží Pavla Szalaia, resp. RSF zo Slovenska ohľadom slobody tlače sa od februára 2018 stala vražda novinára a jeho snúbenice, stav jej vyšetrovania a zodpovednosť Róberta Fica, ktorú vtedajšiemu premiérovi opozícia a dotknuté média pripísali.

Pavol Szalai sa pravidelne zúčastňuje na spomienkových akciách iniciatívy Za Slušné Slovensko pripomínajúcich túto tragickú udalosť. Rovnako sa tejto udalosti zúčastnil aj tento rok vo februári, kde z pódia vyhlásil, že Róbert Fico aj po 6 rokoch robí z novinárov terče a ohrozuje slobodu tlače. Pre Euroactiv vyslovil obavu zo zrušenia špeciálnej prokuratúry, nakoľko to môže ohroziť potrestanie konečných vinníkov.

V roku 2020 pre Euronews ocenil tlak, ktorý na vyšetrovacie orgány vyvinula občianska spoločnosť. „Práve vďaka tomuto tlaku verejnosti mohli orgány – polícia a ďalšie justičné orgány – robiť svoju prácu.“ – povedal Pavol Szalai. A dodal, že proces vyšetrovania tejto vraždy je o to výnimočnejší, že obvinený objednávateľ má väzby na vysokej úrovni na premiéra (v tom čase Peter Pellegrini) , na bývalého premiéra (Róbert Fico) a bývalú vládnucu stranu (Smer-SD).

V roku 2022 v rozhovore pre Aktuality.sk, vyjadril, že najdôležitejšie pre to, aby Slovensko získalo lepšie umiestnenie v rebríčku slobody tlače, je „aby boli potrestaní všetci páchatelia vrátane objednávateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej“. Bolo to v čase, keď Slovensko podskočilo z 35. priečky na 27. miesto. V tomuto pozitívnemu hodnoteniu slobody tlače za rok 2021 prispel podľa Pavla Szalaia „zrušenie oslobodzujúceho rozsudku v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej“.

V tom istom rozhovore Pavol Szalai kritizoval skutočnosť, že boli po invázii Ruska na Ukrajinu vypnuté niektoré weby, medzi inými aj Hlavné Správy, svojvoľne rozhodnutím NBÚ SR, keď povedal „Slobodu prejavu nemôžeme obmedzovať cez Národný bezpečnostný úrad (NBÚ), musí tam byť iný mechanizmus, ktorý bude súdne kontrolovaný. A dodal, že dodnes nepoznáme presné dôvody prečo sa NBÚ rozhodol tieto weby zakázať. To, že najvýznamnejší slovenský korešpondent RSF vyjadril tento kritický postoj voči zásahu vlády, ktorým hmatateľne obmedzila slobodu slova a slobodný prístup k informáciám sa prekvapivo neprejavilo v hodnotení Slovenska v roku 2023, keď sa hodnotil rok 2022. Slovensko si v tomto hodnotení RSF polepšilo o 10 priečok.

Pozitívny výsledok v roku 2023 ovplyvnilo spustenie projektu „Bezpečná žurnalistika“, ktorého cieľom je monitoring útokov voči novinárom a pomoc tým, ktorí sa stanú terčom útoku. Projekt realizovalo Matovičovo OľaNO v spolupráci s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka a Holandským veľvyslanectvom na Slovensku. V rámci projektu vznikol web, na ktorom nájde novinár Otázky a odpovede na riešenie situácii, do ktorých sa môže novinár dostať, tak je možné nahlásiť na stránke aj konkrétny incident.

Obavu z možného návratu Róberta Fica vyjadril Pavol Szalai aj pred parlamentnými voľbami, keď na portáli RSF vo svojom článku uviedol, že voľby by mohli byť „príležitosťou na upevnenie stále krehkého pokroku, ktorý Slovensko dosiahlo v oblasti práva na spravodajstvo a informácie. Alebo by mohli viesť k oslabeniu tohto pokroku“.

Dôkazom toho, že je Pavol Szalai vnútorne presvedčený o tom, že objednávateľom vraždy Jána Kuciaka je Marian Kočner svedčia jeho vyjadrenia z roku 2020, keď na margo rozhodnutia ŠTS o oslobodení Mariana Kočnera z pod obvinenia z objednania si vraždy novinára sa Pavol Szalai pre RSF vyjadril: „Rozsudok je šokujúci. Oslobodenie obvineného organizátora a sprostredkovateľa je dôkazom obrovského zlyhania vyšetrovacích orgánov a súdnictva“ a dodal, že súd síce pripustil, že Ján Kuciak bol skutočne zabitý kvôli svojej práci, ale rozhodol, že „nebol predložený ani jeden priamy dôkaz o vine Mariana Kočnera“.

Reportéri bez hraníc

Na posúdenie ako objektívne je hodnotenie RSF je dôležité pozrieť sa aj na samotnú organizáciu, ktorá hodnotenia slobody tlače rok, čo rok produkuje.

V kontexte toho ako sa prejavilo, či skôr neprejavilo vypínanie webov na Slovensku vládou Eduarda Hegera v roku 2022 vyznieva komicky vyjadrenie RSF, že organizácia obhajuje právo každého človeka na prístup k slobodným a spoľahlivým informáciám. Rovnako vo vzťahu k hodnoteniam Slovenska je otázne aj, či si táto organizácia plní svoje poslanie „Pôsobiť v prospech slobody, plurality a nezávislosti žurnalistiky a brániť tých, ktorí tieto ideály stelesňujú.“,

Na Slovensku nie je problémom, keď médiá súkromné, či verejnoprávne jednotne interpretujú domáce, či svetové dianie, tak ako sme toho boli svedkom počas pandémie, či vojny na Ukrajine. Naopak, RSF dvíha varovný prst vtedy, keď je snahou slovenskej vlády túto nazorovú uniformitu nabúrať.

Aby sme lepšie pochopili koho hlasom RSF je a teda za koho kope aj na Slovensku, je dobré pozrieť sa na štruktúru Donorov a spolupracujúcich nadácií. Medzi podporovateľmi môžeme nájsť Nadáciu National Endowment for Democracy (NED), Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) Európskej komisie. Rada Európy spolupracuje s RSF na internetovej platforme rýchlej reakcie na ochranu ohrozených novinárov.

Vplyv NEDu

Asi najzaujímavejšou je v tomto prehľade NED, ktorá je od 90tych rokov aktívna aj na Slovensku. Ide o americkú súkromnú neziskovú nadáciu financovanú kongresom, ktorá sa venuje rastu a posilňovaniu demokratických inštitúcií na celom svete. NED každoročne od roku 1983 poskytuje viac ako 2 000 grantov na podporu projektov mimovládnych skupín v zahraničí vo viac ako 100 krajinách..

Aj Slovensko má s NEDom skúsenosti. Okrem iného poskytol v roku 2021 grant v hodnote 372 006 USD pre Centrum pre medzinárodné súkromné podnikanie (CIPE) na posilnenie miestnych demokracií na Slovensku, Česku, či Maďarsku. Z projektu mala vzniknúť v Bratislave kancelária na posilnenie postavenia demokraticky orientovaných podnikateľských združení, obchodných komôr, think-tankov hospodárskej politiky a skupín občianskej spoločnosti.

Prepojenie medzi NED, CIPE, Reportérmi bez hraníc ilustruje starosť o vývoj demokracie na Slovensku v článku „Ohrozenie demokracie na Slovensku“ (z roku 2017) z pera autorov PETER GOLIAŠ, MICHAL PIŠKO, JOZEF HAJKO (dnes ekonomický expert a poslanec za KDH v NR SR) publikovanom na portáli CIPE. Okrem iného v ňom autori priznávajú politickú moc mimovládneho sektora už od 90. rokov 20. storočia „keď sa aj vďaka medzinárodnej podpore aktivizovala časť verejnosti a podarilo sa jej zvrátiť politiku nacionalizmu a izolácie od západných štruktúr, ktorú presadzovala vláda pod vedením Vladimíra Mečiara.“ Zároveň autori oceňujú slobodu médií, keď sa odvolávajú na hodnotenie Slovenska Reportérmi bez hraníc. V tom čase sme boli na 17. mieste. Za hrozbu je považovaný Ficov Smer-SD a pozitívom je zvolenie Andreja Kisku za prezidenta SR. A hoci sa k slovenskej verejnosti neprihovára priamo CIPE, s mediálnymi výstupmi expertov inštitútu INEKO sa už asi stretol každý Slovák, no a jeho činnosť podporuje okrem iných aj CIPE. A INEKO robilo prieskum spolupráci s prieskumnou agentúrou Focus, ktorého výsledky sú prezentované v článku.

To, že je NED významným podporovateľom RSF je možné vnímať z toho, že v správe RSF je významný priestor venovaný Ruskej propagande, čím sa označuje interpretácia diania v krajinách médiami v Rusku a v krajinách, v ktorých má Rusko svoje záujmy. Naproti tomu v správe RSF márne budete hľadať pojem americká propaganda. Štátna propaganda na americkom kontinente je podľa RSF len v krajinách strednej a južnej Ameriky. Naproti tomu ruská propaganda roztiahla podľa RSF svoje chápadlá aj do Srbska.

Aj v správe RSF o Ukrajine by ste márne hľadali pojem ukrajinská propaganda, resp. konštatovanie, že ju provládne médiá šíria. RSF zaznamenali len dva druhy propagandy na Ukrajine. Jednu šíri Rusko a druhú Kremeľ.

Lebo Fico, Lebo Kočner v hodnotení Slovenska aj dnes

Návrat Róberta Fica na Slovensku po 4. krát k moci sa významnou mierou podpísal aj na zhoršenom umiestnení Slovenska v rebríčku slobody tlače. Kroky vlády, ktorá vzišla z demokratických volieb a teda sú vyjadrením vôle väčšiny občanov Pavol Szalai neprivítal. Naopak kritizuje zrušenie ÚŠP, nakoľko si to vyhodnotil ako možné ohrozenie vyšetrovania vraždy novinára a jeho snúbenice a potrestanie všetkých páchateľov v reťazci, vrátane objednávateľa. Rovnako s obavou číta ďalšie body programu tejto vlády, ktoré majú za cieľ vrátiť štatút verejnoprávnosti telerozhlasu. Pavol Szalai tento krok považuje za pokus verejnoprávne médiá vládnou mocou na Slovensku ovládnuť. Nijako mu neprekáža, že moderátorka relácie RTVS, Silná zostava sa ešte pred voľbami stala tvárou „apolitickej“ mobilizačnej kampane „(Ne)chcem tu zostať“, aby následne po voľbách ukončila s RTVS spoluprácu, nakoľko prijala ponuku kandidovať do EP za Progresívne Slovensko. Písali sme o tom tu.

Z hodnotenia je zrejmé, že aj skutočnosť, že sa upratuje v súkromných médiách ako Markíza, alebo médiá, ktoré dnes vlastní NMH je tiež pripisovaná tlaku, ktorý na ne vyvíja súčasná vláda.

Mimovládka tvrdí, že Orbán a Fico broja proti nezávislým novinárom. Ale kto u nás svojvoľne zakazoval médiá?

Nemôže prekvapiť, že v ostatnej hodnotiacej správe RSF konštatuje, že „Objednávateľ vraždy Jána Kuciaka v roku 2018 ešte nebol odsúdený.“, a že víťazstvo Róberta Fica vo voľbách marí snahu predošlých vlád o zlepšenie. Hoci v čase hodnotenia ešte nebolo známe ako vládna koalícia transformuje RTVS, aby si táto začala plniť svoje verejnoprávne poslanie (pluralitu, vyváženosť, duálnosť), v správe sa uvádza, že kabinet Róberta Fica pohrozil reorganizáciou RTVS, aby v nej mohol vymeniť manažment na čele s jej generálnym riaditeľom.

Hoci slovenské slobodné média (viď predmet záujmu RSF) od roku 2022, resp. 2014 šíria na Slovensku výlučne ukrajinskú propagandu, RSF túto nezaznamenali ani v roku 2024.

Prepad v rebríčku v roku 2025

Využime stroj času a predstavme si Slovensku na jar 2025:

Marian Kočner je definitívne oslobodený z pod obvinenia, že si objednal, zorganizoval Kuciakovu vraždu pre nedostatok dôkazov. Vláda Róberta Fica odolala tlaku opozícii (PS), mimovládok a jej spriaznených médií a nepadla Ministerstvu kultúry sa podarila transformácia RTVS na STVR a na Slovensku funguje duálne, pluralitné a vyvážené informovanie verejnosti prostredníctvom teelrozhlasu, informačný monopol jedine správneho názoru v slovenských slobodných médiách je minulosťou. Okrem toho MK reštrukturalizáciou Fondu na podporu umenia nasmeruje verejné zdroje od mimovládok podporujúcich agendu LGBTIi na Slovensku na organizácie, ktorých cieľom je zvýšiť národné povedomie.  Verejnosť vidí, že mimovládky burcujúce ľudí proti vláde do ulíc sú označené ako mimovládky s podporou zo zahraničia a teda verejnosť vníma kto a v koho záujme ju mobilizuje proti legitímnej vláde. V RSF vo významnej pozícii stále pôsobí Pavol Szalai, resp. dotazník na hodnotenie slobody tlače bude za Slovensko vypĺňať reportér s podobným nastavením.

Čo myslíte, kam sa Slovensko prepadne v rebríčku slobody tlače v roku 2025.

Prečítajte si tiež

• Cifrová Ostrihoňová si urobila kampaň aj za naše
• Opozícia viní koalíciu z prepadu SR v rebríčku slobody tlače, kritizuje jej kroky