Zhoršili sme sa vraj vo všetkých ukazovateľoch: v politickom, právnom, hospodárskom, spoločenskom, aj bezpečnostnom smere. Má to byť náš najhorší výsledok za posledných pätnásť rokov. A to ešte v hodnotení nie je zachytená oplakávaná „snaha vlády o zmenu RTVS na propagandistický nástroj“.

Potom nás Reportéri bez hraníc zhodia v rebríčku asi až k banánovým republikám.

Ale veď, európske modré očká, čo plačete? Zasa sme len pri akýchsi rádoby hodnoteniach. Kto u nás obmedzuje priestor pre nezávislú žurnalistiku? Veď napríklad priamo tu, v Hlavných správach, si môžem slobodne písať, ako mi to ide od srdca. Nikto nad redakciou nedvíha varovný prst, pokiaľ mi je známe. Zverejnili by moje konzervatívne ladené komentáre aj v „tradičných“ médiách? Mám vážne pochybnosti.

Počas pandémie boli na Slovensku niektoré médiá rovno vypínané, a niektorým osobám zakazované účty na Facebooku. A z akého normálneho dôvodu by Youtube rušil kanál Dr. Bukovského? Aké „normy komunity“ už len mohol porušiť? To, že nehovoril o covide predpísaným slovníkom?

Kde boli slávne hodnotiace organizácie slobody tlače vtedy?

Pavol Szalai z Reportérov dokonca tvrdí, že Slovensko sa stalo akýmsi „svetovým laboratóriom“ pre deepfake videá (vytvorené pomocou umelej inteligencie) s cieľom ovplyvniť voľby. Mieri tým na falošné video s Monikou Tódovou.

Nuž, konečne máme v niečom „prvenstvo“!

Ale vážne: „výsledky“ prieskumov a analýz, ktoré nám táto mimovládka prezentuje, sú prinajmenšom komické. Myslia to vážne, takto dramatizovať? Nemajú nič iné na práci? U nás by bodlo v záhradke vypomôcť. Možno by prišli na iné myšlienky.

Szalai na jednej strane vníma, že dôvera Slovákov v médiá je znížená, avšak to, že si zato môžu samotné médiá, už nepriznáva. Lebo za všetko môžu predsa politici. Menovite: Fico. Vlastne by sme ho mali povinne spomínať v každom kritickom článku, na znak spolupatričnosti s kolegami novinármi z mainstreamu!

Slobodu tlače podľa Reportérov jednoducho a „objektívne povedané“, ohrozujú politici a bodka. Vsjo jasno!

Apropó, Rusko…

Jeden český novinár v rozhovore pre Aktuality (TU: https://www.youtube.com/watch?v=wtbxNFjcsCQ) kritizuje, že „slovenská strana“ má bližšie ku Kremľu, než k Prahe. Pritom sme to neboli my, kto zrušil spoločné rokovanie vlád! Premiér Fico na Fialove vyhlásenie o zrušení stretnutia jasne deklaroval, že českí partneri sú pri rokovacom stole kedykoľvek vítaní.

Onen český novinár ďalej bratsky čviriká s moderátorom Dobšinským o sankčných zoznamoch – až sa zdá, že by občana Hambálka najradšej videli znovu na lopatkách…

Tento žurnalista, o ktorom som nikdy predtým nepočul, však zároveň tak trochu „bráni“ Slovensko. Vraj ešte nie sme tam, kde Orbán. Ešte sme len druhý najbližší partner Ruska v Európe!

Potom Dobšinský nadhodí, že „Skúsim trochu zakonšpirovať,“ a to je moment, keď ho vypínam, lebo aj nevkus má hranicu znesiteľnosti.

Aktuality inak prišli s heslom, že „bez slobodných médií nie je slobodná ani spoločnosť“. Samozrejme tým chcú povedať, aby ste si ich predplatili. Sorry, my dear, to je no-go zóna.

Ale rozbime to prvomájové, pardon, treťomájové heslo na atómy. Vraj bez „slobodných médií“ nie je ani „slobodná spoločnosť“. Nuž po prvé, ako si Aktuality predstavujú „slobodné“ médiá? Keď všetky tak či onak závisia od nejakého toho sponzora? Lebo samotné čitateľské finančné príspevky neutiahnu celú redakciu, so všetkým, čo k tomu patrí.

Či slobodné sú iba tie, ktoré majú kapitál zo západu? Ten sa nepočíta ako činiteľ vplyvu?

A ďalej: že by bez, povedzme, periodík typu Aktuality nebola „slobodná spoločnosť“? Pravdu povediac, do tragickej vraždy Jána Kuciaka s jeho snúbenicou som ani nevedel, že nejaké Aktuality existujú. A necítil som sa obmedzený na slobode.

Taký Peter Hanák (tiež Aktuality), na pohľad milý chlapec, moderujúci rozhovor s režisérom Bebjakom, pôsobí po formálnej stránke ako profesionál: upravený, zo škatuľky, nízko posadený hlas, snáď za ním bol aj nejaký ten profi vokálny kouč. Ale obsahovo? Útoky na Fica, bum-bum, a nepochopenie rozdielu medzi národnostnými a sexuálnymi menšinami.

Také má byť „profesionálne nezávislé“ médium?

Bebjak sa, mimochodom, vyjadril, že podľa neho sa prívrženci Šimkovičovej z radov umelcov asi hanbia, a preto nedávajú najavo svoj politický príklon. No ja sa domnievam – na základe toho, čo počúvam od ľudí pracujúcich v rôznych sférach – že sa jednoducho boja, že „vypadnú z kola von“. Veď aj Marek Ťapák sa dočkal svojej dávky hejtu.

Nezabudnite, že kto chce s vlkmi žiť… A tak ďalej.

Bebjak aspoň férovo priznáva, že pri bojkote ministerky umelcami ide o finančný problém. Obávajú sa, že im budú zatvorené kohútiky, teda u tých jednotlivcov, ktorí sa nadšene vrhajú na dúhové a podobne neštandardné projekty. Neviem si predstaviť, že by taký Henry Miller žiadal peniaze od štátu na vydanie Obratníku raka – a predsa sa stalo jeho dielo, plné explicitnej sexuality, nesmrteľným!

Ak si niekto myslí, že môže slobodne tvoriť za moje a tvoje peniaze, tak sa veľmi mýli. Slobodne tvoriť môže za vlastné alebo za peniaze sponzorov.

Sledujem Aktuality iba preto, aby som videl, do akej miery sa prelínajú s Denníkmi N a SME.

Je to skoro ako cez kopirák.

Mimochodom, Denník N predčil v robení poplachu aj denník SME (pritom Michal Havran sa s článkom Držte všetci huby ozaj snažil…). Zverejnili totiž článok s radami, aké kroky podniknúť ako prvé v prípade, že sa rozhodnete emigrovať zo Slovenska. Redaktori tiež pripomínajú, že 3.5. je svetový deň slobody tlače, a teda ideálna príležitosť napísať vášmu obľúbenému novinárovi! To bude mať pán Tkačenko zo SME zasa plnú schránku…

Alebo aj nie.

3. máj využili aj niektorí zamestnanci RTVS. Tí napísali otvorený list poslancom. Pointa je v tom, že ich odrádzajú od hlasovania za zmeny v RTVS: „Návrh zákona o STVR vzbudzuje obavy nielen o budúcnosť objektívneho spravodajstva, ale aj o celkovú dôveryhodnosť a postavenie verejnoprávnej inštitúcie, na Slovensku.“

Majú na taký krok právo. Ale načo strácajú čas zbytočnými iniciatívami? Zmena je potrebná, zmena bude.

Správu o stave svetovej žurnalistiky inak prebrali mainstreamové médiá ako povinnú zložku. A tak sa okrem iného dozvedáme, že medzi oslavované krajiny z hľadiska slobody tlače patria Nórsko, Dánsko a Švédsko. Trend v Čechách sa vraj zlepšil, pretože súčasná koalícia prijala kroky, „ktoré by mohli byť prospešné“.

To je skoro ako povedať, že sused plánuje kúpiť fajn bicykel. Trochu športu by mohlo byť preňho prospešné.

S panikou médií momentálne súvisí aj aktuálny prieskum Globsec Trends. Vraj každý tretí Slovák by súhlasil s totalitným režimom, bez potreby vyberať si vo voľbách z množstva politických strán. Fakt tragédia, že národ by uprednostnil istú prácu a rovnováhu v sociálnej sfére. Nepochopiteľné!

Ale že v USA máte na výber len medzi republikánmi a demokratmi je v poriadku.

Takisto je vraj hrôza, v akej miere nedôverujeme mimovládkam a mainstreamu. Nuž a čerešnička na čiernej torte je samozrejme údaj, že nepovažujeme Rusko za takú hrozbu, ako by sa patrilo.

Niektorí sa po týchto zisteniach už potia a balia si kufre, ale kvôli čomu? Slovenky budú najkrajšie ženy na svete bez ohľadu na režim, tak v čom je problém? Odľahčene povedané.

A čo to je vlastne ten Globsec? Odkiaľ berie svoju legitimitu, prečo berú jeho „zistenia“ novinári a niektorí politici za dôležité?

Podľa webovej stránky globsec.org ide o bratislavskú mimovládku. Takzvaný think-tank. Nádrž plná… myšlienok.

Trochu honosný názov pre podnik, kde sa dá dokopy partička rovnako mysliacich ľudí, a získa z rôznych peniaze na šírenie svojich ideí, svojho svetonázoru. So správnymi známosťami si môžete vybudovať v istých kruhoch slušné renomé.

Podľa popisu činnosti pracujú na „lepšom pochopení“ zmien v dynamicky sa meniacom svete. Veľký dôraz sa kladie na bezpečnostné otázky – z toho ten „glob-sec“, teda global security. Organizujú výročný samit, a majú konať v súlade s európskymi hodnotami, prihliadajúc na medzinárodnú spoluprácu.

„Medzinárodná“ sa zrejme týka len krajín kolektívneho západu; nevšimol som si, že by diskutovali s mysliteľmi z iných častí zemegule…

Prosím vás, na toto vážne vážne išli aj peniaze z kasy Slovenskej republiky? Načo sú politicky zameraným mimovládkam peniaze od štátu? Aby potom rozvracali vlády, alebo sa snažili prepísať politickú mapu podľa svojich predstáv?

Ak majú dnes novinári reálny dôvod biť na poplach, potom je to práve kvôli financovaniu tendenčných, politicky aktivistických, a – nebojme sa povedať – často protinárodných  mimovládnych organizácii.

A tie sa tu neobjavili ani dnes, ani včera…

Budíček!

Prečítajte si tiež:

• Opozícia viní koalíciu z prepadu SR v rebríčku slobody tlače, kritizuje jej kroky