Môj profil 
Predplatné
Bratislava 5. novembra (TASR) – Jediným nezávislým kandidátom na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) je Rastislav Blaško. V roku 2001 kandidoval na túto funkciu za Sociálnodemokratickú stranu Slovenska a v roku 2005 ako nezávislý za krajského poslanca. V súčasnosti pracuje v oblasti duševného vlastníctva a priemyselných práv, poradenstva pre registráciu ochranných známok, dizajnov a patentov pre Slovensko a EÚ. Za priority kraja považuje okrem iného dobudovanie infraštruktúry a ochranu životného prostredia. Rozhovor s R. Blaškom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov vyšších územných celkov (VÚC).
-Priblížte nám programové okruhy, ktorých riešenie považujete v kraji za dôležité.-
Za kľúčové pre Bratislavský samosprávny kraj považujem dobudovanie infraštruktúry vo vidieckych obciach a mestách, rozvoj sociálnej starostlivosti v rámci kompetencií Úradu BSK, zabezpečenie udržateľnosti regionálnej dopravy na cestách a železniciach a zlepšenie postavenia a imidžu BSK v rámci Európskej únie na podporu mestskej a vidieckej turistiky.
-Aké sú vaše programové priority?-
Dali by sa rozdeliť do oblastí environmentálno-sociálnej, vzdelanostnej, komerčnej, bezpečnostnej.
-Mohli by ste tieto priority bližšie špecifikovať?-
Napríklad životnému prostrediu by veľmi pomohlo, ak by sa v budúcnosti v rámci Bratislavskej integrovanej dopravy elektrifikovali hlavné trasy, a teda sa postupne vylučoval nákup dieselových autobusov, ktoré by nahradili vozidlá na elektrický pohon. V rámci zeleného programu by som dal vysadiť počas volebného obdobia 4000 stromov na sídliskách v mestách BSK. Podporil by som sieť súčasných cyklotrás a vytvoril novú prírodnú cyklotrasu s napojením na dunajskú vetvu. V mestskej hromadnej doprave by som navrhol monitorovanie každého autobusu kamerami, vytvorenie kamerového dispečingu s okamžitým napojením na štátnu a mestskú políciu s cieľom zabrániť vandalizmu a útokom voči cestujúcich.
-Čo by ste chceli presadiť v sociálnej oblasti, prípadne školstve?-
Kraju by pomohlo vybudovanie troch celodenných sociálnych zariadení v okrajových častiach okresov Malacky, Pezinok a Senec s kapacitou 1000 seniorov. Vytvorilo by sa tým zároveň aj 400 – 500 pracovných miest v sociálnej oblasti. Kraju chýba ubytovňa aspoň pre 100 učiteľov základných a stredných škôl, ktorou by sa stabilizovala pedagogická základňa a tým aj udržala úroveň kvalitného vzdelávania.
-Jedným z vašich programových návrhov je aj myšlienka, aby sa Bratislava stala hlavným mestom Európskej únie. Čo vás viedlo k tejto predstave?-
Ak sa EÚ rozšíri o Ukrajinu, Slovensko by sa malo usilovať o prehodnotenie pozície hlavného mesta EÚ. Budem žiadať, aby Brusel bol nahradený Bratislavou. Vládne budovy by sa vybudovali južne od diaľnice pod Jarovcami, Rusovcami a Čunovom, kde by sídlila Európska komisia a vo Viedni by bolo sídlo Európskeho parlamentu. Rovnako si myslím, že ak opustí menovú eurozónu čo len jedna krajina, Slovensko by malo vzdať eura a vytvoriť menovú úniu s Českou republikou a vrátiť sa k česko-slovenskej korune, nie natrvalo. Dôvod na opustenie eurozóny je ten, že Slovensko už stratilo vplyv nad vlastnými financiami.
-Nikdy ste neboli zvolený do verejnej funkcie. Mohli by ste priblížiť niektoré vaše významnejšie spoločenské aktivity?-
– Napríklad v roku 1997 som ako prvý človek presadil do médií myšlienku, aby v tom čase plánovaná univerzita v Trenčíne bola pomenovaná po Alexandrovi Dubčekovi, ktorý pochádzal z Trenčianskeho kraja. Alexander Dubček sa aj vďaka tejto iniciatíve dočkal ocenenia po smrti. Ďalej, po návrate na Slovensko po päťmesačnej stáži v Európskej komisii som začiatkom roka 2002 z pozície hovorcu a tlačového tajomníka Sociálnodemokratickej strany Slovenska začal presadzovať do médií myšlienku, aby slovenskí občania žijúci v zahraničí mali možnosť voliť v zahraničí. Idea bola úspešná. A do tretice môžem spomenúť svoju angažovanosť pri zastavení zmanipulovanej dražby PPS Detva, ochrane firmy pred exekúciou a prepúšťaní jej zamestnancov v roku 2002.
.JPG)
