Každoročnú tlačovú konferenciu, na ktorú sa tento rok akreditovalo okolo 1700 novinárov z Ruska aj celého sveta, začal ruský prezident predstavením ekonomických štatistík Ruska za posledných desať mesiacov, pričom dôraz kládol na rast produkcie, zamestnanosti i štátnej zlatej rezervy. O tlačovej besede informovala televízna stanica Vesti.
Putin v kontexte stavu ruskej ekonomiky pripustil pomalý rast HDP, jeho príčinu však vidí v následkoch globálnej ekonomickej krízy z roku 2008, ako aj poklesu cien ropy z rokov 2014-15. Zatiaľ čo globálna kríza bola podľa ruského lídra importovaná zvonka, odpoveďou na pokles cien ropy musí byť transformácia ruskej ekonomiky od kvantity ku kvalite.
Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa by mal byť podľa Putinových slov štátny investičný program Strategické národné projekty na roky 2018-24. Súčasťou tohto programu je 12 národných projektov a 150 rozvojových cieľov. Celkový rozpočet projektu by mal predstavovať sumu 207,6 miliardy dolárov.
Rusko sa neusiluje o strategickú jadrovú dominanciu, snaží sa o paritu
Ruský prezident pripustil, že hrozba globálneho jadrového konfliktu je zreteľnejšia ako v minulosti a zároveň nie je v potrebnej miere docenená.
Za nárastom hrozby pretekov v zbrojení a jadrovej vojny vidí Putin snahu Spojených štátov získať nad Ruskom prevahu prostredníctvom rozvoja technológií protiraketovej obrany po tom, ako Washington v roku 2002 odstúpil od Zmluvy o protiraketovej obrane (ABM).
Kremeľ je preto podľa jeho slov nútený na daný vývoj reagovať rozvojom vlastných vojenských spôsobilostí, aby bol schopný prekonať americkú obranu. Zámerom ruskej vlády však v tomto kontexte nemá byť ohrozovanie alebo zastrašovanie USA, ale zachovanie jadrovej parity.
Ako ďalšiu vážnu a aktuálnu hrozbu pre stabilitu medzinárodného systému spomenul ruský líder rozhodnutie Washingtonu odstúpiť od zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ako aj údajné zľahčovanie možných následkov použitia taktických jadrových zbraní.
Zmluva INF, ktorú Moskva a Washington podpísali v roku 1987, zakazuje obom stranám používanie rakiet vybavených jadrovými hlavicami s doletom od 500 do 5500 kilometrov. Zmluva sa však netýka rakiet vypálených z mora alebo zo vzduchu, ako ani medzikontinentálnych balistických rakiet.