Zmena návrhu prichádza v čase, keď sa blok potĺka s predpokladaným finančným deficitom Ukrajiny vo výške 135,7 miliardy eur ( niektoré zdroje uvádzajú  140  miliárd)-  a to len v  nasledujúcich dvoch rokoch. Situáciu zhoršuje slabnúci záväzok USA a ukončenie programu Medzinárodného menového fondu pre Kyjev, ktorý skončí v novembri 2027.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v liste, ktorý adresovala vládam EÚ  17. novembra, načrtla tri hlavné možnosti, a to: priame granty od členských štátov, úver s obmedzeným nárokom financovaný prostredníctvom pôžičiek EÚ na finančných trhoch alebo reparačný úver viazaný na zmrazené ruské aktíva.

Reparačná pôžička/úver v hodnote 140 miliárd eur by využila približne 176 miliárd eur z rezerv Ruskej centrálnej banky, ktoré sú držané predovšetkým belgickou spoločnosťou – tzv. depozitárom Euroclear. Išlo by o viac ako 210 miliárd eur, ktoré EÚ zmrazila po vypuknutí vojny.

Podľa tohto modelu by EÚ požičala prostriedky od spoločnosti Euroclear, vydala by dlhopisy garantované členskými štátmi a Ukrajina by splácala úver až po prijatí reparácií od Moskvy po skončení konfliktu.

Hoci je tento plán z právneho hľadiska „obhájiteľný“  v súlade s medzinárodnými normami o suverénnej imunite (teda ako pôžička a nie ako priama konfiškácia)–, naráža na tvrdý odpor zo strany Belgicka. Belgicko, ako hlavný depozitár aktív, požaduje spoločné právne a finančné záruky na ochranu pred potenciálnymi ruskými žalobami alebo požiadavkami na náhradu škody.

Belgický premiér Bart De Wever sa vyjadril, že bez širšieho rozdelenia rizika (teda medzi krajiny EÚ) tento plán vetuje, pričom poukázal na riziká depozitára Euroclear vo výške 183 miliárd eur. Poukázal tiež na potrebu paralelného konania ostatných krajín G7, ktoré držia zostávajúcich 300 miliárd eur v zmrazených aktívach.

Maďarsko a Slovensko tiež vyjadrili nesúhlas, čo komplikuje jednomyseľnosť, ktorú EÚ potrebuje na schválenie sankcií EÚ a zmrazenie aktív.

Francúzsky denník Le Monde informoval, že „Európska komisia nenašla dostatočné záruky, ktoré by mohla ponúknuť belgickej finančnej inštitúcii Euroclear“, a „neobťažovala sa vopred prerokovať tento plán s Belgickom“.

Kľučky

Denník Brussels Signal dodáva, že návrh uviazol na októbrovom samite EÚ, kde sa lídri rozhodli pre posúdenie alternatív zo strany EK a odložili rozhodnutie na december.

Situáciu ešte viac komplikuje nový mierový plán USA. Predstavený bol 28-bodový plán prezidenta Donalda Trumpa. Ten počíta s uvoľnením 100 miliárd dolárov,  čo je približne 86,5 miliárd eur ruských aktív pre rekonštrukčný fond pre Ukrajinu pod vedením USA, pričom Európa prispeje sumou 100 miliárd EUR.

Toto rokovanie bez účasti EÚ „vytvorilo zmätok v otázke reparačnej pôžičky“, tvrdia úradníci blízki predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi. Podľa nich to Brusel podnietilo k urýchleniu prípravy núdzových plánov.

Poskytnutie spoločnej pôžičky sa javí ako najvhodnejšia alternatíva (podobne ako dlhopisy NextGenerationEU v hodnote 800 miliárd EUR vydané počas pandémie Covid-19), hoci bez rovnakého fiškálneho priestoru vo viacročnom rozpočte EÚ.

Von der Leyenová to verejne predstavila už 13. novembra a zdôraznila, že ide o „spoločný európsky prístup“ na obídenie právnych neistôt. To by však znamenalo úrokové náklady, potenciálne vo výške 25 miliárd eur počas trvania úveru, pre už zadlžené krajiny – napríklad Francúzsko a Taliansko.

Tretia cesta zahŕňa bilaterálne granty alebo národné koalície na poskytnutie pôžičky, ale tie nemajú istú podporu a rovnako tam cítiť  napätie v rozpočtoch v dôsledku domáceho tlaku.

Ministri financií na stretnutí 13. novembra považovali pôžičku ruských aktív za „najúčinnejšiu“ a naliehali na rýchle riešenie. Von der Leyenová vtedy varovala, že prostriedky pre Ukrajinu musia prúdiť do polovice roka 2026, aby sa zabránilo „fiškálnemu kolapsu“.

Ukrajina privítala koncepciu reparácií, ale bráni sa podmienkam EÚ, ako je napríklad vyčlenenie prostriedkov výlučne na európske zbrane alebo obranu. Kyjev trvá na flexibilite pri obnove, odškodnení obetí a verejnom obstarávaní mimo EÚ.

Kremeľ považuje plán týkajúci sa ruských aktív ako „nezákonné zabavenie“ prostriedkov a prisľúbil odvetné opatrenia. Oodborníci však varujú pred širšími dôsledkami. Úplné zabavenie 210 miliárd eur zmrazených rezerv ruskej centrálnej banky, namiesto toho, aby sa použili len mimoriadne zisky, ktoré generujú v Belgicku, by prekročilo červenú čiaru, ktorá platí od vzniku moderného medzinárodného finančného systému po druhej svetovej vojne.

Súkromné aktíva uložené v západných jurisdikciách sú v podstate nedotknuteľné, aj vo vojnovom stave, pokiaľ vkladateľský štát výslovne nesúhlasí alebo prehrá vojnu a nepodpíše mierovú zmluvu, ktorou ich postúpi.

Ak by EÚ a G7 tieto rezervy priamo zabavili, centrálne banky a štátne investičné fondy od Pekingu po Rijád, ktoré držia viac ako 12 biliónov USD (10,3 biliónov EUR) devízových rezerv na celom svete, by mohli dospieť k záveru, že aktíva denominované v dolároch a eurách už nie sú v bezpečí pred politickou expropriáciou – v podstate deštrukciou.

Jedným z dôsledkov by mohla byť urýchlená diverzifikácia smerom od západných mien, tichý výpredaj dlhopisov nominovaných v eurách a dolároch – čo by zvýšilo náklady na pôžičky pre európske vlády a spoločnosti – a štrukturálna strata dôvery v správcov, ako sú Euroclear a Federálny rezervný systém (FRS).

Účastníci trhu už do európskeho dlhu započítavajú malú, ale nezanedbateľnú „geopolitickú rizikovú prémiu“. Ak by sa táto prémia stala trvalou súčasťou, zvýšilo by to dlhodobé úrokové sadzby v celom západnom svete. Oslabilo by to postavenie eura ako globálnej rezervnej meny a poskytlo by to Číne a iným nezápadným mocnostiam mocný propagandistický nástroj na propagáciu ich vlastných finančných infraštruktúr ako bezpečnejších alternatív,“ dodáva.

Prečítajte si tiež:

• MMF vyzval Berlín, aby prijal reformy na podporu udržateľného hospodárskeho rastu
• OSN začala hľadať nového generálneho tajomníka