Putinov prílet meškal 30 minút, čo je podľa agentúry AP ďalším dokladom známej nedochvíľnosti ruského lídra. Polhodinové oneskorenie znamená i posun začiatku dnešného vrcholového stretnutia so šéfom Bieleho domu medzi štyrmi očami v helsinskom prezidentskom paláci (Presidentinlinna).
Putin v minulosti okrem mnohých iných meškal na stretnutie s britskou kráľovnou Alžbetou II. či pápežom Františkom, uvádza AP. V roku 2014 meškal niekoľko hodín na schôdzku s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou po tom, ako jeho predchádzajúca zastávka v Srbsku trvala dlhšie než zvyčajne.
Putinova nedochvíľnosť, často vnímaná ako jeho zvyk vyviesť svojich spoluúčastníkov dialógu z rovnováhy, sa však javí skôr ako jeho osobná črta než vypočítavá stratégia.
Trump sa práve nachádza v Európe, kde sa najprv zúčastnil na summite NATO v Bruseli a následne odcestoval na návštevu Británie.
Vo fínskej metropole protestovalo v nedeľu zhruba 1500 ľudí pred nadchádzajúcim pondelňajšom summitom Putin – Trump. Akciou chceli upriamiť pozornosť na ľudské práva, demokraciu, otázky životného prostredia či nové práva pre sexuálnych extrémistov.
Summit sa koná v čase, keď sú vzťahy Ruska a USA v najhoršom stave od čias studenej vojny
Ide o ich vôbec prvé samostatné stretnutie a zároveň o prvý bilaterálny summit lídrov týchto krajín od apríla 2010. Putin a Trump sa najskôr zídu medzi štyrmi očami a následne za prítomnosti ďalších členov svojich delegácií. Rokovať budú i ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a šéf americkej diplomacie Mike Pompeo.
Putina na helsinskom letisku privítal šéf fínskej prezidentskej administratívy Jukka Siukosaari, následne sa jeho konvoj vydal smerom do centra Helsínk. Putin po prvý raz použil v zahraničí novú prezidentskú limuzínu Kortež. Automobil mal premiéru počas Putinovej inaugurácie v máji.
Summit sa koná v čase, keď sú americko-ruské vzťahy v najhoršom stave od ukončenia studenej vojny. Zhoršili ich viaceré záležitosti ako ruská anexia Krymu, ruská podpora separatistov na Ukrajine, podpora sýrskeho prezidenta Bašára Asada, údajný zásah do amerických prezidentských volieb v roku 2016 či nezhody ohľadom iránskeho jadrového programu.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pred summitom pre ruské médiá uviedol, že Moskva neočakáva v Helsinkách ľahké rokovania, dúfa však, že summit bude prvým krokom v prekonávaní krízy, ktorá vládne vo vzájomných vzťahoch.
Ani jedna zo strán neočakáva na helsinskom summite výrazný prelom v rokovaniach vzhľadom na veľké názorové rozdiely ohľadom všetkých otázok. Pre Putina je však už samotné konanie summitu víťazstvom, keďže to ukazuje, že USA považujú Rusko za veľmoc, ktorú nemožno ignorovať.