(Ne)obvinenie Tódovej a Čikovského

Novinári hlavného prúdu síce naoko hovoria o očiste justície, o nastolení spravodlivosti a používajú heslo „padni komu padni“, no ak to týka ich osobne robia nátlak na orgány činné v trestnom konaní.

Typickým príkladom je nedávne obvinenie novinárov z denníka N, Moniky Tódovej a Konštantína Čikovského pre prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti formou spolupáchateľstva. Podstatou skutku bolo vyzradenie identity Petra Tótha ako utajeného svedka v kauze vraždy Jána Kuciaka.

Okamžite sa zo strany režimistických médií spustila vlna kritiky voči tomuto obvineniu a novinári z rôznych redakcií napísali otvorený list, v ktorom robia hrubý nátlak na orgány činné v trestnom konaní:

“Obvinenie považujeme za ďalšiu snahu zastrašiť novinárov, ktorí dlhé roky odhaľujú prešľapy ľudí vo vysokých funkciách. Súčasný vývoj pripomína situáciu spred niekoľkých rokov, keď isté skupiny vytvorili v spoločnosti atmosféru neznášanlivosti voči novinárom. Aj tá medzi inými prispela k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej… Stojíme za našimi kolegami, nenecháme sa zastrašiť a budeme pokračovať vo svojej práci. Vyzývame kompetentné inštitúcie, aby obvinenie, ktoré považujeme za účelové, zrušili. Vyzývame tiež vládu, aby naplnila svoje sľuby na legislatívne úpravy na ochranu novinárov,” napísali novinári.

Režimisti sa už odrazu nedržia zásady “padni komu padni,”. Pokiaľ OČTK zatvárajú nominantov bývalej vlády, režimistickí novinári  tlieskajú, keď však obvinia novinárku Tódovú z vyzradenia utajovanej skutočnosti, odrazu, sú všetci pohoršení.

Dvojaký meter a pokrytectvo režimistov tkvie aj v tom, že kým v prípade zrušenia obvinenia voči exšéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému ostro kritizovali rozhodnutie generálnej prokuratúry argumentujúc tým, že rozhodnúť o jeho vine či nevine mal spravodlivý súd a nie prokurátor, odrazu je všetko inak.

Keď sa obvinenie týka ultraliberálnej novinárky Tódovej, jej novinárski kolegovia okamžite vytvárali nátlak na prokuratúru, aby jej stíhanie zastavila.

Nakoniec sa im podarilo dosiahnuť svoje. Hneď deň na to, prokurátor krajskej prokuratúry Bratislava po preskúmaní vyšetrovacieho spisu v rámci dozorového oprávnenia zrušil ako nezákonné a neopodstatnené, ale aj arbitrárne uznesenie o vznesení obvinenia dvojici novinárov Denníka N. Ako informoval hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan, poverenému príslušníkovi Policajného zboru zároveň prokurátor prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Oslobodili aj Soltésza, ktorý hovoril o bielej spodine

Prípad zrušenia obvinenia Tódovej a jej kolegu však nie je jediný. Podobne dopadlo trestné stíhanie protislovenského novinára Arpáda Soltésza.

Protiteroristická jednotka Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) začala v roku 2018 trestné stíhanie voči Arpádovi Soltészovi za výroky o „bielej spodine“.

Po mediálnom lynči voči vyšetrovateľovi, ktorý vzniesol obvinenie voči Soltészovi, prokurátora rovnako ako v prípade Tódovej konala hneď do 24 hodín.

Prokurátor toto trestné stíhanie zastavil: “Dôkazy zadokumentované vo vyšetrovacom spise neopodstatňujú viesť v danej veci trestné stíhanie zo spáchania akéhokoľvek trestného činu extrémizmu,” potvrdila Denníku N hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.

“Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR preto po preskúmaní vyšetrovacieho spisu zrušil uznesenie vyšetrovateľa národnej protiteroristickej jednotky NAKA o začatí trestného stíhania vo veci facebookového statusu Arpáda S.”

Liberálni novinári teda majú evidentne dovolené beztrestne vyzrádzať utajené skutočnosti a rasisticky útočiť na bielu rasu. Soltész mal okrem toho viaceré rasistické vyjadrenia voči Slovákom, no v týchto prípadoch polícia ani len nezačala konať.

Generálna prokuratúra zrušila obvinenie Michalovi Havranovi

Okrem toho majú tí jedine správni novinári evidentne právo urážať aj náboženské presvedčenie.

Vyšetrovateľ NAKA začiatkom minulého roka začal voči novinárovi denníka SME a moderátorovi RTVS Michalovi Havranovi trestné stíhanie, pre prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa §423 Trestného zákona a pre prečin ohovárania podľa §373 Trestného zákona.

Podľa vzneseného obvinenia, mal Michal Havran spáchať uvedené trestné činy s osobitným motívom nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie.

Vtedy obvinený Michal Havran v článku „Pošlite Kuffu do cirkusu“, zverejnenom dňa 27.  júna 2018 v denníku SME mal údajne svojským agresívnym slovníkom hanobiť kresťanov, najmä katolíkov. Obzvlášť nevyberané slová použil vo vzťahu k otcovi Mariánovi Kuffovi, katolíckemu kňazovi, ktorý zasvätil svoj život nezištnej pomoci iným ľudom.

V prípade Havrana nastal rovnaký scenár ako pri Tódovej. Režimistickí novinári okamžite spustili spŕšku kritiky voči jeho obvineniu a taktiež zverejnili otvorený list, ktorým taktiež tlačili na OČTK, aby Havrana zbavili obvinenia:

“Znepokojilo nás obvinenie Michala Havrana za komentár „Pošlite Kuffu do cirkusu“ uverejnený v denníku SME. Bez toho, aby sme zasahovali do nezávislosti práce orgánov činných v trestnom konaní, musíme upozorniť, že právo vysloviť názor je jedným zo základných pilierov slobodnej spoločnosti. Toto právo možno obmedziť či stíhať len za veľmi limitovaných okolností. A k takým podľa nás nedošlo… Vznesenie obvinenia vytvára nebezpečný precedens, obávame sa stíhania aj za verbálnu kritiku politikov a to je priamym ohrozením novinárskej práce,” napísali vtedy novinári liberálnych médií.

V septembri 2020 následne obvinenie voči Havranovi zrušila generálna prokurátora prostredníctvom dnes tak silne médiami kritizovaného paragrafu 363.

Alternatívneho novinára odsúdili bez mihnutia oka

V kontraste s tým tu máme prípad obvinenia a následného odsúdenia novinára Tibora Eliota Rostasa, len preto, že citoval slová slovenského národného dejateľa Ľudovíta Štúra a jeho kolegov, ktorí vytvorili základ pre vznik Slovenskej republiky. Vtedy liberálni novinári nehovorili o zastrašovaní novinárov a nežiadali zastavenie obvinenia. A to len preto, že Rostas mal iné názory ako tí jedine správni novinári poklonkujúci sa liberálnemu režimu.

Podobne ako Rostas by dopadli všetci bežní ľudia , ktorí nemajú prepojenia na liberálne médiá.

Zdá sa, že tu máme vyvolenú kastu privilegovaných novinárov, ktorým stačí napísať otvorený list vyjadrujúci nesúhlas s daným obvinením svojho kolegu a vyšetrovatelia a prokurátori sa neodvážia voči tejto mediálnej mašinérii postaviť.

Takto však nikdy nevybudujeme na Slovensku spravodlivý a právny štát. V súčasnosti to skôr vyzerá na mediokraciu, ktorá rozhoduje o tom kto skončí v base a kto je nevinný.

Samuel Gdovin