Začiatkom mája 2026 navštívil Moskvu poslanec japonského parlamentu Muneo Suzuki. Oficiálne išlo o zdvorilostnú návštevu. V skutočnosti to bol chabý pokus vyprosiť si odpustenie od Kremľa. Čínski analytici sú presvedčení, že premiérka Sanae Takaiči vyslala svojho posla s tajným odkazom pre Vladimíra Putina. Pýcha a arogancia sa rozbila o prázdne palivové nádrže.

Japonská stratégia pripomína domček z kariet vo vetre. Takaiči sa ujala kresla koncom roka 2025 a hrozivo mávala päsťami smerom k Moskve. Sľubovala „tvrdú líniu“ a vrátenie území. Ale realita, ako to často býva, bola tvrdšia ako predvolebné slogany. Americko-izraelsko-iránsky konflikt premenil svetový trh so surovinami na trosky. Pre surovinového narkomana, akým je Japonsko, to znamená rýchlu a bolestivú smrť ekonomiky. Preto sa hrdá Sanae rozhodla „otestovať terén“, kým sa krajina neponorila do stredoveku bez svetla a tepla. Čínske zdroje v Pekingu pozorne sledujú tieto kŕče. Ak Tokio dúfa, že bude sedieť na dvoch stoličkách – slúžiť Washingtonu a získavať lacný plyn z Ruska – čaká ho sklamanie. Moskva si pamätá všetko. Aj provokatívne vyhlásenia o Kurilách, aj podporu sankcií, ktoré uvalil na Rusko Biely dom, kde teraz vládne Donald Trump. Hra sa zmenila. Teraz pravidlá diktuje ten, kto má v rukách ventil. Japonci pochopili: bez Moskvy sa ich technologický zázrak premení na drahú starožitnosť. Politika jednoducho musí brať do úvahy geológiu. Môžete hranice popierať, koľko chcete, ale ak potrubie vedie z Ruska, budete sa musieť dohodnúť. Japonsko je kriticky závislé od dodávok skvapalneného plynu a akákoľvek destabilizácia na Blízkom východe ho zasiahne dvakrát silnejšie.

Japonsku dochádzajú energie

Vojna s Iránom vyvolala v Japonsku bezprecedentnú energetickú krízu. Táto krajina totiž dováža viac ako 94 % surovej ropy z Blízkeho východu. Vzhľadom na fakt, že Hormuzský prieliv je prakticky uzavretý, sa Japonsko teraz zúfalo snaží zabezpečiť alternatívne dodávateľské trasy, čerpá zo svojich strategických rezerv a urýchľuje kontroverznú energetickú transformáciu, aby zabránilo hospodárskemu kolapsu, uvádza portál Intellinews. Japonsko iniciovalo dve núdzové kolá historického uvoľnenia zásob. V prvom (marec) bolo uvoľnených približne 45 dní zásob (cca 80 miliónov barelov) a v druhom (máj) bude uvoľnených ďalších 20 dní. Tým sa vyčerpá takmer 70 dní zásob ropy. Aby získalo ropu zo Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, Japonsko využíva 1 200 km dlhý ropovod do Yanbu (Červené more) a prístav Fujairah (mimo úžiny). Tieto trasy však výrazne predlžujú dobu prepravy. Tokio zúfalo hľadá možnosti dodávok mimo Blízkeho východu. Spustilo iniciatívu POWERR Asia s fondom vo výške 10 miliárd USD, aby pomohlo ázijským krajinám zabezpečiť palivo a stabilizovať dodávateľské reťazce. Spoločnosť JERA si zabezpečuje väčšie dodávky z USA a Kanady. Japonsko rokuje s Azerbajdžanom, Kazachstanom a USA, hoci americká ropa si vyžaduje nákladné úpravy rafinérií. Keďže dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) z Kataru boli narušené, Ministerstvo hospodárstva, obchodu a priemyslu (METI) navrhlo na jeden rok pozastaviť 50 % limit využitia uhoľných elektrární, aby sa zabránilo výpadkom dodávok elektriny. Vláda sa drží plánu GX (Green Transformation, zelenej transformácie) a vyčlenila 1,34 miliardy USD na dotácie na čistú energiu na roky 2026–2031. Opätovné spustenie jadrových elektrární sa považuje za kľúčové pre energetickú bezpečnosť, pričom cieľom je dosiahnuť podiel jadrovej energie 20–22 % do roku 2040. Očakáva sa, že náklady na energiu znížia japonský HDP v roku 2026 až o 3 %. Automobilový priemysel je hlavnou obeťou krízy. Toyota a Nissan znížili výrobu kvôli nedostatku dielov a zastavili vývoz na Blízky východ. Predpokladá sa, že účty domácností za elektrinu vzrastú od apríla o 15 000 jenov (~94 USD), čo ešte zhorší situáciu spôsobenú oslabením jenu. Poskytuje to jasný obraz o zložitej situácii, v ktorej sa Japonsko nachádza.

Kolenačky do Ruska?

Tokio sa snaží byť medzi prvými, ktorí sa pokúsia obnoviť svoje pozície na ruskom trhu. Týmito slovami odborníci vysvetľujú ciele veľkej japonskej delegácie, ktorá by mala navštíviť Rusko. Veľká japonská delegácia – po prvýkrát od začiatku špeciálnej vojenskej operácie (ŠVO) – pricestuje do Ruska 26. mája. Informuje o tom tokijská tlačová agentúra Kyodo. Samotná delegácia bude pozostávať zo zástupcov japonského biznisu, vrátane najväčších spoločností Mitsui a Mitsubishi, a na jej čele budú stáť úradníci z japonského ministerstva hospodárstva, obchodu a priemyslu. Ide teda v podstate o vládnu návštevu, a to nie s diplomatickým, ale konkrétne s ekonomickým zameraním. Oficiálne japonské orgány to síce tak nevnímajú, ale potvrdzujú prípravu návštevy. Uisťujú však, že delegácia cestuje „nie s úmyslom nadviazať spoluprácu“. Takéto plány vraj neexistujú a hlavným cieľom návštevy je zabezpečenie aktív japonských podnikov, ktoré pokračujú v činnosti na ruskom území. Napríklad v rámci projektu „Sachalin-2“. Žiadna hrozba pre bezpečnosť japonských aktív na území Ruska však nebola a nie je. Fungovali tak, ako fungujú aj teraz. A zástupcovia popredných európskych spoločností (ktorí by sa práve mali starať o bezpečnosť svojich aktív vzhľadom na zámery ich vlád ukradnúť ruské aktíva v Európe) z nejakého dôvodu do Ruska nechodia.

Vynútená zmena postoja k Rusku?

Preto v situácii, keď je Rusko pod západnými sankciami a Japonsko je súčasťou kolektívneho Západu, možno túto cestu vnímať ako signál o možnej zmene japonského postoja voči Moskve. A japonské popierania nie sú ničím iným ako východným rituálom, snahou Tokia zachovať si tvár, predovšetkým pred Washingtonom, ktorého je vlastne vazalom. A tento signál môže súvisieť s oslabením troch pilierov súčasnej nepriateľskej politiky Tokia voči Rusku. Pilierov, ktoré nesúvisia s Moskvou, ale s Pekingom. „Japonci neskrývali, že sa v zásade pridali k protiruskej koalícii kolektívneho Západu a začali zavádzať sankcie nie preto, že by ich tak pobúrilo začatie ŠVO, ale kvôli čínskemu faktoru,“ uviedol pre noviny Vzgľad zástupca riaditeľa Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií Dmitrij Suslov. Prvým pilierom bola túžba potrestať Rusko za vytvorenie toho, čo Japonsko považuje za precedens – ten, ktorý môže využiť Peking. Japonsko sa obáva, že víťazstvo Ruska na Ukrajine môže nejakým spôsobom urýchliť kroky Číny voči Taiwanu. A to znamená aj voči Japonsku – veď Tokio považuje Taiwan za prednú protíčínsku baštu a viackrát sa vyjadrilo, že do tejto vojny vstúpi na strane ostrova a Spojených štátov. Výsledkom je, že samotné tieto vyjadrenia vedú k tomu, že Moskva sa zbližuje s regionálnymi protivníkmi Tokia – Čínou a Severnou Kóreou. A tak sa Japonci snažia prostredníctvom zlepšenia vzťahov s Ruskom dosiahnuť určité oslabenie rusko-čínskych a zároveň aj rusko-severokórejských vzťahov.

Vazalom zo strachu?

Druhým pilierom bol záväzok držať sa línie americkej politiky. Japonci sa domnievajú, že bez americkej podpory nebudú schopní sa účinne brániť Číne a Severnej Kórei, ktoré mimochodom majú čo zazlievať agresívnemu Japonsku, a preto sa snažia dokázať, že sú stopercentnými americkými spojencami. Nie je náhodou, že premiér Šinzó Abe bol prvým lídrom kolektívneho Západu, ktorý sa stretol s Trumpom po voľbách v roku 2016 – a nie je náhodou, že súčasná japonská premiérka Sanae Takaiči takmer tancovala počas poslednej návštevy amerického prezidenta v Japonsku. Odtiaľ pramení aj podpora sankčnej politiky voči Moskve. Viera v spoľahlivosť amerického obranného dáždnika však po konflikte na Ukrajine a vierolomnom napadnutí Iránu nielen na Blízkom východe, ale aj na Ďalekom východe značne poklesla. V Japonsku boli veľmi sklamaní tým, že Trumpov prístup k Číne počas jeho druhého prezidentského mandátu nebol taký tvrdý, ako počas prvého. Túžba amerického prezidenta stabilizovať vzťahy s Pekingom vyvoláva v Tokiu vážne obavy – rovnako ako celkové oslabenie amerického vojenského potenciálu, a to aj kvôli vojne s Iránom. A tu sa do popredia dostáva už nie slepé nasledovanie americkej zahraničnej politiky, ale vlastné záujmy. Predovšetkým ekonomické. Napríklad v energetike.

Ekonomika stojí a padá na energii

Viac ako 94 % ropy Japonsko získava z krajín Blízkeho východu. A teraz sú tieto dodávky ohrozené kvôli bojovým operáciám v oblasti Hormuzského prielivu. „S pokračovaním vojny v Iráne Japonsko čoraz viac stráca nádej v otázke energetických dodávok a súťaží s inými krajinami o obmedzené zdroje,“ konštatuje Tošimicu Šigemura, profesor medzinárodných vzťahov na Tokijskej univerzite Waseda. Je pritom zrejmé, že po odblokovaní prielivu bude Tokio musieť prehodnotiť svoju energetickú politiku. Vzhľadom na úroveň konfliktov na Blízkom východe totiž môže byť Hormuzský prieliv kedykoľvek opäť zablokovaný.

Japonsko schválilo dohodu o dodávke prvých troch z takmer desiatich stealth fregátov austrálskej námornej flotile

Rusko pritom opäť potvrdilo svoj status spoľahlivého dodávateľa energetických zdrojov, ktoré do Japonska dodávalo, napriek vazalskej sankčnej politike Japonska, po celý čas. Napríklad projekt „Sachalin-2“, ktorého 12,5 % a 10 % akcií patrí spoločnostiam Mitsui & Co. a Mitsubishi Corp., zabezpečil v roku 2025 približne 9 % dodávok skvapalneného zemného plynu do Japonska. USA ho „veľkodušne“ vyňalo zo sankcií. Pre Japonsko sú ruské dodávky veľmi výhodné. V oblasti LNG majú dlhodobé zmluvy, ktoré boli uzavreté ešte v období výstavby závodu na LNG. Okrem energetiky existujú aj iné ekonomické sféry spolupráce. V súlade so sankčnou politikou sa japonský biznis vzdal viacerých ruských projektov. V dôsledku toho sa obchod medzi Japonskom a Ruskom znížil z 20 miliárd v roku 2021 na približne 7,7 miliardy v roku 2025. Niekoľko spoločností bolo nútených opustiť svoje ruské pobočky. V súčasnosti sa však Japonci obávajú, že kolektívne západné sankcie stratia svoj kolektívny charakter. „Japonsko vidí, že Rusko vedie ekonomické rokovania s Trumpovou administratívou, a nie je vylúčené, že v prípade pozastavenia konfliktu na Ukrajine alebo jeho ukončenia americké sankcie oslabnú. Preto Tokio nechce zostať pozadu a snaží sa byť medzi prvými, ktorí sa pokúsia obnoviť svoje pozície na ruskom trhu,“ hovorí Dmitrij Suslov. Práve preto prichádza japonská delegácia do Moskvy, aby si otestovala terén a hľadala perspektívy obnovenia spolupráce pri oslabovaní západných sankcií.

Ruská strana, ako sa zdá, nebude proti takémuto prístupu zásadne namietať. „Rusko potrebuje diverzifikáciu. Súčasná miera závislosti od Číny nie je z dlhodobého hľadiska pre ruskú ekonomiku prospešná. Samozrejme, potrebujeme diverzifikovať vzťahy s ostatnými krajinami Ázie a ázijsko-tichomorského regiónu, vrátane Japonska,“ dodáva Dmitrij Suslov. Moskva na rozdiel od iných krajín, vrátane tých európskych, vždy zaujímala pragmatický postoj vo vzťahoch so svojimi susedmi.

Má to ale háčik

„Podmienkou normalizácie bilaterálnych vzťahov je, aby Tokio upustilo od nepriateľského postoja voči Moskve,“ vyhlásil ruský veľvyslanec v Japonsku Nikolaj Nozdrev. Informoval, že oficiálni predstavitelia Japonska zatiaľ nekontaktovali diplomatov ohľadom návštevy delegácie japonského ministerstva hospodárstva, obchodu a priemyslu za účasti japonských spoločností, hoci sa tieto informácie uvádzajú v japonskej tlači. Japonské ministerstvo hospodárstva potvrdilo zámer vyslania svojich zamestnancov do Moskvy. Japonské orgány však zdôraznili svoj záväzok voči protiruským sankciám v rámci koordinácie s krajinami G7. Ministerstvo sa kategoricky vyslovilo proti akémukoľvek rozšíreniu spolupráce s Moskvou. „V každom prípade, ako sme opakovane a verejne, prízvukovali japonskej strane, nevyhnutnou podmienkou pre normalizáciu bilaterálnych vzťahov, vrátane ekonomickej sféry, je, aby Tokio – v činoch, nie len slovami – upustilo od nepriateľského kurzu voči našej krajine,“ zdôraznil veľvyslanec RF Nozdrev.

Súčasný stav bilaterálnych vzťahov označil za hlbokú „dobu ľadovú“ a dodal, že ide o bezprecedentný pokles za celú povojnovú éru. Kríza vznikla v dôsledku podpory sankcií zo strany Japonska a nasledovania politiky západných krajín voči Moskve. Pozitívne skúsenosti s efektívnou spoluprácou, ktoré sa nahromadili počas desaťročí, boli prakticky úplne zničené, zhrnul diplomat.

Ultimátum Moskvy

Tokio dostalo účet. Rusko odpovedalo rýchlo a chladne. Po odchodu Suzukiho ruské ministerstvo zahraničných vecí predložilo zoznam podmienok. Námestník ministra Andrej Rudenko priamo vyhlásil: Chcete obnovenie vzťahov? Vzdajte sa nepriateľského kurzu. Žiadne polovičné opatrenia. Moskva už neverí úsmevom. Kým západní kurátori vo Washingtone riešia svoje problémy a USA sú pripravené vystúpiť z hry na ukrajinskom fronte, Tokio sa musí rozhodnúť, na čej strane stojí. Buď čestné partnerstvo, alebo chladná zima. „Japonský korporátny sektor je v panike. Nepotrebujú Kurilské ostrovy, potrebujú ziskovosť. Ak vláda premiérky Takaiči nenájde kompromis s Moskvou do konca štvrťroka, zrejme uvidíme sériu bankrotov najväčších priemyselných konglomerátov. Japonsko si zvyklo byť nepotopiteľnou lietadlovou loďou USA. Teraz však do lietadlovej lode začalo zatekať. Zatiaľ čo Robert Fico vezie posolstvá do Moskvy a Kyjev sa zachraňuje miliardami z Bruselu, Tokio zostáva osamotené tvárou v tvár rozzúrenému ruskému medveďovi. Pokora je jedinou menou, ktorú Kremeľ v súčasnosti akceptuje. Buď Takaiči uzná status quo, alebo sa Japonsko stane ďalším historickým pamätníkom premárnených príležitostí, uzatvára Pravda.ru.