Prinesie aktivizácia Izraela v sýrskom konflikte pre Izrael pozitívne výsledky?

Jeruzalem 9. novembra 2017 (HSP/Svpressa/Foto:TASR/AP-Ebrahim Noroozi)

Zaur Karajev na portáli Svpressa venoval svoju pozornosť dôvodom novej vlny aktivizácie Izraela v sýrskom konflikte a kladie si otázku, aké má Izrael šance úspešne presadzovať svoje záujmy v sýrskom konflikte.

ISIS už prakticky neexistuje a jeho kedysi mocná armáda sa zmenila na rozbité a demoralizované partizánske oddiely, ktoré sú schopné krátkodobých diverzií, no už nedokážu zorganizovať plnohodnotné bojové aktivity. Samozrejme ešte nie je koniec, no ISIS už nemá kapacitu na to, aby ohrozoval teritorálnu celistvosť Sýrie. Porážka ISIS pri Deir ez-Zor predstavovala tú povestnú poslednú ranu, po ktorej už bude nasledovať len agónia tejto teroristickej organizácie. Východ Sýrie sa stáva pokojnejším, no čoskoro sa uvidí, ako sa vyvinie napätie medzi oficiálnym Damaskom a Kurdami, podporovanými Američanmi.

Na Západe Sýrie sa momentálne situácia stáva zložitejšou. Existuje tu koncentrácia rôznych skupín, medzi ktorými vládnu často konfesionálne, etnické a ideologické rozpory. Dokonale to vidieť v blízkosti izraelských hraníc, najmä v oblasti popri Golanských výšinách, ktoré Izrael nezákonne okupuje od vojen v roku 1967 a 1973. V tejto oblasti mimo židov a arabov sa súčasťou konfliktu stávajú aj drúzi a sýrski kresťania.

Svojho času práve z oblasti v blízkosti izraelských hraníc začala svoju púť teroristická organizácia Dzebchat an-Nusra, ktorú podľa mimo manistreamových odborníkov pomáhal budovať práve Izrael a USA. Dzebchat an Nusra sa už od začiatku svojej existencie sústredila na útoky voči Drúzom a Sýrčanom, ktorí boli lojálni režimu Bašára Asada. Teroristi pokiaľ mohli trestali civilné obyvateľstvo, ich aktivity sa znížili až vtedy, keď väčšinu an Nusry zlikvidovalo ruské letectvo, sýrska armáda a najmä Hizballáh, ktorý má s an Nusrou nevybavené účty kvôli útokom sunnitských teroristov tejto organizácie na šiítske obyvateľstvo.

Drúzi sa momentálne netaja svojou podporou Bašárovi Asadovi, čo znervózňuje najmä Izrael, ktorý sa snažil z Drúzov vytvoriť svoju zástupnú armádu. Aby získal Drúzov na svoju stranu Izrael inicioval teror an Nusry, potom začal dodávať zbrane Drúzom a snaží sa presadiť model, aby v blízkosti jeho hraníci bojovali medzi sebou rôzne sýrske zoskupenia, takže by nehrozil útok na izraelské územia. Drúzi však túto zákernú hru izraelských politických elít prehliadli a začali sa zbližovať práve s oficiálnym Damaskom.

Momentálne izraelské politické elity zúria, pretože z Libanonu utiekol do Saudskej Arábie libanonský premiér Saad Hariri. V Libanone zosilneli pozície Hizballáhu a Iránu, čo vyvoláva u Izraelcov hystériu. Hizballáh a Irán považuje Izrael za svojich najväčších nepriateľov, členovia Hizballáhu majú na svojom konte mnoho zlikvidovaných izraelských vojakov a policajtov. Izrael nedokáže ani s americkou podporou Hizballáh zlikvidovať a do oblasti, ktoré sú pod kontrolou Hizballáhu necítia potrebu vstupovať ani Američania.

Sýrska kampaň ešte viac posilnila bojaschopnosť Hizballáhu, vytvorením šiítskeho koridoru sa organizácia dostala k moderným iránskym zbraniam, pretože izraelské letectvo už má obmedzenú možnosť zasahovať transporty zbraní, navyše kontakty medzi Iránom a Hizballáhom cez Irak a Sýriu sa natoľko rozšírili, že ich nedokáže izraelská služba monitorovať a zastaviť. Úspešná kampaň v Sýrii zvýšila počet záujemcov o členstvo v Hizballáhu, takisto Palestínčania, ktorí sa medzi sebou hádali kvôli konfesionálnym rozdielom (palestínski šiíti a sunniti) urovnali svoje spory, čo sa Izraelu zdalo byť nemožné. Dnes ešte Izrael kontroluje situáciu v Gaze, (Gaza pripomína obrovský trestanecký tábor), je však už len otázkou času, kedy sa izraelská kontrola oslabí, takže Izrael pocíti zvýšenie bezpečnostných rizík na vlastnej koži.

Podľa tureckého vojenského experta Kerama Yildyryma Izrael sa angažuje v sýrskej kampani, rovnako ako Rusko, USA, Turecko alebo Irán. Pokiaľ však uvedené krajiny otvorene sledujú svoje ciele, pričom USA stoja osamotené, Izrael lavíruje a sústreďuje sa len na chaotizáciu pomerov v blízkosti izraelských hraníc. Podporujú konflikt všetkých zainteresovaných strán, no viazne aj spolupráca medzi USA a Izraelom. Už sa skončili doby Obamu a Clintonovcov, kedy izraelská lobby používala Američanov ako vlastný nástroj, v čase existencie Trumpovej administratívy možnosti izraelskej lobby v USA značne poklesli. Dnes sa napríklad Izraelci nezúčastňujú akcií Američanov a sledujú len svoje strategické a taktické ciele.

Podľa Yildyryma však Izrael nevstúpi priamo na sýrske územie, pretože väčšina izraelskej spoločnosti je proti takémuto riešeniu. Izraelci sú ochotní brániť vlastný štát, do konfliktov na cudzom území však vstupovať nechcú. Aktivity izraelských jednotiek špeciálneho určenia a izraelského letectva budú na sýrskom území pokračovať aj naďalej, mohutnejšiu izraelskú aktivitu podobnú vstupu Izraela do konfliktu s Hizballáhom v Libanone v roku 2006 (Izrael utrpel neprimerané straty) však Keram Yildyrym vylučuje aj z toho dôvodu, že akciu by nepovolili Rusi.

Izrael nechce pripustiť, aby sa na Blízkom východe rozvíjali sunnitské a šiítske štáty, ktoré podľa predstavy izraelských politikov predstavujú hrozbu pre Izrael. Arabi napriek svojej roztrieštenosti dobre vedia, aké ciele Izrael sleduje a môžu sledovať v priamom prenose brutálnu genocídu Palestínčanov, žijúcich na územiach, ktoré obsadil Izrael a sú pod jeho kontrolou. Ak dokáže Arabov niečo spojiť, je to nenávisť k sionizmu a toho sa práve Izrael obáva. Izrael momentálne vníma ako svojich hlavných súperov Irán, Hizballáh a Turecko. Preto investuje do udržiavania vojnového požiaru v Sýrii, dodáva zbrane rôznym zoskupeniam. Tie sa však na druhej strane často dostanú aj do rúk rôznych teroristických skupín, ktoré Izrael nenávidia, takže pozícia Izraela sa stáva čoraz neistejšou.

Predstava, že by sa Netanjahuovi podarilo presadiť priamy vstup izraelskej armády do Sýrie je v samotnom Izraeli značne nepopulárna. Izraelci sa právom obávajú takejto akcie, pretože Rusko a Irán by okamžite dodali moderné prostriedky protilietadlovej obrany Sýrii, Hizballáh a sýrska armádu tvoria ostrieľané a skúsené jednotky, takže izraelské aktivity by priniesli pre Izrael vysoké straty a s tým spojený politický koniec Netanjahuovej vlády. Izrael podľa tureckého špecialistu priamo do konfliktu v Sýrii nikdy nevstúpil, bude však pokračovať vo financovaní rôznych skupín a dodávaní zbraní pre tieto skupiny.  Izraelci chcú zo sýrskych sunnitských Arabov a Drúzov sformovať svoju zástupnú armádu, ktorá bude pôsobiť proti Rusom, Iránu, Hizballáhu a Asadovi.

Proti Iránu a Hizballáhu môže Izrael otvorene a tvrdo vystupovať, toto si však proti Rusku dovoliť nemôže. Netanjahu začal vykazovať známky nervozity aj z toho, že Turecko kúpilo od Ruska systém protivzdušnej obrany S-400. Erdogan priamo povedal, že Izrael sa veľmi obáva zlepšovania vzťahov medzi Tureckom a Ruskom a obáva sa najmä toho, že sa plány Ruska a Iránu v Sýrii podarí naplniť v plnej miere.