Môj profil 
Predplatné
Únia si podľa premiéra musí uvedomiť, že v tomto regióne veľmi intenzívne pôsobia Čína a Rusko, preto by mala mať v tejto oblasti významné postavenie aj EÚ. “Vo svojom vystúpení som, samozrejme, vyjadril podporu a postoj SR k ďalšiemu rozširovaniu EÚ, povzbudil som krajiny západného Balkánu, ktoré začali a robia mnohé pre nich zložité a ťažké reformy, ktoré ich majú priblížiť v budúcnosti k členstvu v EÚ,” konštatoval.
Zároveň dodal, že na druhej strane požiadal členské štáty a lídrov EÚ, aby sa k týmto krajinám správali korektne a aby platilo, že ak dostanú podmienky na vstup do organizácie, tak musia “vidieť na konci tunela svetlo”. “V opačnom prípade to nemá význam robiť a zbytočne ich len naťahujeme,” uviedol, pričom by to podľa neho mohlo pôsobiť pre ostatné krajiny demotivujúco.
Napriek tomu, že francúzsky prezident Emmanuel Macron, s ktorým sa slovenský premiér na okraj summitu stretol, je v otázke rozširovania opatrný, podľa Pellegriniho Slovensko vstup týchto krajín do EÚ podporovať bude, aj keď pripustil, že rozširovanie EÚ nie je otázkou najbližšieho roka či dvoch.
Deklarácia, ktorá bola výstupom summitu, v pôvodnom texte naznačovala ako možný termín ďalšieho rozšírenia rok 2025, nakoniec sa však dohodlo, že tento rok v deklarácii uvedený nebude. V roku 2020 zorganizuje Chorvátsko ako predsedajúca krajina podobný summit, na ktorom podľa premiéra bude musieť byť Únia konkrétnejšia.
“Rokovanie bolo veľmi priateľské, konštruktívne a pragmatické,” dodal. Taktiež sa zhodli na tom, že nie sú úplne spokojní s prvotným návrhom budúceho viacročného rozpočtu EÚ, hlavne čo sa týka oblasti krátenia prostriedkov pre poľnohospodársku a kohéznu politiku. “Pevne verím, že aj s jeho pomocou a tlakom budeme môcť vybojovať pre tieto dve hlavné politiky EÚ viac peňazí,” povedal.
Slovenská republika je rovnako pripravená na to, aby sa zrýchlili práce na projekte hlbšej integrácie krajín eurozóny. Z ich spoločného stretnutia vzišlo, že sú pripravení v roku 2019 prezentovať v tejto oblasti jasnejšie výsledky.
“Slovensko tam, kde má istotu, že neprichádza o svoju suverenitu, je pripravené byť nápomocné v tomto procese,” konštatoval slovenský premiér.
V oblasti migrácie Pellegrini deklaroval dlhodobý postoj SR. “Slovensko za žiadnych okolností necúvne zo svojej pozície, čo znamená odmietnutie povinných kvót, nech už by na nás tlačili krajiny akýmkoľvek spôsobom,” uviedol s tým, že Slovensko môže ponúknuť iné formy solidarity.
“Pre nájdenie zhody v júni (na summite) bude treba ešte veľmi veľkú diskusiu medzi členskými krajinami, ak sa vôbec na júnovom summite podarí dosiahnuť dohodu reformy Dublinu, ale v tento moment môžem konštatovať, že aj z porady lídrov európskych krajín vyplynulo, že ak by materiál mal byť taký, aký je na stole dnes, a ak by postoje jednotlivých členských krajín mali byť zatiaľ také, aké sú dnes, tak v júni k žiadnemu konsenzu nedôjde,” uzavrel.
Konkrétne plány procesu rozširovania predstavila Európska komisia začiatkom februára v novej stratégii pre západný Balkán. Dokument iba nepriamo naznačil, že krajiny by sa mohli stať súčasťou Európskej únie do roku 2025; najväčšie šance pritom majú kandidátske krajiny Čierna Hora a Srbsko. Kandidátsky štatút má i Albánsko a Macedónsko, prístupové rokovania však ešte s EÚ nezačali. Oficiálnym kandidátom sa zatiaľ nestala Bosna a Hercegovina, ktorá podala žiadosť vo februári 2016. Kosovo je iba možným kandidátom, keďže členské krajiny nemajú jednotný názor na jeho vstup do EÚ. Piati členovia vrátane Slovenska ho neuznali. Konkrétny časový rámec ich ďalšieho približovania sa k EÚ neponúkol ani summit v Sofii.
Lídri EÚ a predstavitelia krajín západného Balkánu sa prostredníctvom stretnutia usilovali dodať vzájomným vzťahom novú energiu. Okrem posilnenia prepojenia medzi EÚ a západným Balkánom v oblasti infraštruktúry, digitálnej prepojiteľnosti a ľudských zdrojov bolo ich cieľom aj posilniť spoluprácu so snahou riešiť spoločné výzvy, ktorými sú bezpečnosť, migrácia, geopolitický vývoj a dobré susedské vzťahy.
Summit v Sofii bol prvým podujatím na vysokej úrovni medzi EÚ a krajinami Balkánu za posledných 15 rokov. Posledné podobné stretnutie sa konalo v gréckom meste Solún v roku 2003.
.jpg)
.JPG)
