Môj profil 
Predplatné
Problematikou zrovnoprávnenia pracovných podmienok vysielaných zamestnancov sa krajiny zaoberajú už od minulého roka. Eurosmernica bola aj témou počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Slovensko spolu s ďalšími 10 krajinami malo k eurosmernici výhrady. Spoločne jej preto vystavili tzv. “žltú kartu” na znak nesúhlasu s niektorými jej ustanoveniami. Slovensko túto smernicu ako takú neodmietalo. Malo však problém s jej načasovaním. “SR nikdy neodmietala prijatie ďalších opatrení, ktoré by zabránili zneužívaniu vysielaných pracovníkov, zhoršovaniu ich pracovných a životných podmienok počas vyslania, prípadne na úkor pracovníkov zvýhodňovala zamestnávateľov,” upozornil rezort práce v materiáli, ktorým sa mala dnes zaoberať aj vláda. Ministerstvo tiež upozornilo, že Slovensko tiež súhlasilo s prijímaním opatrení, ktoré zvýšia spravodlivé odmeňovanie vysielaných pracovníkov, najmä pri ich vysielaní z tých členských štátov, kde sú nižšie mzdy do tých, kde je odmeňovanie na vyššej úrovni. Zároveň však vláda požadovala, aby štáty i Európska komisia dostali viac času na vyhodnotenie vplyvov ostatnej revízie smernice o vysielaní pracovníkov a legislatívnych zmien na národnej úrovni.
V oblasti odmeňovania sa má zaviesť koncept “rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom mieste”. Pre Slovensko je v súčasnosti akceptovateľný. “Francúzska strana v tejto súvislosti naznačila možný posun v pozícii ohľadom definície pojmu odmena tak, že budú zohľadňovať celkovú výšku odmeny, bez ohľadu na jej jednotlivé zložky, čo Slovenská republika víta,” uvádza sa v materiáli schválenom vládou, ktorý na rokovanie predložilo ministerstvo práce.
Zámery komisie upraviť smernicu by sa mohli dotknúť viacerých firiem, ktoré posielajú pracovníkov do zahraničia. Ide najmä o autodopravcov, stavbárov, či firmy podnikajúce v spracovateľskom priemysle. V oblasti dopravy by sa mal podľa slovenskej vlády hľadať kompromis v oblasti cestného balíka. “Nezhoda na tejto otázke totiž bude znamenať v podstate koniec rokovaní. Slovenská republika bude preto v prvom rade podporovať dosiahnutie dohody o smernici o vysielaní pracovníkov. Súčasne sa bude usilovať o zachovanie konkurencieschopnosti poskytovateľov služieb, vrátane sektora dopravy,” uviedol v materiáli rezort práce.
Eurosmernica má priniesť aj zmeny týkajúce sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia. SR vníma tieto návrhy na zmeny pozitívne, avšak predpokladá, že rokovania o tomto nariadení budú trvať minimálne do roku 2019. “Francúzska republika si je plne vedomá tohto stavu a v tomto štádiu požiadala o povýšenie spolupráce a koordinácie národných inšpektorátov medzi Francúzskom a krajinami V4 formou spoločného Memoranda. Túto myšlienku, ktorej cieľom je boj proti sociálnym podvodom v praxi, SR podporuje,” priblížil rezort práce. Okrem rovnakej mzdy ako majú domáci zamestnanci, by sa totiž mali dodržiavať aj podmienky týkajúce sa pracovnej doby, odmien, a to nielen podľa zákonov, ale aj podľa kolektívnych zmlúv. Nové pravidlá sú zamerané aj na odmeňovanie v rámci subdodávateľských reťazcov, či na ochranu dlhodobo vysielaných zamestnancov.
V poslednom období štáty diskutujú aj o transpozičnej lehote. Predĺžiť by sa mala minimálne na tri roky. “SR privíta spoločný kompromis, avšak nemá výhrady ani voči aplikácii štandardného transpozičného obdobia , ktorým sú dva roky,” doplnil rezort práce.
Podľa údajov Európskej komisie v období od roku 2010 do roku 2014 sa miera vysielania pracovníkov zvýšila o takmer 45 %. V roku 2014 bolo do iných členských štátov vyslaných 1,9 milióna pracovníkov. Slovenské firmy najčastejšie vysielajú svojich zamestnancov do Nemecka, Rakúska, ale aj Českej republiky. Významnejší podiel pracovníkov smeruje i do Francúzska, Belgicka a Holandska.
.JPG)
.jpg)
