Pred päťdesiatimi rokmi vznikla Slovenská socialistická republika

Bratislava 1. januára 2019 (HSP/Foto: TASR- Michal Svítok)

Je to presne 50 rokov od chvíle, keď sa Slovensko stalo federatívnou republikou, jednou z dvoch zložiek spoločného štátu dvoch rovnoprávnych národov, Čechov a Slovákov. Začal sa tak opätovný proces znovuvytvárania slovenskej autonómie, ktorý o ďalších 24 rokov vyvrcholil vytvorením modernej Slovenskej republiky

Prvého januára 1969 sa vtedajšie Československo stalo federáciou. Navonok sa nič nezmenilo, aj názov štátu ostal rovnaký: Československá socialistická republika (ČSSR). Historický proces opätovného vyhlásenia slovenskej autonómie preto zostal v tieni udalostí z roku 1968 takmer zabudnutý, avšak nebol zbytočný: o ďalších 24 rokov uľahčil vytvorenie samostatného štátu, dnešnej Slovenskej republiky.

Vznik Slovenskej socialistickej republiky (SSR) ohlásil presne o polnoci z balkóna Bratislavského hradu Ondrej Klokoč, vtedajší predseda Slovenskej národnej rady (SNR).

Obidve novo vytvorené federatívne republiky mali svoj zákonodarný orgán – národnú radu – a svoju vládu. Nad nimi boli federálne orgány: federálna vláda, Federálne zhromaždenie (parlament), prezident a Ústavný súd. Federálne zhromaždenie ČSSR sa skladalo zo Snemovne ľudu, ktorá mala 200 poslancov volených z celého územia federácie a Snemovne národov, kde mali obe republiky po 75 poslancov.

Premena Československa na federáciu bola výsledkom diania v krajine počas roka 1968. Už v marci toho roku SNR na svojej schôdzi vyjadrila vôľu vytvoriť s Čechmi federáciu namiesto dovtedajšieho unitárneho štátu a následne sa tento návrh objavil aj v programe československej vlády. Začal sa pripravovať návrh ústavného zákona o federalizácii a federatívne usporiadanie štátu bolo na prelome mája a júna aj témou zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ). Návrh zásad federatívneho usporiadania schválila vláda 15. augusta 1968.

Týždeň nato, 21. augusta 1968, do Československa prišli vojská Varšavskej zmluvy a sovietski predstavitelia okrem iného mali výhrady aj voči plánovanému federálnemu usporiadaniu ČSSR, ale prípravy na tento krok pokračovali ďalej. Návrh ústavného zákona o československej federácii (143/1968 Zb.) prerokovala československá vláda 1. októbra a parlament ho prijal 27. októbra 1968.

Práve v tom čase bola dokončená rekonštrukcia Bratislavského hradu a jeho sprístupnenie verejnosti bolo naplánované na 28. október 1968, deň päťdesiateho výročia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Bola to ideálna príležitosť aj pre slávnostný akt podpisu ústavného zákona o federácii. Preto na ďalší deň, 29. októbra, prišli do Bratislavy najvyšší predstavitelia štátu na čele s prezidentom Ludvíkom Svobodom a s prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom.

Predstaviteľov Pražskej jari vítali v uliciach davy občanov, ktorí dokonca ich autá obsypali kvetmi. Večer sa vedenie krajiny stretlo s tisíckami občanov pred budovou Slovenského národného divadla, kde sa konalo predstavenie opery Krútňava od Eugena Suchoňa. Samotný slávnostný podpis ústavného zákona bol na programe 30. októbra 1968.

Aj keď sama osebe viac či menej formálna premena socialistického Československa na federáciu toho veľa nezmenila, bol to jeden z dôležitých historických momentov v procese tvorby našej novodobej štátnosti. Bez toho, aby sa, hoci zatiaľ len formálne potvrdil autonómny štatút republiky v jej aktuálnych hraniciach a začali sa postupne tvoriť (alebo znovutvoriť) štruktúry nezávislého štátneho útvaru, by bolo v roku 1993 znateľne ťažšie zakladať štát.

Ivan Lehotský