Právnik špecializujúci sa na právo EÚ: Istanbulský dohovor označuje ako páchateľov násilia mužov. Muži a chlapci sú prezentovaní ako tí potencionálne nebezpeční

Bratislava 28. januára 2020 (HSP/Foto:Screenshot)

Erik Zbiňovský, koordinátor Slovenského dohovoru za rodinu uverejnil na stránke dohovoru sériu rozhovor s odborníkmi z Českej republiky na tému Istanbulský dohovor. Prvými hosťami bola Jana Jochová, predsedníčka Aliancie pro rodinu a Tomáš Břicháček, publicista a právnik, ktorý sa špecializuje na právo Európskej únie a medzinárodné právo

Jana Jochová v rozhovore uviedla, že v Českej republike sa spoločnosť o dohovore dozvedela viac až po kázni Petra Piťha, v ktorej poukázal na problémy a riziká, ktoré predstavuje Istanbulský dohovor. Na čo v zápätí zareagovali feministické organizácie a podali na neho trestné oznámenie.

Podľa slov Jochovej tento príklad ukazuje, ako tieto organizácie zmýšľajú, teda, že neuznávajú iný názor ako ten ich. „To mi na tom príde to najhoršie, čo môže byť, pokiaľ sa príjmu všetky tieto veci, nielen Istanbulský dohovor, pokiaľ sa všetky tieto vecí príjmu a budú tu nejakí ľudia, ktorí si budú myslieť opak, tak ľudia, ktorí tie ideológie presadzujú, ich za to budú chcieť zavrieť do väzenia.“

Jochová hovorí, že zarážajúca je aj skutočnosť, že Istanbulský dohovor je len čerešničkou na torte. „My už sme veľa genderových vecí v zákonoch a učebných plánoch, už vlastne máme.“  Genderové organizácie boli podľa nej niekoľko krokov dopredu, pretože tušili, že to príde a začali tomu, napríklad ja v Českej republike, pripravovať pôdu.

Domáce násilie považuje za neprijateľné, na druhej strane nie je správne tvrdiť, že domáce násilie je páchané len na ženách. „Hovorím to ako žena, mne sa nepáči ten gendrový svet, ktorý vidí mužsko-ženský vzťah optikov neustáleho násilia, bojom medzi mužom a ženou. Ja si myslím, že to nie je pravda. Muž a žena majú spolupracovať. Rodina je o spolupráci,“ zdôraznila.

Uviedla, že už aj niektoré feministky dokonca priznávajú, že ID je iba z jednej tretiny právny dokument, zvyšok je podľa Jochovej gender ideológia. Rovnako aj viacero právnikov, dokonca aj Česká advokátska komora, poukázalo na to, že to nie je iba právny dokument a že skrýva množstvo nástrah.

„Každá zdravá spoločnosť sa pozná podľa toho, ako má zdravé rodiny,“  dodala v záver s tým, že aj boj za normálnu rodinu, ktorú tvorí otec, mama a deti, súvisí s Istanbulským dohovorom, pretože napr. v ČR sa dnes už hovorí aj o iných typoch rodín ako o normálnych.

Celý rozhovor s Janou Jochovou:

Záludný dokument

Ďalším hosťom, ktorý prijal pozvanie na rozhovor, bol Tomáš Břicháček, právnik a publicista, ktorý potvrdil slová Jochovej a Istanbulský dohovor označila ako záludný dokument, ktorý klame telom. „V skutočnosti je ten text presiaknutý ideologickými konceptmi, ktorého ho presahujú a ktoré sú nebezpečné.“

Genderová ideológia jej podľa jeho slov v tomto dokumente na prvom mieste. Dohovor považuje za nástroj, ktorý sa snaží etablovať genderovú ideológiu v medzinárodnom práve a v právnych poriadkoch zmluvných štátov.

Za problematickú považuje, rovnako ako Jochová, skutočnosť, že tento dokument označuje ako páchateľov násilia mužov. „Muži a chlapci sú prezentovaní ako tí potencionálne nebezpeční.“

Podotkol, že niektoré články dohovoru sú cielene zamerané na odstraňovanie tzv. genderových stereotypov. Hoci väčšina ustanovení možno niekomu nepríde problematická, je potrebné uvedomiť si, že čím sa môžu stať, ak ich bude vykladať  nejaký orgán, v prípade Dohovoru Grevio, ktorý sa skladá z množstva expertov na gender. A aj keď ich stanoviská a odporúčania budú nakoniec nezáväzné, nezaručuje to, že na ich základe nerozhodnú súdy.

„Základný problém vidí v tom, žeušľachtilé ciele, na ktoré sa dohovor odvoláva, sú utopené úplne v niečom inom. Na prvom mieste je to o genderi a antidiskriminácii. Predstavuje to nástroj, ktorý môže byť nebezpečnou palicou v rukách aktivistov a progresivistických sudcov a orgánov, ktoré ho budú presadzovať.“

Súčasný český právny poriadok, podľa jeho názoru, vecným ustanovenia, trestného postihu alebo ochrany obetí, vyhovuje. Z hľadiska práva považuje navyše dohovor za nekoncepčný, keďže vyzdvihuje iba jeden konkrétny druh násilia. „Nevie, čím je vražda taxikár menej závažná.“

Česká spoločnosť podľa jeho názoru v súčasnej dobe vníma Istanbulský dohovor veľmi negatívne. „Dohovor sa snaží presadzovať niečo iné, než čím sa všeobecne prezentuje. Nie je na prvom mieste o násilí na ženách a domácom násilí, ale o genderovej ideológii, o antidiskriminácii. Za druhé je nepotrebný, pretože náš právny poriadok a som presvedčený, že aj poriadky všetkých členských štátov, budú vyhovovať jeho požiadavkám,“ uviedol na záver a dodal, že dohovor má síce nejaký text, ale ten by sa mohol postupne vyvíjať úplne inak a mohol by byť nakoniec aj súdnymi a organizáciami inak vykladaný.

Proti násiliu páchanému nielen na ženách je podľa Břicháčka potrebné bojovať, ale nie Istanbulským dohovorom.

Celý rozhovor s Tomášom Břicháčkem:

Tatiana Stará