Môj profil 
Predplatné
Politický analytik Ján Baránek hodnotí predvolebnú kampaň ako dosť nudnú. “Nelíšila sa od povinných bodov, ktoré má mať. Očakával som konfrontačnejšiu kampaň, aj keď na záver sa tak stalo hlavne okolo Andreja Kisku. Ale oproti tomu, čo sa deje v zahraničí, to bol slabý odvar. Nehovorím, že je to dobré alebo zlé, hodnotím to ako fakt,” zdôraznil.
Baránek sa domnieva, že kandidáti sa mali viac vymedziť jeden voči druhému. “Zo začiatku ich to zvádzalo k tomu, aby sa všetci vymedzili voči Robertovi Ficovi, ale dnes už to nie je len o ľavici a pravici, ale napr. aj o liberáloch a konzervatívcoch. Na záver to urobil Pavol Hrušovský, čo považujem za správne, aj keď mohol nejaké hlasy stratiť,” pripustil analytik.
Za lídra kampane označil Kisku. “Má bilbordy najdlhšie obdobie, ale to je všetko. Jeho líderstvo bolo umelé. Potom sa stal negatívnym lídrom, keď sa prejavilo jeho napojenie na scientologickú cirkev a spochybnili sa jeho aktivity z minulosti,” podotkol Baránek.
Ostatní kandidáti podľa jeho slov len oznamujú, že chcú byť prezidentmi pre všetkých občanov a že sú pripravení. “To sú hlúposti, veď pre koho iného ako pre občanov je prezident? Nie je pre stromy či vodné toky a tiež si neviem predstaviť, že by niekto povedal, že je menej pripravený. Boli to neoriginálne floskuly,” uviedol.
Baránkovi v celej kampani chýbalo posolstvo, ako má krajina vyzerať na konci funkčného obdobia, teda prezidentská vízia. “Očakával som výraznejšiu a agresívnejšiu kampaň. Slovenskí politici si pestujú legendu neútočenia a nekonfrontačnej kampane. Na ľudí to až tak neplatí, voliči potrebujú ‘vidieť krv’, korenie celého procesu. Politici si neuvedomujú, že ich umiernený postoj môže vyzerať ako slabosť či nekompetentnosť,” dodal.
Aj politológ Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak zhodnotil kampaň ako veľmi málo obsahovú. Tiež mu chýbala predstava o tom, čo budú kandidáti po zvolení robiť. “Najzaujímavejší bol konflikt o druhé miesto, teda o to, kto bude Ficovým protikandidátom. Zaujímavé tiež bolo, ako sa navzájom vyšachovali pravicoví kandidáti a úplne sa marginalizoval kandidát Ľudovej platformy,” povedal.
Politológ Grigorij Mesežnikov označil kampaň za štandardnú. “Nebola výraznejšie oslovujúca, ako predchádzajúca. V poslednom období však sledujeme úsilie o diskreditáciu Kisku. Je to podobné ako to, čo sa robilo vo voľbách 2009 voči Ivete Radičovej,” poznamenal.
Kampaň podľa Mesežnikova ponúkla aj zaujímavé momenty. “Odohrala sa na pozadí zvláštnych trendov v straníckom systéme, keď sa etablované strany oslabujú. Nestraníci sa usilovali profilovať na tom, že ponúkajú alternatívu,” povedal.
Mesežnikov si myslí, že v zástupe 14 kandidátov o prezidentský post je niekoľko takých, ktorí postupovali celkom solídne. “Na koľko obstáli, ukáže prvé kolo. Fico mal z titulu svojej funkcie viac príležitostí komunikovať a dosť v tom vyčnieval. Kiska sa zase dosť zviditeľnil masívnou bilbordovou kampaňou,” dodal.
Prvé kolo prezidentských volieb sa na Slovensku uskutoční v sobotu 15. marca. Pokiaľ v ňom ani jeden kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, v sobotu 29. marca sa uskutoční druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola. Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta SR zložením sľubu. Skladať ho bude 15. júna, keď sa skončí funkčné obdobie súčasnej hlave štátu Ivanovi Gašparovičovi.
Oficiálnymi kandidátmi na post prezidenta SR sú premiér Robert Fico (Smer-SD), manažér a filantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský, šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.
ru
.jpg)
