Oh­ľad­ne po­div­nej ak­cie po­lí­cie na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va III, kto­rá žia­da­la zá­kon­nú sud­ky­ňu a nás­led­ne služ­bu­ko­na­jú­ce­ho sud­cu o vy­da­nie vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su a je­ho uta­jo­va­nej príl­ohy v zmys­le § 89a Tr. por. sme už pub­li­ko­va­li via­ce­ré člán­ky. Nap­rík­lad

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a1088-po­div­ne-prak­ti­ky-po­li­cie-ale­bo-mo­ze-sud­ca-vy­dat-spis-po­li­cii-pod­la-89a-ods-1-tr-por

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a1091-es­te-k-ne­za­kon­ne­mu-pos­tu­pu-po­li­cie-na-su­de-ale­bo-mo­ze-vy­dat-spis-po­li­cii-sud­ca-kto­ry-nie-je-za­kon­nym-sud­com

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a1105-ot­vo­re­ny-list-pred­se­do­vi-sud­nej-ra­dy-sr-rea­gu­ju­ci-na-je­ho-nep­rav­di­ve-vy­jad­re­nia

Nie­len z nich, ale aj z Tres­tné­ho po­riad­ku ako aj dot­knu­tých zá­ko­nov mož­no vy­vo­diť, že vzhľa­dom na po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti (oh­ľad­ne vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su) a po­vin­nosť za­cho­vá­vať vec v taj­nos­ti (oh­ľad­ne uta­jo­va­nej príl­ohy), kto­ré via­žu sud­cu a vzhľa­dom na ab­sen­ciu os­lo­bo­de­nia sud­cu od tých­to po­vin­nos­tí, ne­bo­lo mož­né, aby zá­kon­ná sud­ky­ňa ak­cep­to­va­la po­li­caj­nú žia­dosť o vy­da­nie spi­sov (spi­sy vy­dať ne­moh­la a ak by tak uro­bi­la do­pus­ti­la by sa proti­práv­ne­ho ko­na­nia), pri­čom po­lí­cia si mu­se­la byť tej­to sku­toč­nos­ti ve­do­má a na­priek to­mu v roz­po­re so zá­ko­nom „tla­či­la“ zá­kon­nú sud­ky­ňu a nás­led­ne aj služ­bu­ko­na­jú­ce­ho sud­cu (kto­rý na­vy­še spi­sy ani ne­mal k dis­po­zí­cii, keď­že ne­bol zá­kon­ným sud­com), aby spi­sy vy­da­li a tým po­ru­ši­li zá­kon.

Te­raz sa k tým­to ná­zo­rom pri­dal aj Ná­rod­ný bez­peč­nost­ný úrad, kto­rý bol po­žia­da­ný o vy­jad­re­nie a kto­rý tak­tne po­lí­cii pri­po­me­nul, že zá­kon by ma­la dodr­žia­vať aj po­lí­cia a jej pos­tup ozna­čil za “znač­ne neš­tan­dard­ný”. To­to vy­jad­re­nie NBÚ nie je prek­va­pu­jú­ce, na­koľ­ko us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku sú dos­ta­toč­ne jas­ne for­mu­lo­va­né a nie je mož­né ich ohý­bať, či po­pie­rať len pre­to, že sa to ho­dí ur­či­tej čas­ti or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní (sa­moz­rej­me vy­jad­re­nie toh­to úra­du bu­de te­raz vy­bra­ný­mi oso­ba­mi a mé­dia­mi ba­ga­te­li­zo­va­né, zľah­čo­va­né, či kri­ti­zo­va­né ako prek­ra­ču­jú­ce kom­pe­ten­cie toh­to úra­du a NBÚ bu­de mož­no za­ra­de­ný me­dzi tem­né si­ly a sú­časť niek­to­rej zo zlo­či­nec­kých sku­pín).

Zo sta­no­vis­ka Ná­rod­né­ho bez­peč­nos­tné­ho úra­du vy­be­rá­me naj­pod­stat­nej­šie zá­ve­ry:

Ná­rod­ný bez­peč­nost­ný úrad, sek­cia re­gu­lá­cie a doh­ľa­du, č. 06457/2022/SRD/ORM – 002 zo dňa 21.06.2022 – sta­no­vis­ko

– roz­ho­do­va­nie o tom, či in­for­má­cia ale­bo vec má byť ale­bo ne­má byť uta­jo­va­ná, je v pl­nej kom­pe­ten­cii jej pô­vod­cu, kto­rým je v pod­mien­kach Slo­ven­skej re­pub­li­ky vý­luč­ne or­gán ve­rej­nej mo­ci. Len ten je op­ráv­ne­ný v rám­ci svo­jej pô­sob­nos­ti vy­me­dziť uta­jo­va­né sku­toč­nos­ti, kto­ré mô­žu u ne­ho vzni­kať, ur­čiť stu­peň uta­je­nia a roz­hod­núť o zme­ne ale­bo zru­še­ní stup­ňa uta­je­nia,

– ochra­nu uta­jo­va­nej sku­toč­nos­ti pri ma­ni­pu­lá­cii s ňou za­bez­pe­ču­je op­ráv­ne­ná oso­ba naj­mä tým, že neu­mož­ní prís­tup ne­po­vo­la­nej oso­be ale­bo cu­dzej mo­ci k uta­jo­va­nej sku­toč­nos­ti. Pra­vid­lá ochra­ny uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tí, ako aj ma­ni­pu­lá­cie s uta­jo­va­nou sku­toč­nos­ťou sa mu­sia dodr­žia­vať bez vý­nim­ky, a te­da aj pri ap­li­ká­cii jed­not­li­vých in­šti­tú­tov Tres­tné­ho po­riad­ku or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní a sú­dom, či už pri vy­ko­ná­va­ní pro­ces­ných úko­nov (nap­rík­lad vý­sluch sved­ka o uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tiach po pred­chá­dza­jú­com os­lo­bo­de­ní od tej­to po­vin­nos­ti), in­for­mo­va­ní ve­rej­nos­ti o tres­tnom ko­na­ní, na­ze­ra­ní do spi­sov, prí­pad­ne pri oboz­na­mo­va­ní osôb v ko­na­ní pred štát­nym or­gá­nom za úče­lom up­lat­ňo­va­nia ich zá­klad­ných práv, pri­čom tie­to pra­vid­lá, res­pek­tí­ve opat­re­nia na ochra­nu uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tí sa mu­sia dodr­žia­vať v kto­rom­koľ­vek štá­diu ko­na­nia,

– zá­klad­né po­vin­nos­ti op­ráv­ne­ných osôb, kto­ré sa oboz­na­mu­jú s uta­jo­va­ný­mi sku­toč­nos­ťa­mi ma­jú pre­ven­tív­ny cha­rak­ter a ich cie­ľom je za­bez­pe­čiť dôs­led­nú ochra­nu uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tí. Jed­nou z ta­kých­to po­vin­nos­tí je za­cho­vá­vať ml­čan­li­vosť o in­for­má­ciách a ve­ciach ob­sa­hu­jú­cich uta­jo­va­né sku­toč­nos­ti po­čas uta­je­nia tých­to sku­toč­nos­tí pred ne­po­vo­la­nou oso­bou a cu­dzou mo­cou. Pred­met­ná po­vin­nosť pla­tí aj po zá­ni­ku ur­če­nia oso­by oboz­na­mo­vať sa s uta­jo­va­ný­mi sku­toč­nos­ťa­mi, pri­čom jej po­ru­še­nie za­kla­dá zod­po­ved­nosť za pries­tu­pok, prí­pad­ne dis­cip­li­nár­nu zod­po­ved­nosť pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov. V prí­pa­de, ak by ma­la oso­ba vy­po­ve­dať v ko­na­ní pred štát­nym or­gá­nom o sku­toč­nos­tiach, kto­ré sú uta­jo­va­ný­mi, na ta­kú­to oso­bu sa vzťa­hu­je zá­kaz vý­slu­chu pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku, ok­rem prí­pa­du, ak tá­to oso­ba bo­la od tej­to po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti prís­luš­ným or­gá­nom os­lo­bo­de­ná,

– v prí­pa­de reali­zá­cie pro­ces­né­ho úko­nu, kto­rým je vý­sluch sved­ka, je pot­reb­né pou­ká­zať na us­ta­no­ve­nie § 129 ods. 1 Tr. por., pod­ľa kto­ré­ho sve­dok nes­mie byť vy­po­čú­va­ný o okol­nos­tiach, kto­ré tvo­ria uta­jo­va­nú sku­toč­nosť, ok­rem prí­pa­du, že bol od tej­to po­vin­nos­ti prís­luš­ným or­gá­nom os­lo­bo­de­ný. Uve­de­né pred­sta­vu­je jed­nu z vý­ni­miek inak všeo­bec­nej po­vin­nos­ti sved­čiť a na zá­kaz vý­slu­chu sved­ka mu­sí or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní a súd pri­hlia­dať z úrad­nej po­vin­nos­ti, t. j. sve­dok nes­mie byť vy­po­čú­va­ný, ak ne­bol os­lo­bo­de­ný od po­vin­nos­ti za­cho­vá­vať ml­čan­li­vosť,

– po­vin­nosť za­cho­vá­vať ml­čan­li­vosť o uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tiach je tak le­ge ar­tis up­red­nos­tne­ná aj pred pl­ne­ním po­vin­nos­ti pos­kyt­núť sve­dec­kú vý­po­veď. Na zá­kla­de uve­de­né­ho tak or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ne­ma­jú mož­nosť voľ­nej úva­hy vo vzťa­hu k to­mu, či sa na ur­či­té in­for­má­cie ale­bo ve­ci vzťa­hu­je po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti pod­ľa zá­ko­na č. 215/2004 Z.z. Zá­ro­veň je pot­reb­né pou­ká­zať na sku­toč­nosť, že neexis­tu­je žiad­na vý­nim­ka, kto­rá by umož­ňo­va­la oso­be via­za­nej po­vin­nos­ťou ml­čan­li­vos­ti o uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tich pos­kyt­núť ta­ké­to in­for­má­cie or­gá­nu čin­né­mu v tres­tnom ko­na­ní ale­bo sú­du bez pred­chá­dza­jú­ce­ho os­lo­bo­de­nia od tej­to po­vin­nos­ti. Sku­toč­nosť, že oso­by, pred kto­rý­mi má byť vý­sluch sved­ka reali­zo­va­ný, sú oso­ba­mi op­ráv­ne­ný­mi oboz­na­mo­vať sa s uta­jo­va­ný­mi sku­toč­nos­ťa­mi ur­či­té­ho stup­ňa uta­je­nia a v ur­či­tom roz­sa­hu je re­le­van­tná až po­tom, ako bo­lo roz­hod­nu­té o os­lo­bo­de­ní sved­ka od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti o uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tiach. Uve­de­né pla­tí rov­na­ko aj vo vzťa­hu k po­vin­nos­ti vy­dať vec dô­le­ži­tú pre tres­tné ko­na­nie, keď­že tá­to po­vin­nosť sa nev­zťa­hu­je na lis­ti­nu ale­bo inú vec, kto­rej ob­sah sa tý­ka okol­nos­ti, o kto­rej pla­tí zá­kaz vý­slu­chu, ok­rem prí­pa­du, ke­dy doš­lo k os­lo­bo­de­niu od po­vin­nos­ti za­cho­vať vec v taj­nos­ti ale­bo k os­lo­bo­de­niu od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti. Trest­ný po­ria­dok tak us­ta­no­ve­ním pre­káž­ky vý­slu­chu a vy­da­nia ve­ci dô­le­ži­tej pre tres­tné ko­na­nie us­ta­no­vil pred­nosť ve­rej­né­ho zá­uj­mu na ochra­ne uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tí aj pred zá­uj­mom na do­siah­nu­tie úče­lu tres­tné­ho ko­na­nia pros­tred­níc­tvom ta­kých pro­ces­ných úko­nov, pri kto­rých je pred ich reali­zá­ciou pot­reb­né os­lo­bo­de­nie od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti,

– or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sú po­vin­né pri­hlia­dať na vý­nim­ku z po­vin­nos­ti vy­dať lis­ti­nu ale­bo vec, kto­rej ob­sah sa tý­ka okol­nos­ti, o kto­rej pla­tí zá­kaz vý­slu­chu, ok­rem prí­pa­du, keď doš­lo k os­lo­bo­de­niu od po­vin­nos­ti za­cho­vať vec v taj­nos­ti ale­bo k os­lo­bo­de­niu od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti. Pos­kyt­nu­tie uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tí v prí­pa­doch, ak k os­lo­bo­de­niu od po­vin­nos­ti ml­čna­li­vos­ti ne­doš­lo je mož­né po­va­žo­vať za neop­ráv­ne­nú ma­ni­pu­lá­ciu s uta­jo­va­nou sku­toč­nos­ťou. Op­ráv­ne­ná oso­ba by sa tak do­púš­ťa­la vy­zra­de­nia uta­jo­va­nej sku­toč­nos­ti ne­po­vo­la­nej oso­be spô­so­bom kva­li­fi­ko­va­ným ako po­ru­še­nie zá­ko­nom ulo­že­nej ale­bo uz­na­nej po­vin­nso­ti ml­čan­li­vos­ti o uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tiach s dôs­led­kom mož­né­ho vy­vo­de­nia ad­mi­nis­tra­tív­nej de­lik­tuál­nej zod­po­ved­nos­ti a pod­ľa po­va­hy ve­ci aj tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti za spá­chanie tres­tné­ho či­nu oh­ro­ze­nia vy­hra­de­nej sku­toč­nos­ti a dô­ver­nej sku­toč­nos­ti pod­ľa § 353 Tr. zák. ale­bo tres­tné­ho či­nu vy­zve­dač­stva pod­ľa § 319 Tr. zák.

– na zá­kaz vý­slu­chu sved­ka mu­sí or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní pri­hlia­dať z úrad­nej po­vin­nos­ti a te­da ak exis­tu­jú okol­nos­ti napĺňa­jú­ce pod­mien­ky zá­ka­zu vý­slu­chu sved­ka pod­ľa § 129 ods. 1 ale­bo 2 Tr. por., or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní, ani súd nes­mie pris­tú­piť k vý­slu­chu sved­ka. Sa­moz­rej­me sve­dok mô­že byť od zá­ka­zu vý­slu­chu os­lo­bo­de­ný prís­luš­ným or­gá­nom. Roz­sah os­lo­bo­de­nia ur­ču­je tiež prís­luš­ný or­gán, to zna­me­ná, že mô­že pres­ne vy­me­dziť, o akých okol­nos­tiach mô­že sve­dok vy­po­ve­dať a o akých nie. Po­kiaľ te­da oso­by ne­bo­li os­lo­bo­de­né od po­vin­nos­ti za­cho­vať vec v taj­nos­ti ale­bo od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti, nes­mú byť vy­po­čú­va­né, aj ke­by sa­my chce­li vy­po­ve­dať,

– všeo­bec­né pra­vid­lo ml­čan­li­vos­ti, po­kiaľ ide o ob­sah vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su mož­no od­vo­diť už zo sku­toč­nos­ti, že nej­de o ve­rej­ne prís­tup­ný do­ku­ment v zmys­le zá­ko­na č. 211/2000 Z.z. Sa­mot­né na­hlia­da­nie do spi­su je v Tres­tnom po­riad­ku po­mer­ne strik­tne vy­me­dze­né (§ 69 Tr. por.) naj­mä z dô­vo­du cha­rak­te­ru príp­rav­né­ho ko­na­nia a sa­mot­nej ochra­ny úda­jov a in­for­má­cií, kto­ré sú v prie­be­hu vy­šet­ro­va­nia zís­ka­né. V prí­pa­de vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su ob­sa­hu­jú­ce­ho uta­jo­va­né sku­toč­nos­ti, mož­no umož­niť nah­lad­nu­tie do spi­su iba po spl­ne­ní pod­mie­nok us­ta­no­ve­ných v § 35 ods. 1 a 3 zá­ko­na č. 215/2004 Z.z.

– keď v prí­pa­de da­nos­ti uta­jo­va­nej sku­toč­nos­ti mu­sí or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní za­cho­vať pa­si­vi­tu v rám­ci vý­slu­chu, t. j. v rám­ci in­šti­tú­tu, na kto­rý sa zá­ko­no­dar­ca v us­ta­no­ve­ní § 89a Tr. por. pria­mo od­vo­lá­va, ma­la by sa po­žia­dav­ka pa­si­vi­ty zá­ko­ni­te up­lat­ňo­vať aj v prí­pa­de vy­uží­va­nia vy­kla­da­né­ho za­is­ťo­va­cie­ho in­šti­tú­tu, t. j. na vý­nim­ku, na kto­rú sa nev­zťa­hu­je po­vin­nosť pod­ľa § 89a ods. 1 Tr. por. Inak po­ve­da­né v prí­pa­de, že prís­luš­ný or­gán dis­po­nu­je pred sa­mot­ným úko­nom in­for­má­ciou o tom, že za­is­ťo­va­ná vec ob­sa­hu­je uta­jo­va­né in­for­má­cie ale­bo in­for­má­cie, kto­ré po­dlie­ha­jú po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti, pri­čom na stra­ne vy­zva­nej oso­by nep­riš­lo k os­lo­bo­de­niu od pred­met­ných po­vin­nos­tí, mal by na stra­ne prís­luš­ných or­gá­nov pla­tiť zá­kaz ak­ti­vi­ty rov­na­ko ako pla­tí ta­ký­to zá­kaz v prí­pa­de vý­slu­chu sved­ka,

– vy­chá­dza­júc z vy­ššie uve­de­né­ho mož­no vy­vo­diť, že vy­zva­ná oso­ba nie­len­že nie je po­vin­ná vy­dať vec, kto­rá ob­sa­hu­je uta­jo­va­né sku­toč­nos­ti ale­bo sku­toč­nos­ti po­dlie­ha­jú­ce po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti, ale za pred­pok­la­du, že od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti ale­bo po­vin­nos­ti za­cho­vá­vať uta­jo­va­né sku­toč­nos­ti v taj­nos­ti ne­bo­la v zmys­le re­le­van­tných práv­nych no­riem os­lo­bo­de­ná, ne­má ani len prá­vo ta­ké­to sku­toč­nos­ti, res­pek­tí­ve ve­ci ich ob­sa­hu­jú­ce vy­dať na účel tres­tné­ho ko­na­nia,

– v kon­texte us­ta­no­ve­nia § 89a Tr. por. je pot­reb­né roz­li­šo­vať me­dzi dvo­mi po­vin­nos­ťa­mi, kto­ré mož­no iden­ti­fi­ko­vať na stra­ne sú­du po­kiaľ ide o vy­šet­ro­va­cí spis a je­ho uta­jo­va­né príl­ohy a to

1/ po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti, po­kiaľ ide o ob­sah vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su (oh­ľad­ne sud­cov ide o us­ta­no­ve­nie § 30 ods. 10 zá­ko­na č. 385/2000 Z.z. za­kot­vu­jú­ce po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti – z váž­nych dô­vo­dov je op­ráv­nneý zba­viť sud­cu tej­to po­vin­nos­ti pred­se­da sú­du)

2/ po­vin­nosť za­cho­vá­vať v taj­nos­ti uta­jo­va­né in­for­má­cie, po­kiaľ ide o uta­jo­va­né príl­ohy vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su (v tom­to sme­re ide o § 38 zá­ko­na č. 215/2004 Z.z. za­kot­vu­jú­ce po­vin­nosť za­cho­vá­vať v taj­nos­ti uta­jo­va­né sku­toč­nos­ti; u sud­cu us­ta­no­ve­nie § 40 ods. 4 uvá­dza, že sud­cu mô­že os­lo­bo­diť od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti o uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tiach, s kto­rý­mi sa oboz­ná­mil po­čas vý­ko­nu fun­kcie Súd­na ra­da SR),

– vy­ššie uve­de­né us­ta­no­ve­nia up­ra­vu­jú iba pos­tup os­lo­bo­de­nia od prís­luš­nej po­vin­nos­ti a neob­sa­hu­jú žiad­ne us­ta­no­ve­nia, kto­ré by sta­no­vo­va­li pos­tup pos­ky­to­va­nia chrá­ne­ných in­for­má­cií na účel tres­tné­ho ko­na­nia za si­tuácie, ke­dy nep­riš­lo k os­lo­bo­de­niu od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti ale­bo po­vin­nos­ti za­cho­vá­vať tie­to sku­toč­nos­ti v taj­nos­ti. Z uve­de­né­ho mož­no vy­vo­diť, že zá­ko­no­dar­ca strik­tne tr­vá na ochra­ne in­for­má­cií toh­to cha­rak­te­ru,

– v prí­pa­de, ak by sa pri­pus­til iný vý­klad ako ten, že vy­zva­ná oso­ba s po­vin­nos­ťou za­cho­vá­vať uta­jo­va­né sku­toč­nos­ti v taj­nos­ti ale­bo s po­vin­nos­ťou ml­čan­li­vos­ti ne­má prá­vo na vy­da­nie ve­ci ob­sa­hu­jú­cej sku­toč­nos­ti, na kto­ré sa vzťa­hu­je uve­de­ná po­vin­nosť, mu­se­lo by sa kon­šta­to­vať jed­nak po­ru­še­nie oso­bit­ných práv­nych pred­pi­sov za­kot­vu­jú­cich oso­bit­né pos­tu­py pre os­lo­bo­de­nie práv­nych pred­pi­sov za­kot­vu­jú­cich oso­bit­né pos­tu­py pre os­lo­bo­de­nie od pred­met­ných po­vin­nos­tí, ob­chá­dzanie sa­mot­né­ho in­šti­tú­tu uta­je­nia ur­či­tých sku­toč­nos­tí a in­šti­tú­tu ml­čan­li­vos­ti a v ko­neč­nom dôs­led­ku pre­lo­me­nie tých­to in­šti­tú­tov jed­no­du­chým roz­hod­nu­tím or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní, kto­rý dis­po­nu­je pred­chá­dza­jú­cou ve­do­mos­ťou o uta­je­nom cha­rak­te­re za­is­ťo­va­ných ve­cí. Po­kiaľ by sa pri­pus­ti­la op­ráv­ne­nosť a zá­kon­nosť ta­ké­ho­to pos­tu­pu, moh­lo by dôjsť k si­tuá­cii, ke­dy by bo­lo vy­ža­do­va­nie uta­jo­va­ných in­for­má­cií ale­bo úda­jov, na kto­ré sa vzťa­hu­je po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti, veľ­mi ľah­ko zneu­ží­va­né,

– pri rie­še­ní vzťa­hu me­dzi in­šti­tú­tom od­ňa­tia ve­ci a ochra­nou uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tí je pot­reb­né v pr­vom ra­de uviesť, že v rám­ci us­ta­no­ve­nia § 90 Tr. por. up­ra­vu­jú­ce­ho pred­met­ný za­is­ťo­va­cí in­šti­tút sa ne­na­chá­dza žiad­na zmien­ka o ochra­ne uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tí, res­pek­tí­ve o spô­so­be nak­la­da­nia s ni­mi pri up­lat­ňo­va­ní toh­to tres­tnop­ro­ces­né­ho pros­tried­ku. Zá­ro­veň je pot­reb­né uviesť, že na pred­met­né us­ta­no­ve­nie nie je mož­né na­hlia­dať izo­lo­va­ne, ale prá­ve nao­pak, vy­kla­dať je ho pot­reb­né v kon­texte iných sú­vi­sia­cich us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku. Ta­kým­to us­ta­no­ve­ním je § 89a Tr. por. Tie­to in­šti­tú­ty sú to­tiž ne­roz­luč­ne pre­via­za­né a to pri­már­ne z dô­vo­du, že od­ňa­tie ve­ci pod­ľa § 90 sys­te­ma­tic­ky a ab­slút­ne pria­mo nad­vä­zu­je na neús­peš­né up­lat­ne­nie vý­zvy na vy­da­nie ve­ci. Inak po­ve­da­né, k od­ňa­tiu ve­ci ne­mož­no pris­tú­piť bez to­ho, že by v pred­chá­dza­jú­com kro­ku bo­la neús­peš­ne up­lat­ňo­va­ná vý­zva na vy­da­nie ve­ci pod­ľa § 89a ods. 1 Tr. por. Ta­ká­to by­tos­tná prie­via­za­nosť pred­met­ných za­is­ťo­va­cích in­šti­tú­tov sa mu­sí zá­ko­ni­te od­zr­kad­liť aj v otáz­ke ich pou­ži­teľ­nos­ti, po­kiaľ ide o ochra­nu uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tí. Po­kiaľ zá­ko­no­dar­ca kon­ci­pu­je ne­ga­tív­nu pod­mien­ku pre vy­da­nie ve­ci, a to pod­mien­ku, že nej­de o lis­ti­nu ale­bo inú vec, kto­rej ob­sah sa tý­ka okol­nos­ti po­dlie­ha­jú­cej po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti ale­bo po­vin­nos­ti za­cho­vá­vať ur­či­tú uta­jo­va­nú sku­toč­nosť v taj­nos­ti, ok­rem prí­pa­du, keď doš­lo k os­lo­bo­de­niu od pred­met­nej po­vin­nos­ti, mož­no na zá­kla­de vý­kal­du ar­gu­men­tum a si­mi­li dos­pieť ku kon­šta­to­va­niu, že ob­dob­ná pod­mien­ka pla­tí aj pre up­lat­ne­nie od­ňa­tia ve­ci pod­ľa § 90 Tr. por., a to na­priek to­mu, že v pred­met­nom us­ta­no­ve­ní nie je expli­cit­ne for­mu­lo­va­ná. Po­kiaľ je ne­vyh­nut­né reš­pek­to­vať ochra­nu uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tí pri us­ku­toč­ňo­va­ní vý­zvy na vy­da­nie ve­ci pod­ľa § 89a Tr. por. pred­sta­vu­jú­cej pod­mien­ku si­ne qua non pre pou­ži­tie nad­vä­zu­jú­ce­ho in­šti­tú­tu vo for­me od­ňa­tia ve­ci pod­ľa § 90 Tr. por., ne­mož­no ak­cep­to­vať práv­ny ná­zor, v zmys­le kto­ré­ho uta­jo­va­né sku­toč­nos­ti ne­bu­dú v rám­ci reali­zá­cie od­ňa­tia ve­ci už po­ží­vať žiad­nu ochra­nu a to len z dô­vo­du ab­sen­cie expli­cit­né­ho us­ta­no­ve­nia v § 90 Tr. por.,

– po­kiaľ ide o pre­hliad­ku pries­to­rov sú­du, tak pries­to­ry sú­du, ako aj pries­to­ry iných štát­nych or­gá­nov ne­po­ží­va­jú oso­bit­nú práv­nu ochra­nu, kto­rá by bo­la za­lo­že­ná či už Tres­tným po­riad­kom ale­bo oso­bit­ným práv­nym pred­pi­som. Pries­to­ry sú­dov, či iných štát­nych or­gá­nov to­tiž nie sú vy­ňa­té z mies­tnej pô­sob­nos­ti Tres­tné­ho po­riad­ku. Je­di­né mies­ta, kto­ré po­dlie­ha­jú špe­ci­fic­ké­mu re­ži­mu po­kiaľ ide o mož­nosť vy­ko­ná­va­nia tres­tnop­ro­ces­ných úko­nov, sú tzv. exte­ri­to­riál­ne mies­ta, t. j. pre­dov­šet­kým súd­la veľ­vys­la­nec­tiev cu­dzích štá­tov a síd­la me­dzi­ná­rod­ných or­ga­ni­zá­cií na úze­mí SR, kto­ré sí­ce tiež nie sú pria­mo vy­ňa­té z pô­sob­nos­ti Tres­tné­ho po­riad­ku, av­šak pod­ľa čl. 22 Vie­den­ské­ho do­ho­vo­ru o di­plo­ma­tic­kých sty­koch nep­ri­ná­le­ží na tom­to úze­mí or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní vy­ko­ná­vať pro­ces­né úko­ny bez súh­la­su dot­knu­té­ho štá­tu,

– po­kiaľ ide o otáz­ku tý­ka­jú­cu sa prá­va vy­šet­ro­va­te­ľa PZ pris­tú­piť k pre­hliad­ke pries­to­rov sú­du, tak naz­na­če­ný pos­tup je v zá­sa­de znač­ne neš­tan­dard­ný. Us­ta­no­ve­nie § 3 ods. 3 Tr. por. sta­no­vu­je, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a sú­dy sú po­vin­né si nav­zá­jom po­má­hať pri pl­ne­ní úloh vy­plý­va­jú­cich z toh­to zá­ko­na. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní mô­žu žia­dať aj o za­po­ži­ča­nie spi­sov. Ta­ká­to žia­dosť or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní mô­že byť zo stra­ny sú­du od­miet­nu­tá iba v prí­pa­de, ak to­mu brá­nia zá­važ­né dô­vo­dy,

– o prie­chod­nos­ti vy­uži­tia za­is­ťo­va­cích in­šti­tú­tov na­mies­to vy­uži­tia us­ta­no­ve­nia § 3 ods. 3 Tr. por. s cie­ľom zís­kať vy­šet­ro­va­cí spis a je­ho uta­jo­va­né príl­ohy, mož­no uva­žo­vať za pred­pok­la­du, že vy­šet­ro­va­teľ PZ sa v prí­ka­ze na pre­hliad­ku iných pries­to­rov a po­zem­kov, res­pek­tí­ve v je­ho od­ôvod­ne­ní vy­spo­ria­da s otáz­kou o ne­mož­nos­ti zís­ka­nia po­ža­do­va­ných ve­cí pros­tred­níc­tvom žia­dos­ti up­lat­ne­nej pod­ľa § 3 ods. 3 Tr. por.

JUDr. Peter Šamko

Článok pôvodne vyšiel na Právne listy