Môj profil 
Predplatné
Talianska katolícka televízia TV 2000 odvysielala už siedme pokračovanie tohto programu, v premiére 6. decembra. Mladý väzenský kaplán z Padovy Marco Pozza sa v ňom obracia na pápeža Františka s otázkou o význame predposlednej prosby modlitby Otče náš, ktorá hovorí: «Neuveď nás do pokušenia».
Marco Pozza: „Neuveď nás do pokušenia. Máme tu priateľov, aj neveriacich, ale aj veriacich, ktorí sa ma neraz pýtajú: «Don Marco, nuž môže Boh uvádzať do pokušenia?» Páči sa mi čítať túto prosbu v tom zmysle, ako keby sme povedali: «Satan ma pokúša, pomôž mi nepadnúť do nástrah zvádzania». Nemôžem veriť, že by ma Boh pokúšal.“
Pápež František: „Toto je preklad, ktorý nie je dobrý. Aj Francúzi teraz zmenili preklad textu na «nenechaj ma upadnúť do pokušenia». Som to ja, kto padá. Ale nie je to on, ktorý by ma postrčil do pokušenia, aby potom videl, ako som padol. Jeden otec toto nerobí, otec pomáha hneď vstať. Nie toto sa vyjadruje slovom «uviesť». Ten, kto ťa vovádza do pokušenia, je Satan. To je Satanova práca. A naša modlitba je vtedy táto: «Pane, prosím, podaj mi ruku. Daj mi ruku!» Pozri na ten obraz, Ježiš s topiacim sa Petrom: «Pane, podaj mi ruku, lebo sa topím. Topím sa, podaj mi ruku!»“
Marco Pozza: „Myslím si, napríklad, že v našej farnosti vo väznici tým najťažším pokušením, ktorým sa Satan pokúša zviesť ma v srdci, každé ráno, keď prichádzam, je to, keď mi nahovára: «Don Marco, vykašli sa na to, nič sa nezmení, je to stratený čas.» Čiže k strate nádeje, a to je pre mňa – opravte ma, ak sa mýlim – ako nemať viac pohľad upretý na Kristovu tvár.“
Pápež František: „On je tá nádej, tá kotva, o ktorej sme hovorili, tá kotva tam hore.“
Marco Pozza: „Ale je tiež pravda, že keď som pokúšaný, uvedomujem si, koľko milostí mi Boh dal do srdca, ktoré by som si azda neuvedomil, keby som nebol pokúšaný. V mojej dedine zvyknú povedať, že nikto sa nemôže chváliť svojou cudnosťou, ak nebol nikdy pokúšaný.“
Pápež František: „Je to tak. Pekne povedané.“
Marco Pozza: „Čiže pšenica a kúkoľ sú pekne pospolu.“
Otázka priliehavosti prekladu modlitby Otče náš vyvolala po odvysielaní programu „Padre nostro“ v talianskej televízii záujem ľudí aj v iných krajinách. K dôvodom pre úpravy prekladu slov «Neuveď nás do pokušenia» v prekladoch Svätého písma či liturgických kníh vo francúzskom či talianskom jazyku sa vyjadrili aj predstavitelia Cirkvi. K otázke, či sa táto záležitosť týka aj slovenského jazyka, poskytol ešte 8. decembra vyjadrenie hovorca Konferencie biskupov Slovenska o. Martin Kramara. Na internetovej stránke KBS čítame:
„Je zrejmé, že otázka sa dotýka jazyka, teda slov, ktoré používame, a ich významov. Pre správne chápanie modlitby Otčenáš veriacich vždy pozývame k čítaniu Katechizmu Katolíckej cirkvi. Ten pripomína, že daná prosba (neuveď nás do pokušenia) je spojená s predchádzajúcou (odpusť nám naše viny) – lebo naše hriechy sú ovocím súhlasu s pokušením. Ako zdôrazňuje aj pápež v publikovanom rozhovore: sme to my, kto padá – ale nie Boh, kto nás „strká“, aby sme spadli, kto pád spôsobuje. On nie je príčinou nášho pádu.
Katechizmus v tomto súvise hovorí, že je ťažké preložiť jedným slovom grécky výraz, ktorý doslovne znamená „nedovoľ, aby sme prišli do pokušenia“, „nedopusť, aby sme podľahli pokušeniu“ (pôvodný grécky text modlitby kai mé eisenegkés hymas eis peirasmon; v aramejčine, pôvodnom Ježišovom jazyku, wě ’al ta‘•linnán‚’ lěnisjôn).
„Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša“, píše svätý apoštol Jakub. Práve naopak, Boh nás chce od pokušenia oslobodiť. Prosíme ho teda, aby nám nedovolil nastúpiť cestu, ktorá vedie k hriechu.
Keď vysvetľujeme modlitbu Otčenáš, zdôrazňujeme, že Boh nie je ten, kto spôsobuje náš pád. Boh skúša, ale nepokúša. Pokúša diabol: ten sa človeka snaží zlomiť na zlé. Skúška zo strany Boha je na uistenie, na posilnenie viery, ale nie na jej zrútenie. Ako keď skúšame mosty: nie preto, aby sme ich zrútili, ale pre uistenie sa o ich pevnosti. Cieľom diabla je, naopak, aby „most spadol“.
Problémom konkrétneho talianskeho slova „indurre“ (uviesť) však je to, že ako sami Taliani píšu, vývojom jazyka má dnes v bežnej reči skôr ten význam ako „costringere“ (nútiť). A tam skutočne vzniká problém, pretože nútenie do pokušenia nijako nemožno pripísať Bohu. Ak si teda v modlitbe Otčenáš slovo „uvedenie“ žiada vysvetlenie, slovo nútenie volá po zmene. Takto isto potrebu zmeny v talianskom texte vysvetľuje aj bývalý generálny sekretár talianskej biskupskej konferencie, súčasný arcibiskup Florencie, kardinál Giuseppe Betori.
Pre pochopenie kontextu: zmeny v textoch modlitieb v jednotlivých jazykoch sa robia iba v prípadoch, keď sa to javí skutočne nevyhnutné – kvôli adekvátnosti prekladu. Ak by slovo „uviesť“ vplyvom vývoja jazyka v slovenčine nadobudlo taký význam, že by vyjadrovalo nútenie z Božej strany, bolo by potrebné zmeniť ho aj u nás. V tejto chvíli sa to ale v slovenčine nejaví ako nevyhnutné. Potrebné je však vysvetľovať, aby sme správne rozumeli tomu, čo sa modlíme: Boh nie je príčinou pádu do pokušenia. Prosíme ho, nech nedopustí, aby sme pokušeniu podľahli.“
Vyjadrenie hovorcu KBS dopĺňajú podrobnejšie súvislosti o kontexte prekladania slov «neuveď nás do pokušenia » do rozličných jazykov:
1. Ako okolnosť ešte možno doplniť, že rodnou rečou pápeža Františka je španielčina. V nej je daná prosba preložená takto: „no nos dejes caer en tentación“ – „nenechaj nás padnúť do pokušenia“. Aj v tomto kontexte sa dá chápať, že Svätému Otcovi taliansky preklad (non ci indurre in tentazione) neznie dobre, a poukazuje na potrebu jeho úpravy – najmä kvôli významovému posunu talianskeho slova „indurre“ – od „uviesť“ smerom k „nútiť“. Modliť sa, aby nás Boh „nenútil do pokušenia“ – to nesedí.
2. Čo sa týka spomínanej zmeny vo francúzskom texte: ekumenický preklad zo šesťdesiatych rokov minulého storočia mal „ne nous soumets pas à la tentation“. Sloveso „soumettre“, ktoré možno chápať aj ako „podrobiť“, tu bolo kritizované z podobných dôvodov ako talianske „indurre“: Boh predsa nie je príčinou pokušenia. Nový francúzsky preklad je podobný španielskemu, hoci nie totožný vo výrazoch: „et ne nous laisse pas entrer en tentation“ – „nenechaj nás vojsť do pokušenia“. (Dalo by sa ešte poznamenať, že ani táto podoba Francúzov neuspokojila: ozývajú sa ďalšie hlasy, ktoré navrhujú nahradiť slovo „tentation“ – „pokušenie“ slovom „épreuve“ – „skúška“.)
3. Slovenčina sa radí k jazykom, ktoré si pri prekladaní gréckeho „eisenegkés“ zvolili slovo „uviesť“: anglicky – „lead us not into temptation“; nemecky – „führe uns nicht in Versuchung“; poľsky – „nie wódź nas na pokuszenie“; rusky – „не введи нас во искушение“.
.jpg)
