OĽaNO-NOVA chce otvoriť členstvo a stať sa ľudovým hnutím. Spolu s ďalšími stranami zvažujú vytvorenie tieňovej vlády

Bratislava 27. marca (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Jakub Kotian)

Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA) chcú otvoriť členstvo a stať sa širokým ľudovým hnutím. TASR to povedal líder hnutia Igor Matovič. Viacerí politici z tzv. štandardných politických strán vyčítajú OĽaNO-NOVA, že nemá členov a označujú hnutie za neštandardný subjekt

“Nikdy nebudeme štandardnou stranou. Ale chceme otvoriť členstvo, aby sa naším členom mohol stať ktokoľvek, kto chce. Chceme z toho spraviť široké ľudové hnutie,” uviedol. Naďalej zároveň platí pozvanie pre NOVA Daniela Lipšica a Zmenu zdola Jána Budaja na zlúčenie sa s OĽaNO. Členovia strán kandidovali do Národnej rady SR na listine OĽaNO-NOVA a stali sa poslancami.

“Dal som verejnú ponuku pánom Lipšicovi aj Budajovi a ich stranám, že ich pozývame, ak by sa chceli pridať naplno. Asi by bolo dobré, keby sme sa začali spájať,” poznamenal Matovič. Verí, že sa spojenie uskutoční. “Záleží to od rozhodnutí NOVA a Zmeny zdola,” povedal.

Poslanec Gábor Grendel z hnutia NOVA pre TASR uviedol, že u lipšicovcov o tejto téme ešte nediskutovali. “Budeme sa tým zaoberať,” doplnil.

Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) je stredopravicová konzervatívna politická strana. Prezentuje sa ako hnutie, v ktorom majú priestor nezávislé osobnosti a odborníci. Ministerstvo vnútra SR ju zaregistrovalo 11. novembra 2011. Jej lídrom je Igor Matovič.

Matovičovci sa na slovenskej politickej scéne objavili v roku 2010, keď sa na listine SaS dostala do parlamentu štvorica Igor Matovič, Jozef Viskupič, Martin Fecko a Erika Jurinová. V predčasných voľbách 2012 už OĽaNO kandidovalo samostatne na listine s nezávislými osobnosťami. So ziskom 8,55 percenta hlasov dostalo do parlamentu 16 poslancov.

V tohtoročných marcových voľbách kandidovalo OĽaNO aj s hnutím NOVA a Zmenou zdola a tiež nezávislými kandidátmi. Volilo ich 11,02 percenta voličov a v parlamente obsadili 19 mandátov.

Tri opozičné strany SaS, OĽaNO-NOVA a Sme rodina zvažujú možnosť vytvorenia tieňovej vlády. Novinárom to potvrdili lídri SaS a OĽaNO-NOVA Richard Sulík a Igor Matovič s tým, že so štvrtou opozičnou stranou ĽSNS v tomto projekte zrejme nepočítajú

“Je to jedna z opcií, s ktorou pracujeme, je to jedna z vecí, ktorú si vieme predstaviť,” odvetil Sulík na otázku, či opozícia takúto vládu vytvorí.

Strany by chceli podľa Sulíka do takéhoto kabinetu obsadiť vyprofilovaných ľudí, verejne známych, pri ktorých by bol aj predpoklad, ako budú fungovať. “Je to možnosť, ktorú zvažujeme my traja, teda SaS, OĽaNO-NOVA a Sme rodina. Ale konkrétnosti ešte neviem. Pripúšťame, že o týždne či mesiace by takáto vláda vznikla,” dodal Sulík.

Prvý test spolupráce absolvovali tieto tri strany, keď po voľbách Sulík neformálne rokoval o zostavení pravicovej koalície. Vtedy sa lídri dohodli. Ďalšie rokovanie s cieľom dosiahnuť dohodu ich čakalo, keď opozícia dostala za úlohu rozdeliť si osem kresiel predsedov parlamentných výborov. SaS, OĽaNO-NOVA a Sme rodina si ich rozdelili v pomere 3:3:2.

Tieňovú vládu zostavil v minulosti aj Smer-SD. Fungovala v rokoch 2011 až 2012, kedy bola strana Roberta Fica v opozícii. Táto tieňová vláda pravidelne zasadala a dokonca absolvovala aj výjazdy do regiónov. Jej založenie oznámil Fico 19. januára 2011 a skladala sa z viacerých ľudí, ktorí sa po voľbách v roku 2012 aj stali ministrami.

“Očakávam od tieňového kabinetu najmä to, že bude monitorovať agendu vlády, oponovať jej a predkladať alternatívne riešenia,” priblížil vtedy Fico. Členovia tieňovej vlády mali prinášať aj legislatívne návrhy, a to priamo ako poslanci NR SR alebo prostredníctvom poslaneckého klubu Smeru-SD.