Môj profil 
Predplatné
Prvá otázka moderátora diskusie smerovala k tomu, či naozaj ekonomike hrozí kríza, o ktorej všetci hovoria, že už čaká za dverami. Kysilka portálu odpovedal takto:
“Keď sa pozrieme na niekoľko posledných kríz, zdá sa, že globálna ekonomika môže mať pred sebou ešte nejaký čas pokojného vývoja. Kľúčové indikátory pracujúce s vývojom cien nehnuteľností, akcií a tak ďalej ešte nedosiahli nebezpečnú úroveň, na ktorú keď príde nejaká rozbuška, už nastane explózia a ekonomika sa prepadne do krízy. Je ale fakt, že pomaly sa k tej hranici blížime. Niektoré varovné indikátory, napríklad zadlženosť západoeurópskych krajín, sú horšie ako v roku 2008. Niektoré ekonomiky už sú v recesii(…),” myslí si ekonóm.
Na otázku, koľko času do vypuknutia krízy ešte zostáva, však odpovedať nedokázal. V súvislosti s tým však spomenul dva nepredvídateľné a vysoko rizikové faktory, ktoré sú v tomto ohľade dosť dôležité.
“Prvý je psychologický. Ďaleko silnejším krízotvorným faktorom, ako kedykoľvek predtým, sú nálady. Svet je digitálnou dedinou, čo sa stane v USA, sledujeme otvoreným oknom obrazoviek chytrých mobilov v Európe, v Číne a naopak. A druhou vecou je absolútne nevyspytateľné správanie politikov,” tvrdí odborník.
Za problém číslo jedna pritom považuje potenciálnu obchodnú vojnu. Pritom stále dúfa, že táto vojna reálne nevypukne a ide len o nejaké pretláčanie sa.
“Zdá sa, že USA, Čína a EÚ skôr hrajú pretláčanie, a nakoniec dôjde k dohode. Všetky strany sú v situácii, keď sa vzájomne potrebujú. Keby však Donald Trump skutočne vyhlásil európske automobily za “bezpečnostné riziko“, bolo by to špeciálne pre nás zlé. V pomere k veľkosti ekonomiky sme vo svete druhí najzávislejší na autopriemysle a obchodná vojna by sa nás veľmi dotkla (a dotkla by si sa ešte o to viac Slovenska – pozn. redak.). V horšom scenári, s ktorým pracujeme, by to znamenalo pokles rastu HDP okolo 0,8 percenta. A to už by išlo o desiatky tisíc ľudí, ktorí by prišli o prácu,” vysvetlil.
Pritom dodal, že by išlo o tzv. lose–lose situáciu, ktorej sa podľa jeho názoru chcú všetci vyvarovať.
V rozhovore Kysilka zmienil tiež svoj názor na to, ako by ovplyvnil situáciu tvrdý brexit. Tu by ten prvok skutočnej iracionality mohol byť, podľa jeho mienky, naozaj veľmi silný. Má to byť vraj akýmsi varovaním pre ostatných, ktorí by chceli EÚ tiež opustiť. Pritom však pripustil, že sa Briti správajú nepripravene.
“Všetky kroky, ktoré urobili – od spustenia referenda až doteraz, kedy ako by nevedeli, čo chcú –, to je jeden amatérizmus za druhým. Tam nie je ani trochu stratégie, pragmatickosti, nič, na čo sme boli u Britov zvyknutí. Takáto kríza britskosti je šok pre celý svet. Výsledkom je to, že sa stretáva amatérizmus Britov so silovou, ideologicky hnanou pozíciou zvyšku EÚ, a to nemusí dopadnúť dobre,” okomentoval dianie okolo brexitu.
Aj tak si ale stojí za názorom, že až takú krízu, ku ktorej došlo v roku 2008, brexit spustiť nedokáže. Mohlo by to však vyvolať psychologický šok, ktorý by mal veľké dôsledky.
“Francúzsko je v obrovských sociálno–ekonomických problémoch, Taliansko zažíva recesiu a má hrubo nezdravý finančný sektor, nemecké banky a penzijné fondy majú veľkú expozíciu voči Taliansku a Grécku. Vo svetovom ekonomickom sklade sú silné výbušniny. K výbuchu stačí iskra, a tou sa brexit môže stať. Psychologický šok môže určite spôsobiť väčšie problémy, než sú tie, ktoré by vám vyšli pri chladnej ekonomickej kalkulácii na papieri,” povedal Kysilka.
Ďalej dodal, že z európskej integrácie by sme si mali chrániť kľúčové ekonomické slobody. Domnieva sa totiž, že to je v záujme nielen nás, ale aj celej Európy. Dotkol sa tiež eurovolieb a toho, čo by sa dialo, keby zvíťazili populisti alebo eurokritickí konštruktívni politici. Únia vraj potrebuje reformu a diskusiu.
“Najhoršie zo všetkého by bolo pokračovanie neriešenia problémov. Lipnutie na politickej korektnosti, ktorá bráni serióznej diskusii,” povedal k danej veci.
Aký vývoj Európskej únie v budúcnosti by sa však ale českému ekonómovi páčil najviac?
“Mne by sa páčila Európska únia ako nákupný košík. Teda že niektoré základné veci, ako sú kľúčové hodnoty demokracie, právneho štátu a ekonomických slobôd, sa nespochybňujú. Ale inak by v ponuke boli voliteľné záležitosti – napríklad banková únia, energetická únia, eurozóna, proste integračné projekty, pri ktorých by si jednotlivé krajiny mohli povedať, či sa ich chcú zúčastniť, alebo nie,” povedal portálu Kysilka.
.jpg)
